Prezident nemôže zrušiť právo veta v EÚ
Koaliční politici naďalej nepravdivo podsúvajú, že ak Ivan Korčok vyhrá voľby, odmietne právo veta
Prezidentský kandidát Peter Pellegrini a ďalší politici Hlasu v kampani pred druhým kolom prezidentských volieb – viac či menej priamo – naďalej pracujú s varovaním, že budúci prezident môže rozhodnúť o zrušení práva veta na pôde EÚ.
Pellegrini o téme hovoril v nedeľnom videu. „Pokiaľ sa naplnia hrozby, že nový prezident prevezme na svoje plecia aj zodpovednosť za slovenskú zahraničnú politiku, bude to zahraničná politika nie v prospech Slovenska, ale v prospech zahraničia,“presviedčal.
„Ak sa vzdáme práva veta, budú iní rozhodovať o našej migračnej politike, postoji k vojne či kultúrno-etických otázkach.“
Ešte ďalej zašiel minister Richard Raši (Hlas) v rozhovore pre eReport. „Táto voľba je o tom, či budete voliť kandidáta, ktorý je za to, aby Slovensko nemalo právo veta v rámci Európskej únie, čo je mimoriadne dôležité. Keď sa bude hovoriť o nelegálnej migrácii a budeme mať prezidenta, ktorý odmietne právo veta, tak nás jednoducho prehlasujú.“
Problém je v tom, že prezident nemôže právo veta „odmietnuť“, v dôsledku čoho by Slovensko bolo prehlasované. Pretože, ako upozorňujú aj ústavní právnici, akékoľvek zúženie práva veta v Rade EÚ musí schváliť slovenský parlament.
AKO JE TO S PRÁVOM VETA
Členské štáty EÚ už ani dnes nemajú právo veta na všetky otázky, o ktorých sa v Rade EÚ rozhoduje. Veľká časť z nich sa schvaľuje takzvanou kvalifikovanou väčšinou.
Tá sa dosiahne, ak sú súčasne splnené dve podmienky: za návrh hlasuje 55 percent členských štátov, čo v praxi znamená 15 z 27 členských štátov, a zároveň ak návrh podporujú členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ. Tento postup sa označuje aj ako „pravidlo dvojitej väčšiny“.
Jednomyseľné hlasovanie sa dnes vyžaduje pri spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti nepriameho zdaňovania, pri otázkach financovania EÚ, ale aj pri niektorých predpisoch v oblasti spravodlivosti.
Debata o tom, ako by mohol prezident do zahraničnej politiky v európskych otázkach zasiahnuť, súvisí s jeho ústavnou právomocou spomenutou v článku 102 ústavy: prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, dohoduje a ratifikuje medzinárodné zmluvy.
Ústava zároveň dodáva, že hlava štátu môže dohodovanie medzinárodných zmlúv preniesť na vládu. Presne to v minulosti, konkrétne 29. júna 2001, urobil vtedajší prezident Rudolf Schuster.
Všetci nasledujúci prezidenti toto rozhodnutie rešpektovali, no aj v minulej prezidentskej kampani zaznievalo, že by si túto právomoc mohli zobrať naspať. Aktuálne to nevylučuje ani Ivan Korčok.
„Nevychádzam z toho, že to zmením, ale tak, ako to mohlo za prezidenta Schustera odísť na vládu, tak to môže z vlády odísť naspäť na prezidenta. Takto to je,“povedal pred prvým kolom v debate Denníka N.
K ZRUŠENIU JE DLHÁ CESTA
Korčok teda neavizuje, že si právomoci v oblasti dohodovania a ratifikácie medzinárodných zmlúv vezme naspäť. Ale aj keby to urobil, nedalo by mu to možnosť, aby za Slovensko súhlasil so zrušením práva veta.
Na zrušenie či obmedzenie práva veta by sa museli najprv zmeniť európske zmluvy, teda Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie. To nie je jednoduchý proces.
Podrobne ho opisuje Zmluva o EÚ v článku 48, ale zjednodušene: zmenu môže navrhnúť Rade EÚ vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Európska komisia.
Následne „Európska rada po porade s Európskym parlamentom a Komisiou prijme jednoduchou väčšinou rozhodnutie v prospech preskúmania navrhovaných zmien“a potom „predseda Európskej rady zvolá konvent pozostávajúci zo zástupcov národných parlamentov, hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie“.
Podstatné je, že Zmluva o EÚ výslovne konštatuje, že na konci tohto procesu musí byť ratifikácia všetkými členskými štátmi „v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami“.
A tu sa dostávame k tomu, čo hovorí slovenská ústava v článku 7: na platnosť „medzinárodných politických zmlúv“či „medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách“sa pred ratifikáciou vyžaduje súhlas parlamentu.
Nestačí ani rozhodnutie vlády, a prípadne ani prezidenta, ak by takúto zmenu dohodoval on.
BEZ PARLAMENTU TO NEPÔJDE
Tento záver potvrdzujú aj odborníci na ústavné právo. „Zmluvu, ktorá by revidovala takzvané európske zmluvy, ako boli v minulosti Maastrichtská zmluva, Zmluva z Nice či Lisabonská zmluva, je možné zaradiť pod niektorú z kategórií zmlúv, ktoré nemôžu byť pre Slovenskú republiku záväzné – teda nemôžu byť ratifikované – bez predchádzajúceho súhlasu Národnej rady,“vraví Marek Domin z katedry ústavného práva bratislavskej právnickej fakulty.
Domin odkazuje práve na odsek 4 článku 7 slovenskej ústavy. Ako dodáva, ak nič iné, takáto zmluva by sa mala považovať za „medzinárodnú politickú zmluvu“, ktorú tento článok výslovne spomína.
Odborník na ústavné právo potvrdzuje, že nový prezident môže zrušiť rozhodnutie, ktorým jeho predchodca Rudolf Schuster preniesol dohodovanie medzinárodných zmlúv na vládu.
„Ak by aj však ‚dojednal‘ medzinárodnú zmluvu, ktorá by európske zmluvy menila tak, že členské štáty by stratili v určitých otázkach právo veta, respektíve by inak upravila hlasovania v inštitúciách EÚ, zmluvu by bez súhlasu Národnej rady ratifikovať prezident nemohol.“
Ústavný právnik Radoslav Procházka navyše pripomína, že dohodovanie aj ratifikácia zmlúv sú protokolárne akty prezidenta, pri ktorých sa nerozhoduje o obsahu zmluvy.
„Ten sa rieši v rámci prípravy a prerokúvania návrhu zmluvy, čo spadá do pôsobnosti rezortu, s možnou účasťou parlamentného výboru pre európske záležitosti,“vysvetľuje. „Zmluva, ktorou by sa Sloven
Zmluva, ktorou by sa Slovensko vzdalo právo veta, by podliehala súhlasu príslušnej – podľa môjho názoru ústavnej – väčšiny parlamentu a účasť prezidenta na celom procese bude mať len protokolárnu povahu.
Radoslav Procházka ústavný právnik
sko vzdalo práva veta, by podliehala súhlasu príslušnej – podľa môjho názoru ústavnej – väčšiny parlamentu a účasť prezidenta na celom procese bude mať len protokolárnu povahu.“
Rovnaký názor v rozhovore pre Postoj prezentoval aj Vincent Bujňák z bratislavskej právnickej fakulty. „Ústava hovorí, že Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich právomocí na Európsku úniu,“vraví.
„Na vyslovenie súhlasu s takouto medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas aspoň 90 poslancov Národnej rady. Takéto kľúčové medzinárodné zmluvy preto nemôžu prejsť iba na základe vôle prezidenta.“
NEVYŠLE ANI VOJAKOV NA UKRAJINU
Ivan Korčok v skutočnosti v kampani hovorí, že nenavrhuje zrušenie práva veta, ale nie je proti tomu, aby sa o ňom debatovalo. „Nenavrhujem zrušenie práva veta, ale považujem za nevyužitú príležitosť to, že Európska únia v zahraničnej politike vo svete, na veľkej diplomatickej šachovnici nič neznamená,“povedal v debate Denníka N.
„Nenavrhujem zrušenie práva veta, ale nebojme sa o tom diskutovať a hovoriť. V slovenskom životnom záujme – a ako prezident to budem presadzovať – je, aby EÚ bola silnejšia vo svete, aby sme mali väčší výtlak, aby sme dokázali ovplyvňovať veci, ktoré sa nás bytostne dotýkajú.“
Nejde však o jedinú tému, kde politici Hlasu o právomociach prezidenta nehovoria pravdu. Richard Raši vo videu, kde doslova povedal, že prezident môže „odmietnuť právo veta“, prisudzoval prezidentovi aj možnosť rozhodovať o vyslaní slovenských vojakov do zahraničia, čo je ďalšia nepravda.
„Keď sa bude hovoriť o vyslaní vojakov na Ukrajinu, teraz síce Ivan Korčok tvrdí, že ich nevyšle, ale to neznamená, že keď sa stane prezidentom, nebude to prvý krok, ktorý urobí,“predvídal.
Ministra Rašiho sa dá upokojiť: nebude to prvý krok, ktorý urobí, lebo nič také prezident – nech ním bude ktokoľvek – nemá v kompetencii. O vyslovení súhlasu na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky musí podľa článku 84 ústavy rozhodnúť parlament.
Existujú dve výnimky, keď môže rozhodnúť vláda (nie prezident): vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenska na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií a vyslanie ozbrojených síl, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, ale najdlhšie na 60 dní.
Korčok sa voči opakovaným výrokom politikov Hlasu o vyslaní vojakov na Ukrajinu ohradil v utorok ráno.