Slovensku vládne predavač pofidérnych názorov, teda šmejd
Maďarská skúsenosť hovorí, že ak sa krajina odkláňa od európskych hodnôt, treba zasiahnuť voči jej vláde skôr ako neskôr
Robert Fico na svojom fejsbúku obvinil Michala Šimečku zo záškodníckej činnosti proti Slovensku. Vraj na rokovaní Európskej rady v Bruseli zo všetkých strán dostával informácie, ako sa predseda PS zasadzoval za to, „aby Slovensku boli zastavené európske peniaze, lebo to vraj môže pomôcť Korčokovi v prezidentskej kampani“. Podľa Fica by to „ani potkan neurobil“.
NÁZORY AKO HRNCE
Tak sa v Bruseli s Ficom predsa bavili, znie veselá glosa. Lenže veselé to nie je. Najprv sa vyrovnajme s formou. Dominuje v nej prirovnanie k potkanovi ako k niečomu odpornému. Hrubý, vulgárny slovník je už bežným komunikačným prostriedkom štvornásobného predsedu vlády. Keď študent práva Marek Janiga kritizoval podpásový útok dekana Právnickej fakulty UK Eduarda
Burdu na prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, premiér Fico to komentoval takto: „Ak má mať študent s pubertálnymi vyrážkami na nose prednosť pred dekanom právnickej fakulty a určovať, čo je pravda a čo nie, Boh ochraňuj túto krajinu!“
Keby sme mali ísť systémom „akú som dostal, takú som vrátil“, tak by sme sa mali v nejakom osočujúcom kontexte zaoberať premiérovými výraznými bradavicami, ktoré na rozdiel od pubertálnych vyrážok z jeho tváre vekom nemiznú. Ale poďme na to inak. Výrobku, ktorý spotrebiteľovi sľubuje neexistujúce vlastnosti a ktorý sa namiesto služby rýchlo pokazí, sa zvykne hovoriť šmejd. Ľudia, ktorí takéto výrobky predávajú a najradšej podvádzajú dôverčivých seniorov, sú zasa šmejdi. Robert Fico síce nepredáva pofidérne výrobky, ale pofidérne názory. Správa sa ako šmejd.
JEDNOZNAČNÁ ZODPOVEDNOSŤ
Tvrdenie, že líder opozície robí záškodnícku činnosť proti vlastnej krajine, patrí medzi takéto šmejdové názory. A to bez ohľadu na to, že predseda PS to poprel. Aspoň však už vieme, akú komunikáciu táto vláda zvolí, keď Slovensko o eurofondy reálne príde. Bude to zvaľovať na temné opozičné sily, aby zakryla príčiny, za ktoré nesie jednoznačnú a nedeliteľnú zodpovednosť:
• že porušila zrealizované záväzky z plánu obnovy, ako sú napríklad odignorované výdavkové limity, za ktoré už dostala z EÚ peniaze;
• že súčasne neplní v stanovenom čase tie úlohy, ktoré má ešte pred sebou. A to, že mnohé úlohy neplní, táto vláda vie veľmi dobre, lebo pred pár týždňami schválila na túto tému správu;
• že prijala také legislatívne zmeny a organizačné zmeny v NAKA a na prokuratúre, ktoré Európska komisia vyhodnotí ako závažné ohrozenie finančných záujmov EÚ. Aj to, že také zmeny prijala, táto vláda vie veľmi dobre, lebo jej to už Európska komisia viackrát dala najavo a naposledy doslova pred pár hodinami, keď vyjadrila poľutovanie nad zrušením špeciálnej prokuratúry.
ČO BY TO ZNAMENALO
Keby nebolo eurofondov, slovenské železnice by boli v horšom stave ako za socializmu. Lebo presne tam, teda k nedostatku zdrojov na aspoň jednoduchú reprodukciu, vedú manažérske zlyhania v kombinácii s politickým zasahovaním do cenníkov à la vlaky zadarmo. Na príklade železníc vidno, že pre Slovensko sú eurofondy, teda peniaze daňových poplatníkov EÚ, životne dôležité. Eurofondy tvoria zhruba 80 percent verejných investícií.
Bolo by veľmi naivné a hlúpe žiť v domnienke, že v Európskej komisii sa už tešia na to, ako so Slovenskom zatočia, ako ho odstavia od materského mlieka eurofondov, aby vláda šmejdoidného Fica prišla kolenačky prosiť Brusel o prepáčenie. Takáto zlomyseľnosť a pomstychtivosť v povahe európskej byrokracie nie je. A nielen preto, že podpredsedom Európskej komisie je Slovák Maroš Šefčovič. Zastavenie eurofondov by totiž znamenalo:
• že sa slovenská ekonomika prepadne do recesie;
• že sa v spoločnosti prudko eskalujú protieurópske nálady a vnútropolitický konflikt medzi vládou a opozíciou;
• že tým Európska komisia tvrdo zatlačí na zmenu kurzu slovenskej zahraničnej politiky v duchu, keď nás nechcete dotovať vy, na Západe, musíme drankať peniaze z Ruska a Číny.
POZOR NA NICH
Skutočný problém je však v tom, že keď slovenská vláda bude pokračovať v tom, čo robí, eurokomisia nebude mať inú možnosť ako eurofondy Slovensku zastaviť (priškrtiť). Premiérovi a autokratovi Orbánovi Európa dlho pardonovala premenu maďarskej liberálnej demokracie na akože neliberálnu, ale verbálne varovania k žiadnej zásadnej náprave neviedli.
I s pomocou eurofondov Orbán a jeho FIDESZ ovládli politický život v Maďarsku, zlikvidovali nezávislé médiá, marginalizovali opozíciu. Keď o európske dotácie nakoniec prišli, Orbán začal oblietať Kremeľ, Peking a podlizovať sa Trumpovi s očakávaním, že bude prezidentom a hodí Maďarom nejakú kosť.
Maďarská skúsenosť hovorí, že ak sa krajina odkláňa od európskych noriem a hodnôt, treba zasiahnuť voči jej vláde skôr ako neskôr. Keď pre nič iné, tak preto, že to bude pre európskych daňových poplatníkov aspoň lacnejšie. Na pochopenie týchto súvislostí a následkov európski analytici a politici nepotrebujú žiadny lobing od slovenského opozičného politika. Takže lapidárne: nie predseda PS Šimečka, ale Viktor Orbán naučil Európsku komisiu siahať po krajných prostriedkoch. A keď po nich nakoniec siahne v prípade Slovenska, nestane sa to v dôsledku opozičných iniciatív, ale Ficových hrubých chýb. Takže pozor na šmejdov.
Takže lapidárne: nie predseda PS Šimečka, ale Viktor Orbán naučil Európsku komisiu siahať po krajných prostriedkoch. A keď po nich nakoniec siahne v prípade Slovenska, nestane sa to v dôsledku opozičných iniciatív, ale Ficových hrubých chýb.