Toto je revolúcia v námornej vojne
Námorné sily sa budú musieť prispôsobiť dobe, v ktorej drony a rakety dokážu zlikvidovať aj lietadlové lode či torpédoborce
Vsúčasnosti prebiehajú dva významné námorné konflikty. Jeden v Červenom mori, kde Iránom podporovaní teroristi z hnutia húsíovcov efektívne útočia na obchodnú lodnú dopravu v husto využívaných vodných cestách južne od Suezského prieplavu. Druhý sa odohráva v obmedzenom bojovom priestore Čierneho mora, kde Ukrajina, krajina bez funkčného námorníctva, spôsobuje šokujúce straty údajne hrozivej ruskej Čiernomorskej flotile.
V oboch prípadoch sa z toho dá vyvodiť ponaučenie pre americké námorníctvo, ktoré sa priamo zúčastňuje na bitke v Červenom mori a zároveň poskytuje Ukrajincom nepriamu pomoc v Čiernom mori. Čo si z týchto konfliktov vezmú americkí admiráli na zlepšenie a ochranu našich vlastných námorných síl?
PREKAZENÝ RUSKÝ ZÁMER
Začnime v Čiernom mori. Pred necelými dvoma rokmi potopili Ukrajinci mohutný krížnik Moskva, vlajkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily, pričom na zameranie použili drony a na ničivý úder riadené strely. Bolo to skutočne pozoruhodné: Verte mi, že prvá vec, ktorú vás naučia na americkej námornej akadémii, je, aby ste si nenechali potopiť vlajkovú loď. (Alebo ľoď „povýšenú na ponorku“, ako znel zábavný mém na sociálnych sieťach).
Úžasné je, že to bol len prvý príklad ukrajinskej inovácie v kombinácii so západnými spravodajskými službami a s bezpilotnou technológiou, ktorá poslala ruské vojnové lode na dno Čierneho mora. Ukrajinci použili kombináciu riadených striel, leteckých dronov a malých hladinových plavidiel bez posádky na potopenie alebo vážne poškodenie približne 20 veľkých vojnových lodí, čo je tretina predvojnového stavu ruskej flotily.
Týmto spôsobom zhatili strategický zámer Rusov uzavrieť Čierne more pre ukrajinskú obchodnú dopravu: ruský prezident Vladimir Putin chcel zúfalo uzavrieť ukrajinské pobrežie od Krymu až po významný prístav Odesa na západnom pobreží Čierneho mora.
Ak by ruská Čiernomorská flotila zostala „existujúcou flotilou“, teda silou, ktorej samotná existencia spôsobuje, že nepriateľ mení svoje kalkulácie, pre Ukrajinu by bolo veľmi ťažké prelomiť blokádu zo strany Moskvy. Pre Ukrajinu by to znamenalo priškrtenie jej ekonomiky. Ale tým, že si Kyjiv zachoval schopnosť vyvážať obilie, hnojivá a iné poľnohospodárske produkty, môže udržať hospodárstvo pri živote a využívať financie pre vojnové úsilie i civilné podniky. Pozoruhodné je aj to, že Ukrajinci efektívne zmapovali námorný bojový priestor a zatiaľ sa vyhli akýmkoľvek vedľajším škodám na komerčných lodiach.
UŽ NIE JEDNA PROTI JEDNEJ
To nás vedie k azda najdôležitejšiemu poučeniu z čiernomorského konfliktu: hladinové lode, čiže torpédoborce, krížniky, dokonca aj mohutné americké lietadlové lode, sú dnes pre možnosť okamžitého bezposádkového útoku veľmi zraniteľné. Na potopenie jednej vojnovej lode nie je potrebná vojnová loď protivníka: starú detskú hru námorná bitka bude možno potrebné aktualizovať pridaním námorných dronov.
S ohľadom na budúcnosť by sme mali sledovať, ako Ukrajinci úspešne spájajú americké satelitné spravodajstvo, údaje zo senzorových súprav na vlastných dronoch s dlhou životnosťou a využívanie špeciálnych jednotiek často operujúcich v plavidlách maskovaných ako rybárske a obchodné lode. Toto je dobré znamenie pre koaličné stratégie v iných vodách, napríklad pri konfrontácii s územnými ambíciami Číny v Juhočínskom mori. Predstavte si filipínske alebo vietnamské námorníctvo, ktoré by s podporou USA použilo podobný súbor schopností proti čínskym vojnovým lodiam v blízkosti Spratlyho ostrovov alebo útesu Mischief Reef.
V Čiernom mori vidíme, aké efektívne môžu byť ľahké a lacné drony nad vodou. Takisto by to mohli byť malé a lacné taktické satelity, ktoré sa stávajú prioritou vznikajúcej Space Force.
DRAHÁ OBRANA
V Červenom mori operujú iránski klienti húsíovci, ktorí vedú útoky proti obchodnej lodnej doprave i vojnovým lodiam USA, nie veľmi odlišné od útokov Ukrajiny proti Rusku. Jemenskí povstalci húsíovci využívajú iránske spravodajské informácie (z veľkej časti z vojnových lodí iránskych Islamských revolučných gárd) na vyhľadávanie, zameriavanie a útoky na obchodné lode. Používajú kombináciu relatívne slabých krížových a balistických rakiet, leteckých a hladinových dronov a hliadkovacích člnov, ktoré väčšinou dodáva Irán.
Vojnové lode Spojených štátov zatiaľ odrážajú raketové útoky pomerne ľahko, zatiaľ čo teroristi zasadili niekoľko úderov obchodným plavidlám. Z ekonomického hľadiska je to však pre Pentagón výrazne stratová záležitosť. Rakety protivzdušnej obrany námorníctva, ako napríklad SM-2, stoja viac ako dva milióny dolárov za kus. Často sa však stáva, že torpédoborec pre istotu vystrelí na prichádzajúcu hrozbu rovno dve rakety. No drony, ktoré používajú húsíovci, sa dajú zohnať za približne tisíc dolárov a aj balistické strely stoja len zlomok toho, čo musia Spojené štáty vynaložiť na špičkovú protivzdušnú obranu.
Jedným z kľúčových ponaučení do blízkej budúcnosti teda je, že potrebujeme nákladovo efektívnejší, ale zároveň výkonnejší systém protivzdušnej obrany. Medzi možnosti patria zbraňové systémy „na krátku vzdialenosť“. Jeden typ využíva kombináciu radarov a rýchlopalných kanónov na otočnej veži na odstreľovanie prichádzajúcich hrozieb a laserovú technológiu, čo vyzerá perspektívne. Pentagón musí urýchliť testovanie a výrobu takéhoto hardvéru a zistiť, ako funguje v reálnom svete.
V Čiernom mori vidíme, aké efektívne môžu byť ľahké a lacné drony nad vodou. Takisto by to mohli byť malé a lacné taktické satelity, ktoré sa stávajú prioritou vznikajúcej Space Force.
Ďalším poučením je zlikvidovať nepriateľské jednotky na pobreží (odpaľovacie zariadenia, údržbárske zariadenia, prívesy, sklady munície), skôr ako budú rakety odpálené. USA a Spojené kráľovstvo s tým začali pred mesiacom. Pri pohľade do budúcnosti to však znamená zachovanie vzdušných síl Spojených štátov v oblasti Perzského zálivu buď so skupinou lietadlových lodí ako teraz, alebo s lietadlami vzlietajúcimi zo zeme pripravenými zasiahnuť húsíovcov, skôr ako stihnú odpáliť rakety.
A keďže žiadny systém protivzdušnej obrany nie je dokonalý, posádky námorníctva musia usilovne trénovať na nevyhnutnú situáciu, keď nepriateľský dron alebo balistická raketa zasiahne jednu z našich vojnových lodí. Pripravenosť na kontrolu škôd môže zachrániť životy i plavidlá.
EŠTE TAM NIE SME
Na záver: pokiaľ ide o ochranu obchodnej flotily, zdá sa, že sme zabudli na lekciu spred desiatich rokov, keď sme sa bránili oveľa menej schopným somálskym pirátom. Mali by sme lode začať zhromažďovať do zvládnuteľných konvojov pod ochranou jednotiek protivzdušnej obrany.
Eventuálne budú musieť Spojené štáty a ich spojenci konať v Čiernom aj Červenom mori priamo proti štátom, ktoré tieto útoky sponzorujú: Rusko a Irán. Tam však ešte nie sme a zatiaľ by sme sa mali sústrediť na pôsobenie prostredníctvom našich ukrajinských spojencov proti Rusku a zároveň zasiahnuť iránskych spojencov húsíovcov. Časom oba námorné konflikty utíchnu a my sa budeme môcť vrátiť k voľnému toku obchodu na týchto dôležitých vodných cestách. Medzitým sa však námorníctvo USA učí všetko, čo môže, aby zlepšilo svoju výkonnosť vo vojne na mori v 21. storočí.