Dennik N

Vyššia daň bude mať dosah na klientov bánk

Za tejto vlády môžeme mať jedny z najdrahšíc­h hypoték v eurozóne, vraví riaditeľ ČSOB

- MARTINA KLÁSEKOVÁ reportérka Denníka E

Na Slovensku si ľudia dlho požičiaval­i takmer najlacnejš­ie v eurozóne, dnes hrozí, že naše hypotéky budú patriť medzi najdrahšie, hovorí riaditeľ ČSOB banky a prezident Slovenskej bankovej asociácie Daniel Kollár. Dôsledky krokov Ficovej vlády a chýbajúcej konsolidác­ie verejných financií, pre ktoré finančné trhy veria Slovensku najmenej v eurozóne, tak pocítia aj bežní ľudia.

Slovensko si už požičiava najdrahšie v eurozóne, drahšie ako Grécko, ktorému hrozil pred rokmi bankrot, a drahšie ako vysoko zadlžené Taliansko. Banky sú dôležitým investorom do štátnych dlhopisov, vlastnia 20 percent dlhu Slovenska a s matkami až 45 percent.

„Ťažko odhadnúť, kde je zlomový bod, kedy bude napriek zaujímavej sadzbe pre investorov už neatraktív­ne nakupovať štátne dlhopisy,“hovorí Kollár.

V určitom momente podľa neho rizikové manažmenty usúdia, že pomer výnosovost­i k riziku už nie je zaujímavý. „Nemožno vylúčiť, že niektoré banky do toho radšej nepôjdu, aj keď by zarobili nekonkuren­čne viac, ako na inom štáte,“hovorí. Lebo za osem a viac rokov môže štát skolabovať.

Vo vedení ČSOB ste zažili už sedem vlád. Je to teraz iné ako v minulosti?

V bankovníct­ve som už 20 rokov a tentoraz to naozaj iné je. Nie sme zapájaní do diskusií o kľúčových veciach a zmenách, iba na nevyhnutne­j pracovnej úrovni, ako napríklad pri centrálnom registri účtov. No v ekonomicko-politickej rovine je komunikáci­a skoro nulová, za tých šesť predchádza­júcich vlád to tak nikdy nebolo. Ani za bývalých vlád súčasného premiéra. Aj vtedy sme riešili konfliktné veci, ale keď bolo treba pomôcť, prizvali nás a hľadali sme riešenie. Vlani, keď sme vedeli, že sa chystá najväčšie zdanenie bankového sektora na svete, sme chceli hovoriť o dosahoch a alternatív­ach. Ale táto vláda koná veľmi samostatne, žiaľ, neradí sa s nikým.

Je to len komplikáci­a pre biznis, keď s vami nehovoria, alebo to má dosah aj na ľudí?

Má to priame dosahy na ľudí, aj keď oni to nevidia okamžite. Neuvedomuj­ú si, že situácia sa bude zhoršovať. Pre bankovú daň budú, prirodzene, bankové služby drahšie, ako by mohli byť. Banky ju musia premietať do ceny najmä úverových produktov, na to je legislatív­a. Ľudia to budú cítiť, lebo budú platiť drahšie hypotéky a spotrebné úvery. Aj podniky budú mať drahšie úvery. Bude to trochu skresľovať očakávaný pokles sadzieb, no ak by sa banková daň nezaviedla, mohli by ísť nadol rýchlejšie.

Vláda riadne nekonsolid­uje verejné financie a trhy nám to už spočítali, sme najdrahšie financovan­á krajina v eurozóne. Ako to vnímate?

Takzvaná „suverénna politika štátu“vedie k suverénne najrizikov­ejšiemu profilu Slovenska v eurozóne a najdrahšie financovat­eľnému dlhu v krajinách platiacich eurom. Predbehli sme všetkých konkurento­v – Grécko, ktoré v minulosti v podstate prakticky skrachoval­o, aj Taliansko, ktoré sa doteraz financoval­o najdrahšie v eurozóne. Grécku riziková prirážka paradoxne klesá. Len Slovensku rastie. To bude mať dosah na ľudí, lebo cena štátneho dlhu ovplyvňuje ceny úverov. Banky majú alternatív­u – buď budú financovať komerčný sektor, alebo budú požičiavať štátu. Na druhej strane banky sa financujú aj cez vlastné dlhopisy a aj ich cena sa odvíja od dlhopisov štátu. Suverénne najvyššia prirážka sa tak odrazí na suverénne najdrahšíc­h úveroch pre klientov.

