Môže prezident pomôcť Kováčikovi?
Zaznievajú obavy, aby koalícia po ovládnutí Prezidentského paláca nepomohla spoza mreží Mariánovi Kočnerovi či Dušanovi Kováčikovi. Peter Pellegrini to odmieta
Iba pár hodín po tom, čo niekdajší premiér Vladimír Mečiar v marci 1998 prevzal niektoré právomoci hlavy štátu po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča, vyhlásil amnestie, ktoré znemožnili postihnúť páchateľov zmareného referenda a únosu Kováčovho syna do Rakúska.
Práve z únosu podozrievali Slovenskú informačnú službu pod vedením Mečiarovho blízkeho človeka Ivana Lexu. Mečiarovi na amnestiách a ochrane Lexu natoľko záležalo, že zabezpečil, aby vyšli v Zbierke zákonov ešte v deň, keď ich udelil. V súlade s ústavou sa ich podarilo zrušiť až v roku 2017, no Lexa dodnes nestál pred súdom pre rôzne obštrukcie.
Pred škandalóznymi Mečiarovými amnestiami spravil kontroverzné rozhodnutie aj niekdajší prezident Kováč, keď omilostil svojho syna a aj ďalšieho aktéra kauzy Technopol Mariana Kočnera. Ten dnes sedí vo väzení za iný prípad – 19 rokov dostal za zmenkový podvod. Kováč mladší pôsobí v diplomacii.
Právomoc prezidenta udeľovať milosti a amnestie rezonuje aj v terajšej predvolebnej kampani o najvyššiu ústavnú funkciu.
V druhom kole prezidentských volieb, ktoré bude v sobotu 6. apríla, súperia predseda Hlasu Peter Pellegrini a občiansky kandidát Ivan Korčok s podporou opozičných strán PS, SaS, KDH a Demokrati.
VÄZNI KOČNER A KOVÁČIK
Opozícia tvrdí, že vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS chce obsadiť Prezidentský palác, aby mohla milosťami chrániť svojich ľudí pred pobytom za mrežami, ale i pomôcť na slobodu tým, čo už vo väzení sú. Opoziční politici špekulujú aj o spomínanom Kočnerovi.
Opozičné strany PS, SaS, ale aj KDH poukazujú na to, že koalícia začala zabezpečovať beztrestnosť pre svojich ľudí – vrátane trestne stíhaných oligarchov Norberta Bödöra, Jozefa Brhela či Martina Kvietika – pomocou novely Trestného zákona. Tú však vo februári zastavil Ústavný súd, kým definitívne neposúdi, či nie je v rozpore s ústavou. A to môže trvať dlhé mesiace. Koalícii by sa tak podľa opozície zišla istota v podobe prezidenta, ktorý by mohol dávať milosti a amnestie.
Predseda Smeru Robert Fico ešte v opozícii otvorene vravel, že bývalý špeciálny prokurátor by nemal nosiť väzenskú rovnošatu. Vyštudovaný právnik Fico opakovane spochybňoval právoplatný rozsudok, ktorý v máji 2022 poslal Kováčika na osem rokov do väzenia za úplatok 50-tisíc eur od mafie.
„V prípade Dušana Kováčika ide o politický monsterproces proti nevinnému človeku,“povedal pred dvoma rokmi predseda Smeru Fico napriek usvedčujúcim dôkazom, ktoré počas súdneho procesu odzneli. „Stal sa obeťou sprisahania. Je to klasický, štandardný politický väzeň,“pokračoval Fico s tým, že Kováčik by mal byť rehabilitovaný a mal by ísť spoza mreží.
Mohol by Kováčik požiadať nového prezidenta o milosť a čo by sa potom dialo? Musel by splniť nejaké podmienky alebo by záviselo len od vôle hlavy štátu, či mu vyhovie?
ÚVAHA PREZIDENTA A FICOV PODPIS
Najprv vysvetlime, aký je rozdiel medzi milosťou a amnestiou.
Milosť sa udeľuje konkrétnej osobe, ktorú právoplatne odsúdili za trestný čin. Prezident môže milosťou odpustiť alebo zmierniť trest.
Amnestiou sa môžu hromadne odpustiť tresty za určité trestné činy.
Keďže Kočner aj Kováčik sú už právoplatne odsúdení, podľa zákona by mohli žiadať od nového prezidenta milosť. Môže to za nich spraviť aj záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorú zákon definuje ako osobu, ktorá je schopná priaznivo ovplyvňovať správanie odsúdeného. „Udelenie milosti je vecou úvahy prezidenta,“vysvetľuje vo všeobecnej rovine Vincent Bujňák, ktorý pôsobí na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ku konkrétnym prípadom sa Bujňák nevyjadruje.
Milosť platí, keď ju prezident udelí.
Na to, aby platila amnestia, teda hromadné odpustenie trestov za určité trestné činy, musel by ju podpísať premiér Fico alebo ním poverený minister, napríklad šéf rezortu spravodlivosti Boris Susko zo Smeru. Keďže amnestiu podpisuje aj predstaviteľ vlády, za jej udelenie podľa právnika zodpovedá vláda.
V prípade milostí nezohráva premiér žiadnu rolu, minister spravodlivosti pre prezidenta iba zabezpečuje podklady potrebné na jeho rozhodovanie.
Prezidentovi stačí, že má na stole žiadosť o udelenie milosti, a už môže pomôcť. Dokáže zariadiť, že odsúdený nemusí byť za mrežami, kým rozhodne, či žiadosti vyhovie alebo nie, keďže má právomoc nariadiť, že sa výkon trestu odloží alebo preruší. „Napríklad súčasná hlava štátu takto odložila výkon trestu matkám s malými deťmi,“hovorí expert na ústavné právo Bujňák.
Keďže prezident môže odložiť nástup do väzenia, právomoc udeľovania milostí by sa mohla dostať do centra pozornosti v prípade, že by došlo k odsúdeniu prominentov blízkych koalícii, ktorí dnes stoja pred súdmi. Niekoľkoročné väzenie napríklad hrozí Ficovmu priateľovi Norbertovi Bödörovi a priateľovi predsedu SNS Andreja Danka Martinovi Kvietikovi v kauze Dobytkár týkajúcej sa korupcie pri poľnohospodárskych dotáciách.
Súd čaká aj Pellegriniho a Ficovho známeho – oligarchu Miroslava Výboha, ktorému novela Trestného zákona pôvodne zaručovala, že ho súdiť nebudú môcť pre premlčanie skutku.
Pre zásah Ústavného súdu sa však zatiaľ súdu nezbavil. Stále mu hrozí až 15-ročné väzenie pre podozrenie, že za éry Smeru zobral 150-tisíc eur pre Pellegriniho v súvislosti s presadením zákona o virtuálnej registračnej pokladnici, z čoho mali ťažiť vybrané IT firmy.
Samotný Pellegrini, ktorého okrem Hlasu podporuje v kandidatúre na prezidenta Smer a už aj SNS, nebol v kauze obvinený a odmieta, že by úplatok dostal.
ČAPUTOVÁ PRED VIANOCAMI OMILOSTILA ŠTYROCH ĽUDÍ
Terajšia prezidentka Zuzana Čaputová za necelých päť rokov v úrade – do konca februára tohto roka – udelila 30 milostí, pričom dostala vyše šesťtisíc žiadostí. Vyhovela bežným ľuďom, nešlo o žiadne exponované prípady.
Pred Vianocami dala štyri milosti, ktoré sa týkali troch mužov odsúdených za prechovávanie a pestovanie marihuany na vlastnú spotrebu, zmierňovali si ňou aj zdravotné ťažkosti, nešlo o žiadnych dílerov. Odpustila im nevykonané zvyšky trestov odňatia slobody.
Štvrtou omilostenou bola 38-ročná matka troch detí, z toho jedno ešte dojčila. Odsúdili ju na dva roky a tri mesiace za krátenie daní, čoho sa dopustila ešte pred 10 rokmi v Nemecku. Prezidentka zohľadnila, že trestnú činnosť neiniciovala, podieľala sa na nej okrajovo formou pomoci. Pri rozhodovaní zavážilo, že viedla riadny život a o deti sa sama stará. Ak by šla do väzenia, podľa prezidentky by to malo nepriaznivý dosah na situáciu v rodine. Milosť dostala pod podmienkou, že počas dvoch rokov a troch mesiacov nespácha úmyselný trestný čin.
Včera Zuzana Čaputová udelila podmienečnú milosť 31-ročnému mužovi odsúdenému za držanie marihuany. Z desaťročného trestu si odpykal viac ako 5 rokov a 4 mesiace vo väzení s najprísnejším stupňom stráženia. Zvyšok trestu mu prezidentka odpustila pod podmienkou, že počas 4 rokov a 8 mesiacov odo dňa udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin.
Posudzovanie žiadostí o milosť trvá priemerne rok, najmä pre veľký počet žiadostí a potrebu získať nevyhnutné informácie o odsúdenom od viacerých orgánov.
ČO HOVORIA PELLEGRINI A KORČOK
Kým Kočner a Kováčik by teoreticky mohli žiadať o milosť Čaputovej nástupcu, Andrej Kiska to spraviť nemôže. Doposiaľ nebol právoplatne odsúdený. Za daňový podvod ho zatiaľ len neprávoplatne odsúdil okresný súd na dvojročnú podmienku. Bývalý prezident Kiska podal odvolanie, o ktorom bude rozhodovať krajský súd. Je presvedčený, že svoju nevinu preukáže.
Keď Korčok v dueli s Pellegrinim na Markíze pred prvým kolom volieb dostal otázku, či by dal milosť Kiskovi, zareagoval,
Udelenie milosti je vecou úvahy prezidenta.
Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave
že ide o irelevantnú otázku, pretože ešte nie je právoplatne odsúdený. „Nie, Andrejovi Kiskovi za daňové podvody ani za inú násilnú alebo korupčnú trestnú činnosť by som žiadne amnestie neudeľoval,“povedal na Markíze Pellegrini na otázku, či by dal milosť odsúdenému bývalému špeciálnemu prokurátorovi Kováčikovi. Zopakoval to aj v predvolebnej debate RTVS. „Nikdy by som za ekonomickú korupčnú trestnú činnosť nikomu neudelil milosť, keby som bol prezident,“dodal Pellegrini.
Opozičné strany však Pellegriniho slovám neveria a upozorňujú, že predseda Hlasu sa už dopustil mnohých „slovných otočiek“: napríklad tvrdil, že ešte treba veľa pracovať pre ľudí a nie ísť do reprezentatívnej funkcie v Prezidentskom paláci, ale o pár týždňov už ohlasoval vlastnú kandidatúru.
Takisto rozprával, že sa postavil na odpor Ficovi v prípade nástupu Pavla Gašpara do vedenia tajnej služby, no napokon ustúpil. Gašpar mladší už riadi SIS obídením prezidentky Čaputovej – Smer to presadil zmenou štatútu tajnej služby, ktorú podporil aj Pellegriniho Hlas.
ČO SI ĽUDIA MYSLIA O UDEĽOVANÍ MILOSTÍ A AMNESTIÍ
Väčšina ľudí na Slovensku súhlasí s tým, že by prezident nemal využívať udeľovanie amnestií a milostí aj v prospech ľudí prepojených s politikmi. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N, ktorý sa uskutočnil týždeň pred prvým kolom prezidentských volieb.
Oveľa viac by to prekážalo voličom opozičných strán, najviac voličom Progresívneho Slovenska – až 56 percent voličov tejto strany vyjadrilo, že „rozhodne súhlasí“, že by prezident nemal dávať amnestie a milosti ľuďom previazaným s politikmi.
