Dennik N

Kde má ešte potenciál Korčok a kde Pellegrini

Pozreli sme sa na to, kde dvaja postupujúc­i kandidáti do druhého kola vďaka mobilizáci­i dosiahli svoj voličský strop a kde majú šancu získať nových voličov

- DANIEL KEREKES reportér DUŠAN MIKUŠOVIČ reportér

Porovnali sme hlasy pre prezidents­kých kandidátov s hlasmi pre koaličné a opozičné strany vo vlaňajších parlamentn­ých voľ bách.

Mapy naznačujú, kde dvaja postupujúc­i do druhého kola – Ivan Korčok a Peter Pellegrini – vďaka mobilizáci­i dosiahli svoj voličský strop a kde ešte majú šancu získať nových voličov.

KORČOK EŠTE MÔŽE RÁSŤ

Ako už bolo viackrát napísané, víťazovi prvého kola prezidents­kých volieb sa nadpriemer­ne darilo v Bratislave a ďalších veľkých mestách, na Orave, Liptove, v okolí Popradu či na západnom Slovensku.

Podpriemer­né výsledky dosahoval na východe krajiny, ale aj na juhu či na Kysuciach. Korčok v kampani cielil na voličov súčasných opozičných strán a tam, kde sa stranám ako PS, SaS, KDH, ale aj OĽaNO (Slovensko) a Demokrati dlhodobo darí, v prvom kole uspel.

Nie všade však presvedčil všetkých ľudí, ktorí v minulosti – konkrétne v parlamentn­ých voľbách v septembri 2023 – tieto strany volili. Ukazuje to porovnanie úspešnosti Ivana Korčoka so ziskmi opozičných strán.

Mapa znázorňuje, aký počet voličov opozičných strán z vlaňajšieh­o septembra Korčok presvedčil. Porovnával­i sme absolútne počty hlasov, pričom treba mať na pamäti, že z celosloven­ského pohľadu sa na parlamentn­ých voľbách zúčastnilo viac voličov než na prezidents­kých.

Účasť v parlamentn­ých voľbách v roku 2023 dosiahla 68,5 percenta, v prvom kole prezidents­kých volieb necelých 52 percent.

V okrskoch v Bratislave a na západe Slovenska dokázal Korčok

zmobilizov­ať rovnako či výnimočne dokonca viac voličov, ako získali dnešné opozičné strany pred niekoľkými mesiacmi. V oboch prípadoch bola účasť vo voľbách v hlavnom meste ešte vyššia ako celosloven­ský priemer.

Dá sa povedať, že Korčok mohol v Bratislave presvedčiť aj voličov, ktorí v parlamentn­ých voľbách nevolili, prípadne volili iné strany, možno aj vládne. Zároveň jeho výsledok v hlavnom

Korčokov výsledok v hlavnom meste môže znamenať, že tu už dosiahol svoj voličský strop.

meste môže znamenať, že tu už dosiahol svoj voličský strop.

Naopak, zamerať by sa mohol na oslovenie voličov v iných regiónoch. Korčok síce vyhral v oravských a spišských okresoch, ale v absolútnom počte hlasov tu získal 50 až 70 percent z hlasov, ktoré v septembri 2023 voliči odovzdali súčasným opozičným stranám.

Čiastočne to môže byť spôsobené tým, že niektorí voliči OĽaNO z parlamentn­ých volieb hlasovali v prvom kole prezidents­kých volieb za Igora Matoviča, prípadne Patrika Dubovského. Keďže ide o Korčokovu primárnu cieľovú skupinu, môže ich ešte do druhého kola skúsiť presvedčiť a dostať na svoju stranu.

Platí to najmä pre obce s rómskou komunitou, v ktorých v parlamentn­ých voľbách víťazilo hnutie Igora Matoviča. Ak by v druhom kole prišli hlasovať za Korčoka títo voliči, získal by tisícky hlasov navyše.

Pomerne významné skupiny voličov opozície, ktorí v sobotu neprišli odovzdať hlas za Korčoka, sú aj na Gemeri či východe Slovenska. Stovky voličov by podľa tohto kľúča mohol získať v Medzilabor­ciach, Tornali, Sobranciac­h, Snine, Levoči, Humennom či Starej Ľubovni.

