Korčok má šancu, bude to tesné

Politický analytik Marián Leško hovorí, že voliči opozície sú vysoko motivovaní voliči

Je len pol roka po voľbách a vláda už dokázala veľmi vysoko motivovať ľudí, ktorí s nimi nesúhlasia, všíma si Marián Leško, novinár a bývalý poradca prezidentky Zuzany Čaputovej.

Ivan Korčok vyhral prvé kolo prezidentských volieb, hoci to žiadna z prieskumných agentúr nepredpokladala. Prekvapil ťa výsledok?

Určite áno. Považoval som za málo pravdepodobné, že by Ivan Korčok mohol vôbec v prvom kole vyhrať. Ale čo som považoval za takmer vylúčené, je, aby vyhral s prevahou 5,5 percenta, teda 125-tisíc voličov. Som prekvapený, že to takto dopadlo.

Prečo sa mu to podarilo?

Vyplynulo to z celého priebehu kampane – nekampane. Peter Pellegrini mal stratégiu nerobiť kampaň, prejsť do prezidentského úradu plynule z postu predsedu parlamentu, dosiahnuť, aby ľudia ani nevnímali, že tu sú prezidentské voľby. Ukázalo sa, že to nebola z jeho strany najlepšia taktika, lebo uspal iba svojich, ale neuspal voličov Ivana Korčoka.

Prečo to prieskumné agentúry neodmerali?

Moja interpretácia je, že je posun medzi tým, čo ľudia hovoria a čo potom urobia. Keď dostanú otázku z prieskumnej agentúry, či pôjdu voliť a koho, tak odpovedajú. Ale potom, keď príde deň D, tak zostanú sedieť na gaučíku, nejdú. Ivan Korčok mal oveľa motivovanejších voličov. Pellegriniho voliči povedali, áno, pôjdeme, ale potom si to niektorí rozmysleli.

Čo je lepšie z hľadiska mobilizácie voličov? Vyhrať prvé kolo alebo skončiť druhý?

Podľa situácie. V roku 2014 vyhral prvé kolo Robert Fico. Andrej Kiska skončil na druhom mieste a vtedy to pôsobilo mobilizačne, aby nevyhral Fico. Dopadlo to tak, že Fico prehral s doteraz najvyšším rozdielom, s akým kto prezidentské voľby kedy prehral. Bolo to 60 na 40. Nikto nebol takto na hlavu porazený ako Robert Fico. V prípade Korčoka a Pellegriniho pôsobí mobilizačne to, že vyhral Korčok, lebo tí, ktorí si želajú, aby bol prezident, vidia, že má zmysel prísť aj na druhé kolo. Ak by Pellegrini vyhral s prevahou päť percent, môžeme tie voľby považovať za ukončené. Veľa ľudí by si povedalo, že to nemá zmysel, keď vyhral aj bez podpory Harabinových voličov, je to stratená varta, nejdem ani voliť. Teraz ľudia vidia, že má zmysel ísť, že to nie je vopred prehratá bitka.

Naozaj to pred prvým kolom vyzeralo, že je možno rozhodnuté, ale zrazu akoby sa to otočilo a vidieť to aj na kandidátoch. Pellegrini začal byť nervóznejší a Korčoka to, naopak, nabilo.

Pellegrini teraz už nedokázal to, čomu Poliaci hovoria „Dobrá mina do zlej gry“. Že keď niečo zle dopadne, tak niektorí sa snažia predstierať, že to očakávali a vlastne sa nič nestalo. Príkladom je Fico, ktorý v nedeľu povedal, že to očakával, možno nie päť percent, ale tri a všetko ide podľa plánu. Pellegrini to zvláda ťažšie, keďže sa ho to dotýka osobne. Nedokáže urobiť tú dobrú tvár do zlej hry. Nevie to tak presvedčivo zahrať.

Ovplyvnil volebný výsledok aj to, ako tu vládne Smer, Hlas a SNS? Zrušenie špeciálnej prokuratúry, návrh zaviesť cenzúru v RTVS, zahraničnopolitická izolácia a proruské vyjadrenia?

Je to aj dôsledok toho, čo robí vládna koalícia, pretože vysoko motivuje ľudí z opozície. Som prekvapený, že už pol roka po voľbách dokázali tak vysoko motivovať ľudí, ktorí s nimi nesúhlasia. Na Slovensku je tradícia, že keď sa politické kyvadlo vychýli na jednu stranu, tak chvíľku trvá, kým to prejde na druhú stranu. Po Dzurindových vládach prišla Ficova, po Ficovej prvej prišla Radičovej vláda, tam sa to skončilo veľkým sklamaním. Mali sme dve Ficove vlády, Pellegriniho. To zase vychýlilo kyvadlo tak, že mohli vládnuť ich oponenti s ústavnou väčšinou. Teraz sa to kyvadlo vychýlilo v prospech Fica, v prospech Pellegriniho a Danka a pohyb späť už začal. Nie je iné vysvetlenie ako to, že voliči opozície sú silne motivovaní dať najavo, že sa im to veľmi nepáči.

Udialo sa v tejto kampani niečo prekvapujúce?

Bol som prekvapený, keď sa KDH postavilo už v prvom kole za Korčoka, a ešte viac som bol prekvapený, keď postavenie sa za toho kandidáta malo taký ohlas v oblastiach, kde má KDH silnú podporu. Dlho sme žili v predstavách, že v tomto prostredí má vplyv zoskupenie okolo pani Záborskej, Krajniaka a tí majú problém s „liberálom“Korčokom. Ale ukázalo sa, že voliči, podporovatelia kresťanských demokratov porozumeli tomu, prečo KDH odporučilo už v prvom kole voliť Ivana Korčoka.

Pellegrini potrebuje voličov Harabina. Čo to pre predsedu Hlasu znamená?

Musí lavírovať medzi dvomi dosť vzdialenými brehmi. Jeden breh sú voliči Hlasu, druhý sú voliči Harabina a tá vzdialenosť je objektívne veľmi veľká. Ak by sa priklonil čisto k Harabinovi, nerozumeli by mu jeho vlastní. Ak by zostal iba pri svojich vlastných, nie je dôvod, aby ho išli voliť Harabinovci. Sedí na dvoch stoličkách a vtedy je veľká pravdepodobnosť, že si človek môže sadnúť medzi ne. Čo by Harabinovci považovali za dostatočné pre nich, už by bolo príliš pre voličov Hlasu, a to, čo by bolo prijateľné pre voličov Hlasu, je málo pre Harabinovcov. Nezávidím mu túto pozíciu a skákanie z jedného brehu na druhý. Nemusí sa mu to vyplatiť.

Minister vnútra Šutaj Eštok z Hlasu sa už pokúsil sadnúť si na stoličku k Harabinovcom. Bol v relácii s antisemitom Bombicom.

Rozmýšľal som, či v minulosti bol podobný škandál, ktorý by ma tak rozhorčil. Spomenul som si na situáciu, keď sa Štefan Harabin ako sudca Najvyššieho súdu priatelil s narkobarónom

Bakim Sadikim. Česi majú porekadlo, že sú ľudia, „kterých bych se ani klackem nedotkl“. Minister vnútra, ktorý ide do relácie s niekým, kto je absolútnym dnom, ktoré vyprodukovala internetová špina, úplne stráca autoritu a opodstatnenie byť ministrom. Jeho povinnosťou je brániť zákonný ústavný poriadok, zastávať sa policajtov, ktorí si robia svoju robotu, a nie chodiť do debaty a priateľsky sa rozprávať s človekom, ktorý je trestne stíhaný za veci, ktoré keď si človek prečíta, musí mu prísť z toho človeka fyzicky zle.

Bez ohľadu na to, či bude trestnoprávne potrestaný.

Aj keby súdy desaťkrát povedali, že pán Bombic je človek, ktorý nie je trestne stíhateľný, alebo nie je správne ho odsúdiť, tak už z ľudského hľadiska ten, kto si prečíta jeho statusy, vyjadrenia, musí byť zhnusený z toho, že s takýmto človekom ide niekto do debaty.

Podporí Harabin Pellegriniho? Zatiaľ to tak nevyzerá.

Všetci si pamätáme, ako Harabin na začiatku februára povedal, že ak nepostúpi do druhého kola, tak svojim voličom povie, aby zostali v druhom kole doma. Môže sa pokúsiť zobchodovať to, že to nepovie. Ale keby sa pokúšal povedať, že choďte voliť Pellegriniho, tak to už je taká vzdialenosť od pôvodného Harabina, že skalní pravoverní stúpenci harabinizmu by to neprehltli. Ale nemyslím si, že ak sa budú ľudia, ktorí dostali v prvom kole nejaké hlasy, snažiť presvedčiť svojich stúpencov s niečím, s čím nesúhlasia, že by to malo magický účinok na týchto voličov.

Počas volebnej noci sme mali v Denníku N štúdio a ľudia nám poslali veľa otázok. Tu je jedna z nich: „Pán Vašečka povedal, že Korčok by mal prestať byť diplomat. Avšak počúvam názory od ľudí, ktorí volia Pellegriniho, že si ho vybrali, pretože on je taký pokojný, a ak bude on prezidentom, tak tu bude pokoj. Nemal by práve teraz Korčok ukázať, že on im ten pokoj doručí?”

Ak Robert Fico povie, že nemajú dôvod RTVS odkladať a musia to stihnúť do konca apríla, tak to bude znak toho, že nezohľadňuje potreby Petra Pellegriniho a jeho zvolenie za prezidenta nie je prioritou Roberta Fica.

S pokojom je to ako s tangom. Na to, aby ste si zatancovali, potrebujete dvoch tanečníkov. Ale na to, aby sme sa s niekým dostali do ťažkého konfliktu, stačí jeden. Keby pán Korčok sľuboval, že doručí pokoj, tak by sľuboval niečo, čo by nemohol dosiahnuť. Ten pokoj nezávisí od neho. Stačí sa pozrieť na to, čo robila päť rokov vo svojom úrade prezidentka Čaputová. Nevyhľadávala konflikt, snažila sa byť konsen

zuálna, chápať každého a výsledok bol, že bola najnápadanejšia politička v republike a zažila päť premiérov. Nikto nemôže prísť so sľubom, že doručí pokoj, keď má dočinenia s niekým, kto je konfliktnej povahy. Robert Fico a Andrej Danko vytvárajú konflikty nie preto, že sú hádaví, ale preto, že je to metóda a spôsob ich politickej práce, metóda, ako získavajú voličskú podporu. Sľubovať pokoj v tejto situácii by bolo od Korčoka niečo také, ako že sľúbi, že obloha bude vždy iba modrá.

A Pellegrini to môže sľubovať?

Môže sľubovať, čo len chce. Hovoril, že nepôjde do spolupráce s Robertom Ficom, že nikdy nepôjde kandidovať, že je príliš mladý a plný síl a energie na to, aby si išiel odpočinúť do prezidentskej funkcie. Pán Pellegrini nemá problém sľúbiť čokoľvek, o čom si myslí, že mu to pomôže.

Pellegrini sa snaží navodiť dojem, že Korčok naňho stále útočí a často spomína jeho meno. Kto na koho útočí?

Existuje slogan, ktorý svojho času vymyslel niekto v Amerike: Ak vy prestanete o nás klamať, my prestaneme o vás hovoriť pravdu. Ivan Korčok nemôže nehovoriť o Petrovi Pellegrinim. Je súčasťou toho, s čím Ivan Korčok nesúhlasí a proti čomu stojí ako on, tak aj nemalá časť slovenskej verejnosti. Keby Ivan Korčok „neútočil“na Pellegriniho, o čom by rozprával? O tom, že všetko je tu v poriadku, že nemáme najmenší problém, že Slovensko má nádhernú ružovú perspektívu a ideme do krásnej budúcnosti? Ivan Korčok si nevybral, že bude kritizovať Pellegriniho. Kritizuje ho, lebo ho kritizovať musí, je to situácia, do ktorej bol postavený a on si ju nevymyslel. Pokiaľ ide o to, že pán Pellegrini neútočí, stačilo si pozrieť jeho nedeľné video a je jasné, že Hlas začal fungovať na komunikačnom manuáli, ktorý ide tvrdo po Korčokovi. To už nie je ani kritika, ale vyslovene osočovanie.

V nedeľu boli v televíziách politické diskusie a predstavitelia Hlasu akoby dostali zadanie, že majú všetci hovoriť, že Ivan Korčok zatiahne Slovensko do vojny. Toto môže v kampani pomôcť Pellegrinimu? Veď prezident na to nemá žiadnu právomoc.

Toto je dlhoročná taktika Smeru prichádzať s nehoráznym obvinením, ktoré sa vôbec nezakladá na pravde, ale opakuje ho goebbelsovsky tisíckrát, kým si ľudia nezvyknú na to, že asi niečo na tom bude, keď som to už toľkokrát počul. Teraz má Peter Pellegrini tú smolu, že zostáva posledných desať dní a za desať dní sa nepostavil ani Rím a podľa mňa sa za desať dní nedá ľudí presvedčiť o šialenstvách, o ktorých teraz začínajú hovoriť. Majú na to málo času. To je objektívna prekážka. Keby mali rok, toto by bol veľmi silný prostriedok, ako získať podporu.

Čo pre kampaň znamená, že uprostred týchto dvoch týždňov budú veľkonočné sviatky?

Keby sme brali voľby ako šprint na sto metrov, tak sme v podstate desať metrov od cieľa a z toho štyri metre musia kandidáti zvoľniť tempo, lebo ak by kampaňovali aj cez Veľkú noc, tak značná časť slovenskej verejnosti by bola pohoršená. Ľudia si vtedy hovoria, že majú dosť politiky cez normálne pracovné dni a nieto ešte aj cez sviatky. Vyzerá to tak, že je pred nami šesť dní, keď sa bude kampaňovať, a ak bude kampaň gradovať, tak potom zas klesne, opäť bude gradovať nejakými dvomi, tromi debatami. Bude to veľmi čudná kampaň. Peter Pellegrini tento termín vybral aj s ohľadom na to, ak by sa aj nejaká emócia zdvihla, aby to Veľká noc umyla. Teraz je sám v situácii, že potrebuje emóciu zdvihnúť, a ukazuje sa, že jeho plán, aby Veľká noc upokojila situáciu, nebol celkom vydarený. Rátal, že vyhrá a už to potom nestratí.

Čo to znamená pre kandidátov? Musia teraz zvažovať, či ísť do kostola, či šibať, či polievať? Či to nenahnevá mladé ženy, či sa to zapáči starším ženám? A čo muži? Je to ťažká analytika?

To sú presne tie otázky, ktorými sa ja nechcem, nemôžem a neviem zaoberať, pretože to je doména politických marketérov a musia s tým teraz pracovať. Vôbec im to nezávidím a som rád, že som tam, kde som, a nie v ich situácii.

Robert Fico povedal, že chce čo najskôr na vládu predložiť zákon o RTVS v skrátenom legislatívnom konaní, ale Erik Tomáš z Hlasu povedal, že skrátené legislatívne konanie nepodporia. SNS zároveň hovorí, že bude koaličná rada a až po nej povedia, či Pellegriniho podporia, zjavne sa bude obchodovať. Ako rozumieť týmto vyjadreniam?

SNS v nedeľu začala útočiť po prvom neúspešnom kole na Pellegriniho, snažili sa vytvoriť dojem, že za neúspechom je to, že je taký vajatavý, a mal by si konečne vybrať, kde stojí. V predstavách SNS každý, kto neudrie päsťou do stola a nepovie, že Slovensko potrebuje tvrdú ruku, počínajúc s RTVS až po to, že mimovládky budú vyhlásené za zahraničných agentov, je pre nich mäkkýš a nie partner do koalície. Robert Fico sa doteraz vždy prikláňal k tomu radikálnejšiemu pohľadu, prikláňal sa k SNS. Bude zaujímavé, čo vyjde v pondelok z koaličnej rady. Ak Robert Fico povie, že nemajú dôvod RTVS odkladať a musia to stihnúť do konca apríla, tak to bude znak toho, že nezohľadňuje potreby Petra Pellegriniho a že jeho zvolenie za prezidenta nie je prioritou Roberta Fica.

Chce vôbec Fico, aby sa Pellegrini stal prezidentom?

Robert Fico chce jediné, aby Peter Pellegrini zostal v koalícii, všetko ostatné je preňho druhoradé. Či bude alebo nebude prezident, na tom mu vôbec nezáleží. Jeho hra je založená na tom, aby nevytvoril situáciu, v ktorej by si Hlas položil otázku, či má vôbec zmysel v takej koalícii zostávať. Jeho hra sleduje udržať Pellegriniho a Hlas v koalícii.

Keby sa stal Pellegrini prezidentom, mohla by sa pozícia Hlasu oslabiť? Môže tam dôjsť skôr k tomu, že budú predčasné voľby?

Zvyšky Hlasu, ktoré tam sú nie zo Smeru, ale z iných zdrojov, sa zatiaľ takmer vôbec neprejavili. Prejavujú a presadzujú sa skôr ľudia, ako je Šutaj Eštok, ktorý je rodený smerák. On by úplne zapadol k tým mladým smeráckym vlkom. V spoločnosti Gedru, Kaliňáka a Glücka by bol Eštok skvelý člen do partie. Ale nepredpokladám, že by z Hlasu odišlo zopár ľudí a tým pádom by znemožnili koalíciu. Skôr si myslím, že to vyhrá krídlo a presvedčenie, že treba ísť so Smerom až do úplného konca.

Čo by znamenala prehra pre Korčoka a čo pre Pellegriniho?

Odhadujem, že Ivan Korčok môže dostať od milióna stotisíc po milión tristotisíc hlasov. Ak by prehral a dostal by len ten môj minimálny odhad, tak by bolo preňho ťažké tento politický kapitál zahodiť. Keď dostala takmer milión hlasov Iveta Radičová, stala sa z nej vážna politická figúra. Otvorili sa pre ňu možnosti. Bolo by skvelé, keby Ivan Korčok vtedy pochopil dôveru voličov tak, že je to preňho záväzok, aby neodchádzal z verejného života, a pokúsil by sa pomôcť tomu, čomu pomáha aj teraz ako kandidát na prezidenta. Nijako by mu to nepoškodilo, práve naopak, zlepšilo by to jeho pozíciu. Ak prehrá Peter Pellegrini, tak sa budú šíriť oprávnené hlasy, že ak sa v niečom Pellegrini vyzná, tak v tom, že vie prehrať všetko, čo sa prehrať dá, a jeho pozícia by bola oslabená.

Ivan Korčok hovorí, že chce byť protiváhou tejto vláde. Sú kompetencie prezidenta dostatočne silné na to, aby ňou mohol byť?

Prezident nemá dostatočné kompetencie na to, aby sám zablokoval niečo, o čom rozhodol parlament alebo vláda. Môže sa obrátiť na Ústavný súd, ktorý je konečným rozhodcom. Na rozdiel od iných krajín, kde je prezidentské právo veta prelomiteľné len kvalifikovanou väčšinou, na Slovensku na to stačí 76 poslancov, čo má každá vládna väčšina. Prezident má však silnú moc legitimity. Dnešná vláda dostala milión dvestotisíc hlasov voličov. Ak by Ivan Korčok vyhral druhé kolo, tak by mal približne rovnaký počet voličov a môže vláde hovoriť, že oni majú legitimitu a aj on ju má. V každej spornej záležitosti by mohol hovoriť za polovicu Slovenska, ktorá ho zvolila do úradu. Mohol by hovoriť, čo by sa malo diať. Na Slovensku doteraz prezidenti viac pracovali s právomocami, ale už je najvyšší čas, aby niekto začal pracovať aj s legitimitou.

Vyhrá Ivan Korčok?

To je veľmi ťažká otázka, bude to tesné, o jedenástej večer 6. apríla ešte nebudeme vedieť výsledok. Môže rozhodnúť pár tisíc hlasov. Ale tá šanca je nepomerne vyššia, ako bola v piatok. Ak by Peter Pellegrini vyhral prvé kolo, druhé kolo by bolo viacmenej formalita.

Podľa prieskumu Focusu, ktorý v sobotu večer zverejnila Markíza, je najpopulárnejším slovenským prezidentom Rudolf Schuster, Zuzana Čaputová na druhom mieste. Prečo práve Schuster?

Pán prezident Schuster skončil funkčné obdobie v roku 2004. Odvtedy prešlo 20 rokov, pamätajú si ho až dnešní štyridsiatnici, ktorí mali vtedy dvadsať. To už je taký čas, že sa zabúda na zlé a pamätá sa na to dobré. Možno si niektorí pamätajú, že sme sa stali vtedy členmi NATO, EÚ. Možno si ho pamätajú ako bodrého muža, ktorý nemá problém vycestovať do ďalekých krajín, nakrútiť film, napísať veľa kníh. Prieskum sa navyše robil v čase, keď mal pán prezident 90. narodeniny, tak si možno povedali, že to bol dobrý prezident.

Dnešná vláda dostala milión dvestotisíc hlasov voličov. Ak by Ivan Korčok vyhral druhé kolo, tak by mal približne rovnaký počet voličov a môže vláde hovoriť, že oni majú legitimitu a aj on ju má.

FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