Ocot je pri upratovaní základ

Čistenie a upratovanie je vnímané ako niečo menejcenné, pre mňa to bola výzva, hovorí Viktor Šelesták

Viktor Šelesták vyštudoval fotografiu a pracoval ako kameraman v televízii, no rozhodol sa založiť si čistiacu a upratovaciu službu, ktorá pracuje s ekologickými čistiacimi prostriedkami, napríklad aj s obyčajným octom a sódou. V domácnostiach aj vo firmách tepuje, čistí povrchy, umýva okná a pracuje najmä s parným čističom. „Dokáže ísť naozaj do hĺbky, vyzabíjať baktérie, roztoče. 95 percent toho spraví vodná para,“vraví Šelesták.

Ako sa z kameramana a fotografa stane profesionálny upratovač? Alebo čistič?

To, čo robíme, viac vystihuje slovo čistič. Stalo sa to veľmi prirodzene. Pracoval som v médiách ako kameraman v TV Joj, vyštudoval som fotografiu. Vždy som mal a stále mám rád čistotu, nielen tú vizuálnu, ale aj tú praktickú.

Som kreatívna duša a povedal som si, že aj toto by mohol byť umelecký projekt. Chcel som robiť niečo sám a podnikanie je pre mňa vhodná forma, viem v ňom veľa vecí aplikovať. Sám som si spravil logo, web a celý vizuál a venujem sa aj tvorbe obsahu na Instagram.

Čistenie a upratovanie bolo pre mňa na začiatku výzva. Ľudia to berú cez pokrivenú optiku. Sú s tým spojené stereotypy. Je to brané ako niečo menejcenné.

Naozaj rád upratujete? Aj keď to máte robiť celé dni? Niektorým z nás to robí problém, aj keď upratujeme povedzme len raz týždenne…

Áno, rád, ale doma mám aj ja ten problém. Bežne sa stretávam s tým, že si ľudia myslia, že u nás sa to leskne, ale nie je to úplne pravda. Tiež som človek, ktorý je zasypaný pracovnými a rodinnými povinnosťami.

Keď ste podnikať začínali, urobili ste si prieskum trhu. Čo ste zistili?

Zistil som, že spôsob, akým sa firmy a živnostníci v tejto oblasti, ale aj rôzni remeselníci prezentujú, je nedostatočný. Videl som výhodu v tom, že viem pracovať s vizuálom a že aj prezentácia upratovacieho servisu môže byť pekná. Je to taký kontrast. S nadhľadom by sa dalo povedať, že je to špinavá práca, no má krásnu čistú prezentáciu.

Zároveň som zistil, že žiadny upratovací a čistiaci servis neponúkal služby ekologického charakteru. Bežne sa používajú prostriedky založené na chemickej báze, ktorá môže byť škodlivá. Nie je to akútne, ako keď si človek zlomí ruku, ale zdravotné problémy môžu nabehnúť o niekoľko rokov a človek si to nespojí, že to môže byť nejakým saponátom alebo kozmetikou.

Hovoríte o sebe, že máte rád poriadok a čistotu. Ako podľa vás vyzerá čistý priestor?

Každý má o upratovaní inú predstavu. Keď sa napríklad povie generálne upratovanie, niekto do toho zahŕňa aj okná či zárubne, iný nie. Niekomu stačia vyblýskané okná, niekto chce mať čisté aj vnútorné okenné kanáliky. Ponuku služieb preto máme veľmi jasne zadefinovanú, aby sa zo strany klientov nevytvárali nejaké domnienky.

Zo skúseností vieme, že s mnohými vecami sa dá pohnúť, no niekedy narazíme na stopku, napríklad že sedačka alebo okná sú znečistené takým spôsobom, že sa to už nedá zvrátiť, alebo sú poškodené a treba tam pomoc inej profesie. Keď je sedačka obliata kávou a fľak zmizne, vieme, že tá práca je stopercentná. Keď je obliata lakom na nechty, tak je to nezvratný osud.

Pracujete s rôznymi strojmi, najmä s parnými a vysokotlakovými čističmi. Na začiatku ste toho o práci s nimi veľa nevedeli. Prečo ste začali práve s nimi?

Bavia ma stroje a technika, vždy som k nim inklinoval, fascinujú ma. Na strednej škole som študoval strojarinu. Stroje dokážu prácu zrýchliť a zefektívniť. A para má aj ďalšie benefity.

Je to tak stereotypne dané, že tieto služby vykonávajú len ľudia, ktorí nemajú ambície a vzdelanie, akoby im neostávalo nič iné, tak išli upratovať. Ja mám dnes spolupracovníkov a sú to ľudia, ktorí to chcú robiť. Nie sú na to odkázaní. Je úplne jedno, aké má človek vzdelanie, pokiaľ ho tá práca napĺňa.

Čo z nich sa vám najviac osvedčilo? Práve tá para?

Áno, volám ju magická para. Je to úžasný stroj. Keď čistíme v domácnostiach aj vo firmách, robíme to pomocou vodnej pary. Dokáže ísť naozaj do hĺbky, vyzabíjať baktérie, roztoče. 95 percent toho spraví vodná para. Má teplotu okolo 180 stupňov a veľakrát si vystačí aj sama.

Na začiatku ste sa živili najmä čistením, dnes už ponúkate aj štandardné upratovacie práce. Prečo?

Stále je to čistenie. Zvyknem hovoriť, že nie sme tí, ktorí utierajú prach. Je to stále technickejšie čistenie, ale aj ním vieme zabezpečiť čistotu. Na miestach, kde nás volajú, často majú paniu, ktorá sa im stará o domácnosť, no sú tam veci, s ktorými si už nevie dať rady, a vtedy nastupujeme my. Je to taký vyšší level čistoty.

Čo sú tie veci, s ktorými si bežne nevedia dať rady?

Napríklad tepovanie, teda hĺbkové čistenie textilných objektov, sedačiek, postelí. Ak človek nemá doma tepovač, nedokáže si to vyčistiť sám a tepovač nie je úplne bežná výbava domácností. Je to ďalší stroj, ktorý zavadzia v skrini.

Ďalej sú to napríklad vodovodné batérie, ktoré sa dajú dobre čistiť vodnou parou. Pri práci používam aj dentálne sondy, vďaka ktorým sa dostanem na miesta, kam sa bežne človek nedostane.

Potom sú to okná. Ľudia majú pri umývaní okien zlé návyky. Sám si z detstva pamätám, ako moja mama umývala okná novinami, čo v skutočnosti nefunguje. Mnohí majú z umývania