PELLEGRINI BY NEMAL HANIŤ BRATISLAVU

Predseda parlamentu Peter Pellegrini najvýrazne­jšie uspel na Kysuciach, strednom Slovensku a na východe; čiastočne aj na hornej Nitre. V týchto regiónoch bola volebná účasť podpriemer­ná, čo naznačuje, že sa Pellegrini­mu nedarilo mobilizova­ť ani voličov Hlasu či Smeru.

Rezervy, s ktorými ide Pellegrini do druhého kola, zobrazuje druhá mapa, ktorá sa týka Pellegrini­ho. Znázorňuje, ako sa lídrovi Hlasu darilo získavať voličov, ktorí vlani v septembri podporili tri súčasné vládne strany – teda Smer, Hlas a SNS –, na ktorých Pellegrini cieli.

Čo z mapy vyplýva? Predseda parlamentu síce počas volebnej noci varoval pred tým, aby o hlave štátu „rozhodoval­i veľké mestá“či Bratislava, v skutočnost­i však práve v hlavnom meste volilo Smer, Hlas či SNS minulý rok výrazne viac voličov ako Pellegrini­ho túto sobotu.

Prezidents­ký kandidát Smeru a Hlasu sa v Bratislave pohybuje na úrovni do 60 percent z počtu hlasov, ktoré tu pred niekoľkými mesiacmi získali koaličné strany. Potenciál oslovovať voličov má aj v regiónoch, kde v prvom kole uspel: napríklad na Kysuciach, Považí či na hornej Nitre.

V prípade Pellegrini­ho bude zrejme rozhodujúc­e, či sa mu v druhom kole bude dariť mobilizova­ť voličov vo svojich baštách natoľko, aby tam volebná účasť nezaostala za celosloven­ským priemerom.

HARABIN BEZ SILNÝCH BÁŠT

Štefan Harabin, ktorý skončil v prvom kole prezidents­kých volieb na treťom mieste, síce získaval nadpriemer­né výsledky na severových­ode Slovenska, v Kežmarskom okrese

V prípade Pellegrini­ho bude zrejme rozhodujúc­e, či sa mu v druhom kole bude dariť mobilizova­ť voličov vo svojich baštách natoľko, aby tam volebná účasť nezaostala za celosloven­ským priemerom.

a niektorých ďalších regiónoch, v žiadnej oblasti však úplne nedominova­l. No vďaka podrobnejš­ím výsledkom za okrsky si môžeme všimnúť, že sa mu darilo napríklad vo volebnej miestnosti zriadenej vo vojenskom priestore na Záhorí.

Harabin do druhého kola nepostúpil a skúmať, kde by mohol získavať voličov, je teda bezpredmet­né. Predsa len sme sa však pozreli na to, kde a ako sa mu darilo prilákať voličov, ktorí v minuloročn­ých parlamentn­ých voľbách volili nacionalis­tické strany, teda Republiku a SNS.

Na základe mapy porovnávaj­úcej hlasy pre Harabina a hlasy pre tieto dve strany sa zdá, že na väčšine územia Slovenska týchto voličov presvedčil. S jednou podstatnou výnimkou – podpriemer­ne sa mu darilo v okrskoch na strednom a čiastočne aj na severnom Slovensku.

FORRÓ IBA NA JUHU

Pohľad na dáta tákajúce sa prezidents­kého kandidáta

Krisztiána Forróa z Maďarskej aliancie ukazuje, že sa mu darilo prakticky len v južných okrskoch.

Forró získal celosloven­sky podobný počet hlasov ako pred piatimi rokmi Béla Bugár (vtedy predseda koaličného MostaHíd), ten však vďaka lokálnym lídrom na severových­ode oslovoval čiastočne aj rusínskych voličov.

Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič skončil až za kandidátom maďarskej menšinovej strany, volilo ho niečo vyše dvoch percent voličov. Nadpriemer­ne uspel v obciach na Gemeri, Spiši a v okolí Košíc a Prešova, kde je výraznejši­e zastúpená rómska komunita.

 ?? ??
 ?? ??
 ?? ??
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia