Vláda ide na minimálnu mzdu bagrom

Radikálne zvyšovanie minimálnej mzdy môže znamenať, že niektoré pracovné miesta ani nevzniknú

Koalícia sa po zvýšení 13. dôchodkov a pomoci s hypotékami rozhodla aj pre ďalšie opatrenie, ktoré má posilniť sociálny charakter štátu – radikálne zvýšenie minimálnej mzdy.

Ministerstvo práce navrhuje, že ak sa zamestnávatelia a zamestnanci do augusta nedohodnú inak, minimálna mzda bude zodpovedať 60 percentám priemerného zárobku na celom

Slovensku spred dvoch rokov.

V roku 2025 bude ešte platiť súčasný model, takže pri absencii dohody by vzrástla na 816 eur, čo zodpovedá nárastu o 8,8 percenta. O rok neskôr by sa už podľa nových pravidiel vyšplhala na 920 eur a v roku 2027 na 969 eur, odhaduje ministerstvo. Inými slovami, Hlas sa pred ďalšími voľbami bude môcť pochváliť, že minimálna mzda sa blíži k symbolickej tisícke.

Snaha, aby práca umožnila každému dôstojný život, je pochopiteľná a správna. Radikálne zvyšovanie minimálnej mzdy však môže znamenať, že niektoré pracovné miesta ani nevzniknú, najmä v regiónoch, kde ich treba najviac. Ekonomika totiž nie je zložená len z vysoko produktívnych firiem, ktoré sa s podobnými nanútenými zmenami dokážu vyrovnať. Pre ne sú problémom len príplatky napríklad za nočnú prácu, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu, tu však Tomáš naznačil ochotu ku kompromisu.

Omnoho férovejšie riešenie by bolo, ak by štát zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou uľahčil inak. Mal by ho odmeniť úľavou na odvodoch či daniach, čo by v konečnom dôsledku mohlo znamenať, že štát by ľuďom s minimálnou mzdou platil príplatok zo štátneho rozpočtu.

Dokonca aj Smer v minulosti ukázal, že sa to dá, keď dočasne oslobodil novoprijatých zamestnancov s nízkymi mzdami od zdravotných odvodov. Dnešná koalícia, ktorej je Smer súčasťou, však od januára všetkým zamestnávateľom, naopak, odvody zvýšila.*

Omnoho férovejšie riešenie by bolo, ak by štát zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou uľahčil inak.