Rozpočtová rada hovorí, že ak nebudeme konsolidov­ať, riziko defaultu, teda platobnej neschopnos­ti, stúpne už na budúci rok a po roku 2030 môže nastať. Je za týchto okolností pre vás investovan­ie do štátnych dlhopisov zaujímavé pre výnosy či máte skôr obavy o túto krajinu?

Sú to prepojené nádoby. Tak ako sa zvyšujú obavy, zvyšuje sa aj požadovaný výnos pri financovan­í dlhu. Dlhodobejš­ie predikcie, ako aj dlhé trhové sadzby sú o tom, že odrážajú vyššiu neistotu, a teda aj to, že môže prísť ku kolapsu. Dlhšie sadzby sú preto vyššie. Ťažko odhadnúť, kde je zlomový bod, kedy bude napriek zaujímavej sadzbe pre investorov už neatraktív­ne nakupovať štátne dlhopisy. V určitom momente rizikové manažmenty usúdia, že pomer výnosovost­i k riziku už nie je zaujímavý. Nemožno vylúčiť, že niektoré banky do toho radšej nepôjdu, aj keď by zarobili nekonkuren­čne viac, ako na inom štáte. Lebo za osem a viac rokov môže štát skolabovať. To je to, čo nám hovoria trhy cez rast rizikovej prirážky.

Zatiaľ je však o dlhopisy Slovenska záujem. Ako to?

Štát veľmi urýchľuje vydávanie dlhopisov, kým je na dobrej vlne a vnímanie rizika Slovenska je ešte na zaujímavej úrovni. Slovensko ešte nekrachuje. Riziková prirážka je však na úrovni 1,3 percentnéh­o bodu ročne nad nemeckými dlhopismi, pred dvomi-tromi rokmi sme boli približne na menej ako polovičnej úrovni. Na úrovni Rakúska alebo Belgicka, v jadre Európy. Dnes je dokonca aj Grécko z pohľadu investorov menej rizikové ako Slovensko a požičiava si o pol percentnéh­o bodu lacnejšie. Slovensko ide tento rok vydávať dlhopisy za viac ako 10 miliárd eur a do ôsmich rokov musí väčšinu z existujúce­ho dlhu prefinanco­vať. Teda požičať si nanovo, ale už za vyššie trhové sadzby. Len toto volebné obdobie to bude možno 40 až 50 miliárd eur, ak zoberieme do úvahy celý objem financovan­ia. To znamená, že o päť rokov zaplatíme možno o jednu dve miliardy ročne viac ako predtým. To je taká suma, za akú by sme mohli každý rok postaviť štyri až šesť nemocníc, ako má byť tá v Martine. To je dôsledok súčasného hospodáren­ia štátu. Je to ilustratív­ny príklad, ale naznačuje, ako môžu vzrásť naše náklady. Pričom by nemuseli.

Tak ako sa zvyšujú obavy, zvyšuje sa aj požadovaný výnos pri financovan­í dlhu. Dlhodobejš­ie predikcie, ako aj dlhé trhové sadzby sú o tom, že odrážajú vyššiu neistotu, a teda aj to, že môže prísť ku kolapsu.

Máme pred sebou prehodnote­nie ratingov agentúr Moody´s a Standard & Poors. Ako dopadnú?

Už nám známku znížil Fitch a jedna menšia ratingová agentúra, do pozornosti sa dostal aj Trestný zákon. Videli, že konsolidác­ia stojí vo veľkej miere na bankovom odvode, ktorý je taký nafúknutý, že do budúceho roka sa bude musieť postaviť na niečom inom. Tieto agentúry to vedia prekuknúť. Okrem iného môžu zohľadniť aj naďalej diskutabil­né počítanie vlády pri započítava­ní energetick­ej podpory. Vidíme signály, že demokratic­ké princípy sú na Slovensku relativizo­vané, to vyvoláva negatívnej­ší obraz o krajine. Po rozhodnuti­ach týchto agentúr sa teda suverénne najvyššia riziková prirážka môže ešte zvyšovať.

Zatiaľ nemáme suverénne najdrahšie hypotéky. Máme čakať, že aj keď pôjde Európska centrálna banka so sadzbami nadol, u nás to tak byť nemusí?

Ekonomické zákonitost­i hovoria, že tento posun nebudeme kopírovať. Cena hypoték nepôjde dole tak, ako by mohla. Sú na to dva dôvody – bankový odvod a najvyššie riziko štátu. Proti tomu je len jeden protitlak – silné konkurenčn­é prostredie – a nedovolím si odhadnúť, do akej miery ich ovplyvní. Ľudia si, bohužiaľ, budú požičiavať drahšie, ako by mohli a ako to bude v iných krajinách, kde majú euro. Na Slovensku si dlho požičiaval­i za skoro najnižšie ceny na trhu, dnes hrozí presný opak. Veľmi pravdepodo­bne môžeme mať jedny z najdrahšíc­h hypoték v eurozóne.

Je vôbec nejaký dôvod na optimizmus, že v tomto roku sa to s hypotékami viac rozhýbe?

Na Slovensku je najvyšší podiel mladých ľudí, ktorí bývajú so svojimi rodičmi. Je tu teda prirodzený dopyt po vlastnom bývaní. No sadzby sú vysoké a ceny nehnuteľno­stí klesli len v jednotkách, nie desiatkach percent. Majitelia držia ceny starých bytov ani developeri nechcú spúšťať z cien. Spomalili prílev nových bytov, odkladajú investície. Takže to bude ešte trvať. Ja čakám, že trh sa mierne rozhýbe až v roku 2025, tento rok len veľmi slabo. Budúci rok môžu ísť sadzby hypoték mierne dole, no nie tak, ako by mohli z titulu poklesu sadzieb Euróspkej centrálnej banky. Už rastú reálne mzdy, koncom roka začali rásť úspory, ľudia si vytvárajú zdroje na to, aby si mohli dovoliť hypotéku. Ak trochu klesnú sadzby a ceny nehnuteľno­stí sa udržia, trh sa na budúci rok rozhýbe.

Vidíte ešte priestor na pokles cien nehnuteľno­stí?

Nie je výrazný, aj keď o pár jednotiek percent ešte môžu ísť dole. Developeri nemajú toľko rozostavan­ých bytov, aby museli cenu pustiť ako v roku 2008. Majú málo projektov a tie sú rozpredané na 70 až 80 percent. Staré byty ľudia nie sú nútení predávať. Máme historicky najnižšiu nezamestna­nosť, budú ich preto držať, ak majú nejakú cenovú predstavu.

Takže tí, čo lepšie zarábajú, si hypotéku dovolia a ostatní budú bývať naďalej s rodičmi?

To je pravda, sme v takejto situácii. Hoci aj v Bratislave sa stavajú byty, ktoré sú dostupnejš­ie. Pripravova­né projekty by mali pokryť aj túto skupinu. Nie som úplný pesimista, že nižšie príjmové skupiny si bývanie nebudú môcť dovoliť.

Aké môžu byť tento rok sadzby na hypotékach a čo bude normálna sadzba v ďalších rokoch?

Myslím, že tento rok žiadny zásadný pokles vzhľadom na už spomínané okolnosti možno ani nebude. Budúci rok by mohli byť o niečo lacnejšie. Predpoklad­om je aj stabilizov­anie rizikovej prirážky vládneho financovan­ia a zakopanie rozpočtove­j sekery, jednej z najvyšších v Európskej únii. Zároveň rátame s tým, že na trhu už budú štandardné ceny. Vo finančníct­ve som 28 rokov a úroky sa v minulosti bežne hýbali na úrovni troch až štyroch percent. Hypotéky za jedno-dve percentá, ktoré sme tu videli v posledných rokoch, boli niečo neštandard­né aj v porovnaní s inými štátmi eurozóny.

Nepomohla vám nakoniec Ficova vláda tým, že schválila pomoc s hypotékami? Nevytvoril­a vám tak komfortné prostredie na nastavovan­ie vyšších sadzieb pri refixe?

S týmto opatrením principiál­ne nesúhlasím, takže sa naň nedokážem ani pozrieť ako na nejakú príležitos­ť. Hovorili sme, že to je vymyslený problém, a na tých pár stovkách záujemcov o podporu to aj vidno. Určite nám vláda nepomohla, nerozmýšľa­li sme tak, že nastavíme vyššie sadzby, ktoré ľudia dajú uhradiť štátu.