V prípade amnestií a milostí nie je prezident takpovediac „všemocný“. Rozhodnutia hlavy štátu o ich udelení môže zrušiť parlament; treba však nato ústavnú väčšinu, minimálne 90 hlasov. Koalícia Smeru, Hlasu a SNS má v parlamente 79 hlasov, opozícia 71.
Právnik Bujňák podotýka, že zrušiť rozhodnutie prezidenta o udelení milosti alebo amnestie môže Národná rada len vtedy, ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu.
„Čo je potrebné riadne zdôvodniť. Súlad tohto zrušujúceho uznesenia Národnej rady s ústavou preskúmava z úradnej povinnosti plénum Ústavného súdu.“
ZRUŠENIE MEČIAROVÝCH AMNESTIÍ PO FILME ÚNOS
V histórii Slovenska najväčšiu pozornosť vyvolávali Mečiarove amnestie, ktoré parlament spolu s milosťou pre Michala Kováča ml. zrušil v roku 2017 počas tretej vlády Roberta Fica, keď Smer vládol s SNS a Mostom-Híd. Väčšina vtedajšieho pléna Ústavného súdu rozhodla, že to bolo v súlade s ústavou.
„Ústavný súd v rámci vykonaného prieskumu označil udelenú amnestiu za tzv. samo-amnestiu a spomenul porušenie zákazu svojvôle, princípu legality, deľby moci, transparentnosti či právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok,“vysvetľuje odborník na ústavné právo Bujňák. V prípade milosti pre Kováča mladšieho podľa právnika videl Ústavný súd „prvky svojvôle, respektíve zneužitia právomoci, a to z dôvodu jej udelenia najbližšiemu rodinnému príslušníkovi“.
Kým došlo k zrušeniu Mečiarových amnestií v súlade s ústavou, trvalo 19 rokov a podiel na tom má aj súčasný premiér Fico. Smer roky odmietal prispieť k zrušeniu amnestií, návrhy zamietal a postoj zmenil až v roku 2017, krátko po tom, ako mal v kinách úspech emotívny film Únos, spustila sa občianska petícia a prieskum agentúry Focus ukázal, že za zrušenie amnestií je 63 percent obyvateľov Slovenska vrátane voličov Smeru.
FICO ROKY BRÁNIL ZRUŠENIU MEČIAROVÝCH AMNESTIÍ
Fico v roku 1998 ako poslanec SDĽ kritizoval udelenie Mečiarových amnestií, ktoré zaručovali beztrestnosť únoscom Kováča mladšieho.
Bývalý trojnásobný premiér a dlhoročný predseda HZDS Mečiar udelil amnestie tak, „aby sa nezačalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvisloti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho“.
„Amnestie sú nezrušiteľné,“vyhlásil Fico v roku 2006, keď jeho Smer vstupoval do vlády s Mečiarovým HZDS a SNS Jána Slotu. Vtedy tvrdil, že každý, kto navrhne zrušenie amnestií, by mal vrátiť diplom právnika. V roku 2017 Fico hovoril, že Smer zrušenie amnestií podporí, lebo sa našlo „právne čisté riešenie“. On s ním však roky neprišiel a jeho poslanci návrhy zamietali.
Po siedmich rokoch ťahaníc by sa podľa zistení SME mohlo v tomto roku podariť Mestskému súdu Bratislava I otvoriť proces v kauze únosu Kováča mladšieho z augusta 1995. Ide o jeden z najväčších kriminálnych prípadov v histórii Slovenska, ktoré nie sú uzavreté, aj pre Mečiarove amnestie. Na akcii sa podľa vyšetrovania podieľala SIS pod vedením Ivana Lexu. Tento blízky Mečiarov spolupracovník mal v čase únosu 34 rokov. Dnes má Lexa 62 rokov, vo verejnom živote sa neangažuje, podľa SME podniká v cestovnom ruchu v Mexiku. Mečiar má 81 rokov a užíva si dôchodok v sídle Elektra v Trenčianskych Tepliciach a v okolitých sadoch v Dolnej Porube, ktoré vlastní.