Šesť Pellegriniho názorových otočiek
Lídrovi Hlasu čoraz častejšie pripomínajú, že na dôležité témy mení názory
Jedným zo slabých miest prezidentskej kandidatúry Petra Pellegriniho (Hlas) môžu byť pred druhým kolom jeho názorové otočky. Videá, ktoré konfrontujú predsedu parlamentu s rozpormi v jeho výrokoch, plnia sociálne siete a reagovať na ne musel aj v debatách pred prvým kolom.
Na nestálosť Pellegriniho názorov upozorňovali aj priaznivci vládnej koalície počas skupinových rozhovorov, ktoré Denník N zorganizoval pred niekoľkými týždňami.
Aké názorové obraty zatiaľ v kampani Pellegrini predviedol alebo mu ich jeho kritici pripomenuli?
1. KANDIDOVAŤ VLASTNE VÔBEC NECHCEL
Problematicky vyznel už štart prezidentskej kandidatúry, o ktorej podľa svojich vyhlásení predseda Hlasu musel rozmýšľať až do Nového roka, i keď mu strana kampaňovo vyzerajúcu doménu „pelle2024. sk“registrovala už štyri dni po parlamentných voľbách, teda 4. októbra 2023.
Dva a pol týždňa predtým, 17. septembra 2023, v relácii Na telo televízie Markíza úvahy o prezidentskej kandidatúre odmietol výrokom, ktorý dodnes koluje na sociálnych sieťach. „Po tom všetkom, čo som v politike zažil a čo vidím, že dnes Slovensko trápi, mám pocit naozaj zodpovednosti a nejakej povinnosti ešte do posledného dňa sa snažiť ľudí nejakým spôsobom presvedčiť, že treba ešte robiť,“vravel.
„Nie sa ísť odpratať niekde na reprezentatívnu funkciu. Mne zatiaľ moje vnútro, moje srdce a moje presvedčenie nedovoľuje ani len uvažovať o prezidentskej kandidatúre, pretože som presvedčený, že viac môžem ešte urobiť pre Slovensko ako výkonný politik.“
V januári tohto roka v Na telo plus tento svoj obrat vysvetlil podporou v prieskumoch. „Bol som vtedy maximálne sústredený na parlamentné voľby. Do posledného momentu som chcel, aby Hlas mohol postaviť premiéra, ale potom, keď som videl dôveru ľudí a prieskumy, ktoré ma radili medzi lídrov, to ma presvedčilo,“povedal.
2. UKRAJINE CHCEL POMÁHAŤ V OBRANE
V prezidentskej debate na
Markíze moderátor Michal Kovačič Pellegrinimu pripomenul aj jeho postoj k vojne na Ukrajine kontrastujúci s dnešnými vyhláseniami o mieri, ktorý treba zabezpečiť.
Pellegrini vo februári 2023 na tlačovej konferencii v parlamente povedal: „Za Hlas chcem povedať, že platí veľmi jasne, že si uvedomujeme, že pokiaľ je náš sused v ťažkej situácii a časť jeho územia zabrala iná krajina útokom, kde každodenne zomierajú na fronte vojaci aj civilné obyvateľstvo, je našou povinnosťou svojmu susedovi pomôcť. Aj humanitárne, ale aj technicky, pokiaľ máme k tomu ešte nejaké zdroje a vieme pomôcť obranyschopnosť tejto krajiny,“vravel.
„Pripomínam, že každý, kto o tom chce rozprávať, nech sa vcíti do situácie, v akej by sme sa nachádzali my, ak by nám niekto zo susedov zabral tretinu územia, a my by sme mali ochotu ako Slováci brániť si svoje územie a chceli by sme tie zabraté územia dostať naspäť, tiež by sme sa obracali na svojich susedov a priateľov, aby nám pomohli, aj v oblasti vyzbrojenia našej armády a dodania zbraní. Asi by sme ťažko pozerali na to, ak by nám niekto odkázal – prepáčte Slováci, nič vám nepošleme, kapitulujte, prehrajte.“
Dnes Pellegrini opakuje, že témou dňa je hovoriť o mieri a obhajuje líniu vlády, ktorá už nechce Ukrajinu podporovať dodávkami vojenskej techniky a munície tak, ako to momentálne robí väčšina krajín EÚ. „Nech je nám inšpiráciou vyjadrenie Svätého Otca, ktorý doslova hovorí o odvahe Ukrajiny vyvesiť bielu vlajku a začať rokovania o ukončení vojny s Ruskom,“napísal pred dvomi týždňami pre Hospodárske noviny.
3. PARTNERSTVÁ PODPORIL, ALE UŽ BY NEPODPÍSAL
V prezidentskej kampani zarezonovala aj Pellegriniho odpoveď na anketovú otázku pre prezidentských kandidátov pre televízio Joj. Znela jednoducho: „Podpísali by ste registrované partnerstvá?“pýtala sa redakcia uchádzačov o post hlavy štátu.
„Ak to nebude väčšinové želanie spoločnosti, tak nie,“odpovedal Pellegrini.
Poslanci Hlasu, vrátane Pellegriniho, pritom 19. októbra 2022, krátko po teroristickom útoku na bar Tepláreň na Zámockej ulici, hlasovali za návrh na zavedenie inštitútu partnerského spolužitia, teda obdobu registrovaných partnerstiev.
V zákone sa písalo, že „partnerské spolužitie je zväzok dvoch fyzických osôb bez ohľadu na pohlavie“a že „účelom partnerského spolužitia je potvrdenie vzájomného vzťahu dvoch fyzických osôb vo vzťahu k štátu a k tretím osobám“.
Keď Pellegrinimu jeho hlasovanie pripomenuli v rozhovore pre Štandard, tváril sa, že si na hlasovanie nepamätá, a tvrdil, že podporil len slabší návrh na fiduciárne zväzky exministra spravodlivosti Viliama Karasa. O takomto návrhu sa však rokovalo až v roku 2023. „To musí byť omyl, ja si to nepamätám,“povedal Pellegrini vo februári.
„V každom prípade chcem povedať, že kto bude v blízkom čase otvárať otázku registrovaných partnerstiev, neuspeje. Môžeme riešiť iba životné situácie osôb žijúcich v jednej domácnosti tak, ako to navrhoval Robert Fico, Lucia Žitňanská alebo Viliam Karas. Ja alebo strana Hlas rozhodne registrované partnerstvá podporovať nebudeme.“
4. PREZIDENTKU OBÍSŤ NECHCEL, ALE STALO SA
Vo februári tohto roka Peter Pellegrini hovoril, ako sa postavil premiérovi Ficovi a zabrzdil ho v tom, aby koalícia zobrala prezidentke právomoc menovať riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS).
„Ja nepodporujem takýto návrh, aby sme odobrali prezidentovi kompetenciu menovať šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS). Vybavené, môžeme na túto tému zabudnúť,“vyhlásil 15. februára v diskusii Na hrane televízie Joj. Vtedy vravel aj to, že o tejto otázke hovoril aj s Ficom. „Predstavte si, že už takúto debatu sme mali, ani o nej neviete. Ja som sa postavil k tomu tak, že to tak nebude a postavím sa k tomu tak aj druhýkrát,“povedal.
Týždeň nato Ficova vláda v utajenom režime odsúhlasila zmenu štatútu SIS, ktorá otvorila cestu k tomu, aby sa nominant premiéra Pavol Gašpar fakticky dostal do čela tajnej služby aj bez súhlasu prezidentky; i keď nie ako riaditeľ, ale ako námestník riaditeľa.
Formálne teda koalícia menovaciu právomoc vo vzťahu k riaditeľovi SIS prezidentke nezobrala. Fakticky ju však obišla a Gašpar mladší dnes riadi tajnú službu.
5. NECHCE SA NECHAŤ POTĽAPKÁVAŤ BRUSELOM
Pellegrini sa najnovšie – minimálne medzi riadkami – začal vymedzovať aj voči jasne proeurópskej politike. Vo svojom nedeľnom videu, ktoré zverejnil deň po prvom kole prezidentských volieb, povedal, že „chce byť prezidentom mieru, ktorý hrdo a suverénne obhajuje slovenské národno-štátne záujmy, nie prezidentom, ktorý pre potľapkanie v Bruseli či Washingtone zatiahne Slovensko do vojny“.
O Ivanovi Korčokovi počas kampane povedal, že „uvažuje spôsobom ministerského úradníka, kde mu je Brusel bližší ako Bratislava, Banská Bystrica či Košice“, a svojho súpera kritizoval, že „medzi jeho priority nepatrí silné Slovensko, ale silná Európska únia“a že „nevníma, že ak v nej nebude každý štát dostatočne silný, nebude silná ani samotná Európska únia“.
Niektorí kritici, aj z tábora priaznivcov Štefana Harabina hneď Pellegrinimu pripomenuli jeho fotografiu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen z januára tohto roka.
V minulosti, keď bol Pellegrini premiérom (2018-2020), na pôde Európskeho parlamentu hovoril presný opak. Volal po jednotnej a silnej Únii a vystríhal pred nacionalizmom.
„Je jasné, že izolácia, protekcionizmus a nacionalizmus nie sú riešením. Našou odpoveďou nesmie byť roztrieštenosť na malé národné štáty s obme
Ak by nám niekto zo susedov zabral tretinu územia, a my by sme mali ochotu brániť si svoje územie, tiež by sme sa obracali na susedov a priateľov, aby nám pomohli aj v oblasti vyzbrojenia našej armády.
Peter Pellegrini predseda Hlasu, február 2023
dzenými zdrojmi, ale silnejšia jednota EÚ ako globálnej mocnosti,“rečnil v Európskom parlamente 12. marca 2019.
Kuriózne je, že Pellegrini sa vtedy prihováral europoslancom v čase prezidentských volieb, a chválil sa, akého proeurópskeho kandidáta jeho strana – v tom čase ňou bol ešte Smer – postavila. Bol ním eurokomisár Maroš Šefčovič. „Dnes za Slovensko môžem potvrdiť, že aj v týchto neľahkých časoch chceme aj naďalej patriť do skupiny najviac integrovaných krajín Európskej únie,“rečnil.
„Sme pripravení znášať svoj adekvátny podiel zodpovednosti na bremene zodpovednosti za spoločný integračný projekt. (...) Verím, že občania Slovenskej republiky preukážu svoju vyspelosť a vyberú si kandidáta s jasným proeurópskym smerovaním. Dovolím si povedať, že strana, ktorú zastupujem, nemohla postaviť viac proeurópskeho kandidáta ako podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.“
6. VRÁTILI SA MU AJ „DEZOLÁTI“
Pellegrini sa po voľbách v roku 2023 priklonil k vládnej koalícii so Smerom a SNS, ktorá okrem iného vymenovala za splnomocnenca na prešetrenie manažmentu pandémie covidu-19 poslanca Petra Kotlára (SNS). Ten vírus označoval za biologickú zbraň a spochybňoval očkovanie.
Dokonca mal ambíciu prešetrovať zloženie vakcín proti covidu, i keď priznával, že to nebude jednoduché. „Laboratóriá, ktoré vyvíjajú vírus, vojenské satanistické základne, ktoré vyvíjajú biologickú zbraň na to, aby to niekde vypustili, oni sú niekoľko krokov dopredu pred najväčšími svetovými pracoviskami,“ vysvetľoval na svojom internetovom kanáli.
O lídrovi Hlasu je známe, že už počas pandémie osciloval medzi rôznymi postojmi. Začiatkom augusta 2020 v internetovom vydaní politickej debaty Na telo televízie Markíza povedal, že by sa najrizikovejšie skupiny obyvateľov mali proti covidu-19 očkovať povinne.
Pellegrini dostal otázku na očkovanie v rámci rubriky „Áno – Nie“, ktorá tlačí politikov do skratkovitých odpovedí. „Malo by byť podľa vás očkovanie aspoň pre najrizikovejšie skupiny obyvateľstva povinné?“spýtal sa moderátor Michal Kovačič. „Ja si myslím, že áno,“odpovedal Pellegrini.
Neskôr už hovoril, že očkovanie by malo byť striktne dobrovoľné. No na rozdiel od časti poslancov SNS či Štefana Harabina pandémiu ako takú nespochybňoval a v júni 2021 hovoril, že keby bol premiér, bola by preočkovaná polovica Slovenska. „Krajiny okolo nás majú percento zaočkovanosti podstatne vyššie. A keby som bol predseda vlády, tak my už dnes máme zaočkovanosť vyššiu, ako je 50 percent,“vravel v Markíze v čase, keď sa podarilo zaočkovať prvou dávkou vakcíny len 35 percent dospelej populácie.
V súvislosti s pandémiou na sociálnych sieťach začalo znovu kolovať aj staršie video z januára 2022. Pellegriniho zachytáva v debate s bývalým ministrom Jánom Budajom, s ktorým diskutoval v relácii Na telo. Pred začiatkom relácie obaja čakali pred štúdiom, no Markíza ich rozhovor streamovala na Facebooku.
Budaj Pellegriniho pochválil, že odišiel zo Smeru. „Ja vítam to, že ste prehodili výhybku a nechcete sprevádzať Fica do minulosti.“Potom hovorili o protestoch proti pandemickým opatreniam, na ktorých sa objavovali aj politici Smeru. Budaj o nich povedal: „Veď to sú dezoláti, tak čo už s nimi urobíte?“
Pellegrini mu pritakal. „Sú, sú,“a dodal, že k Smeru sa vrátiť nemieni: „Ja sa snažím umiernene fungovať a neodišiel som preto, aby som sa tam zas vrátil.“
Predsedu Hlasu za slová, ktoré povedal v situácii, o ktorej netušil, že sa dostane na web, v tom čase kritizoval Robert Fico. „Som smutný, že v politickej kuchyni Smeru vyrástli takíto falošní ľudia s najvyššími ambíciami,“povedal.
Nech je nám inšpiráciou vyjadrenie Svätého Otca, ktorý doslova hovorí o odvahe Ukrajiny vyvesiť bielu vlajku a začať rokovania o ukončení vojny s Ruskom.
Peter Pellegrini predseda Hlasu, marec 2024