Imidž „podržtašky“
statnej Slovenskej republiky. Tento sociálno-ekonomický faktor voličského správania by nás mal imunizovať pred povrchným moralizovaním. Istý podiel na nedobiehaní týchto regiónov iste majú všetky doterajšie vlády, ale ten najväčší majú vlády Róberta Fica a jeho kandidáta za prezidenta, ktoré spravujú Slovensko najdlhšie.
SSoňa Szomolányi politologička
lováci, ktorých je viacej, sú tí citliví, sú tí, ktorí vždy budú bojovať za spravodlivosť a za demokratické princípy, a tak nás berte, prosím vás,“odkázal režisér Peter Bebjak našim susedom na Českých levoch a výsledky prvého kola prezidentských volieb jeho slová len potvrdzujú. Ivan Korčok prekvapil. To je základná správa sobotňajšej volebnej noci.
Peter Pellegrini naopak sklamal. Nielen Roberta Fica, ktorému stena vrátila prvú facku. Je dosť možné, že tentoraz stavil opäť raz na zlého koňa. Len oblepiť krajinu ničnehovoriacimi bilbordmi a tváriť sa, že predvolebné diskusie neexistujú, možno stačí v Rusku. Ale Slovensko nie je propagandou vymytá krajina. Aj v tom má Bebjak pravdu.
Víkendový výsledok je však v prvom rade osobnou prehrou Petra Pellegriniho. Ten rozdiel viac než päť percentuálnych bodov v prvom kole ho musel bolieť. Jeho hra na štátnika a pokojného lídra, pre ktorú musel v mnohom poprieť sám seba a podlízať sa aj proruskej časti Slovenska, skrátka nezafungovala. Prevážil imidž „podržtašky“.
Cez volebnú noc k nemu takticky nedorazili politici Smeru, aby nekazili tento umelý imidž suverénneho politika, ale ducha Smeru sa nezbavil ani tam. Stačilo sa pozrieť na tváre ľudí, ktorí za ním stáli na polnočnej tlačovke. Saková, Raši, Žiga…
Ivan Korčok stál, naopak, pred novinármi sám za seba. So svojou manželkou. Poďakoval sa KDH, prihovoril sa slovenským Maďarom. Nepredstieral morálnu nadradenosť ako Pellegrini, ktorý sa snažil na tlačovke poukázať, že on na rivala neútočí. Korčok vyslal jasný signál. Neprišiel sa do kampane hrať na Matku Terezu. Ide o veľa. O charakter štátu. A politika je boj.
Tomáš Hudák scenárista a komik
šance na víťazstvo. 1. Môže potenciálne brať od Štefana Harabina. 2. Má okolo seba dostatok ľudí na šírenie politickej špiny, Korčok takúto palebnú silu nemá. 3. Už v prvom kole Pellegrini využíval nepriznané peniaze na kampaň. 4. Má pomoc silných médií.
Voľby však nikdy nie sú matematická rovnica. Keď proti sebe v českých prezidentských voľbách stáli Jiří Drahoš a Miloš Zeman, zdalo sa byť matematicky isté, že vyhrá Drahoš. Hlasy kandidátov, ktorí vypadli v prvom kole, mali dominantne pripadnúť jemu, pretože ho exkandidáti podporovali. Zeman však dokázal pritiahnuť nevoličov a vyhral. Nič nie je isté a Pellegrini môže prehrať.
Čo hrá do kariet Korčokovi? Jeho vystúpenie po prvom kole ukázalo nového človeka. Úspech mu dodal energiu, iskru, mal dobrý prejav. Nie je to agresívny kandidát, takže nie je taký polarizujúci. Ak dokáže nájsť tón, argumenty, ktoré budú zaujímavé pre časť umiernenejších voličov vládnych strán, môže uspieť. Predovšetkým však musí nadchnúť aj posledného demokratického voliča. Toto by mohla byť ich chvíľa.
V našej debate vo volebnom štúdiu Denníka N sme diskutovali o tom, či by úradujúca prezidentka Zuzana Čaputová mala otvorene podporiť Korčoka. Myslím si, že by to nebolo šťastné a ako povedal Michal Vašečka, prezidentka si udržiava vysoký profesionálny štandard. Je tu však jedna téma, do ktorej by mohla a možno aj mala vstúpiť. Pellegrini tvrdí, že Korčok zatiahne krajinu do vojny. To nielenže nie je pravda, ale fakticky by na to ani nemal kompetencie. A práve tu by prezidentka mohla verejnosti vysvetliť, ako to je. Nie kvôli Korčokovi, ale kvôli občanom, ktorí sa teraz možno boja.
Keď si Andrej Babiš v prezidentskej kampani vymýšľal rovnaké nezmysly o Petrovi Pavlovi, prehralo mu to voľby. To je totiž špina, ktorú nemožno ničím prekonať. Ak politik straší verejnosť, že konkurent pošle krajinu do vojny, sám sa vylúčil z dobrej spoločnosti.