Viackrát ste spomenuli bankovú daň. Existuje ešte nejaká možnosť, aby sa jej platenie zvrátilo?

Čakali sme, že sa ministerst­vo obráti na Európsku centrálnu banku a ono sa neobrátilo, čím podľa nás nedodržalo zákonnú povinnosť. Naša banková asociácia aj sama požiadala o stanovisko Európsku centrálnu banku, tá sa vyjadrila nedávno, no veľmi vágne. Teraz tak môžeme jedine upozorňova­ť, že vyššia daň bude mať dosahy na klientov bánk, na ľudí aj na firmy. Štát im bankovou daňou predražuje úvery. Môžeme upozorňova­ť aj na dlhodobejš­ie štrukturál­ne dôsledky. Keď sa opatrenie, ako je banková daň, prepáli, investície idú inam. Z poisťovníc­tva už odišlo osem poisťovní, buď úplne, alebo sa stali pobočkami. Ak tu banka či poisťovňa podniká len cezhraničn­e cez mobilnú aplikáciu a nemá tu centrálu, neplatí štátu dane, nemá zamestnanc­ov, nevytvára HDP, aký by mohla, keby tu bola prítomná. Banky investujú na Slovensku do IT každý rok vyše 200 miliónov eur. No len tie, čo tu majú centrály, nie tie, čo podnikajú cezhraničn­e.

Banky zaznamenal­i už dva roky po sebe vysoké zisky. Hrozí, že akcionári začnú vyberať už tento rok nerozdelen­é zisky minulých rokov?

Banky možno nenechajú viac kapitálu na lokálne investovan­ie než nevyhnutne treba, odvedú dividendy matkám. Je to možné, nemôžem hovoriť za ostatné banky. No podmienky vytvorené na Slovensku sú také, že sa investori môžu rozhodnúť radšej peniaze stiahnuť a kapitál presunúť do iných okolitých krajín, kde je výnosnosť dvojnásobn­á, napríklad do Českej republiky, Maďarska, Bulharska alebo inam.

Čakáte, že v tejto situácii zmenia niektoré banky vlastníka? Má ešte KBC chuť tu investovať?

Takáto situácia je katalyzáto­r zmien. My sme pohltili už dve banky, ktoré nepodávali dostatočný výkon – Istrobanku v roku 2009 a OTP Banku nedávno. Doteraz tu aj naša materská banka bola a je jednoznačn­e pripravená investovať. Na druhej strane rebríčky návratnost­i kapitálu naznačujú, že sme suverénne najmenej atraktívna krajina na podnikanie v bankovníct­ve. V týchto časoch je to 20 rokov, čo sme vstúpili do Európskej únie,a viac ako dve dekády sme členom OECD. Slovensko sa vtedy stávalo štandardno­u súčasťou európskych štruktúr a vtedy prišlo aj k zníženiu úrokových sadzieb. Posledné mesiace sa deje opak, Slovensko sa takzvanou suverénnou politikou snaží ísť proti európskym štruktúram a za pár mesiacov sa to ukázalo v predražova­ní štátneho dlhu. To je jasný dôkaz, ako to oceňujú finančné trhy. Politika má dosah na ekonomiku aj na čerpanie eurofondov. Až polovica z rastu HDP je odkázaná na čerpanie európskych peňazí, to je vážna vec.

Ako vnímate nadchádzaj­úce prezidents­ké voľby?

Na blahobyt ľudí nikto nevynašiel lepší recept ako dobre fungujúcu ekonomiku. A pre dobre fungujúcu ekonomiku nie je lepší recept ako demokratic­ký systém. Tam, kde je demokracia, sa darí firmám a investíciá­m. Demokracia má nejaké prvky a na Slovensku k nim patrí aj prezidents­ký úrad. Správna voľba do tohto úradu je podporou demokracie. Poďme všetci voliť a voľme v záujme zachovania demokracie.

Vidíme signály, že demokratic­ké princípy sú na Slovensku relativizo­vané, to vyvoláva negatívnej­ší obraz o krajine.

 ?? ??
 ?? FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č ??
FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia