Prečo ľudia nemajú chvosty?
Nová štúdia ukazuje, že adaptácie bývajú spojené aj s nákladmi
Chvosty sú v živočíšnej ríši bohato rozšírené – napríklad plazy ich používajú na sebaobranu a pri love koristi. Psom a mačkám pomáhajú udržiavať rovnováhu a komunikovať.
Chvosty mali aj naši dávni predkovia a používali ich na uchopovanie konárov a pohyb v korunách stromov. Lenže pred 25 miliónmi rokov z fosílnych záznamov našich predkov zmizli, čím došlo k jednej z najvýznamnejších evolučných zmien v našej histórii.
Prečo ľudoopy – vrátane ľudí – prišli o chvosty, zatiaľ čo opice ich majú? V štúdii, ktorá vyšla nedávno v časopise Nature, vedci po prvý raz identifikovali genetický mechanizmus (spolu)zodpovedný za stratu chvosta.
PRÍRODNÝ VÝBER
Najprv si v skratke povedzme, ako funguje prírodný výber, čiže hlavný motor biologickej evolúcie. Založený je na týchto podmienkach:
• nie všetky jedince sú rovnaké a panuje medzi nimi variabilita. Za túto premenlivosť môžu náhodné mutácie;
• niektoré jedince majú vlastnosti, ktoré im pomôžu dožiť sa veku, keď sa môžu rozmnožiť a odovzdať svoje gény ďalej;
• tieto výhodné vlastnosti musia byť dedičné. Ak by neboli, nemohli by sa prenášať na ďalšiu generáciu;
• výsledkom sú adaptácie, čiže vlastnosti, ktoré živočíchovi prinášajú výhodu.
Takou adaptáciou môže byť napríklad zobák vtáka, ktorý je vhodne prispôsobený na danú potravu. Klasickým príkladom tohto druhu sú pozorovania Charlesa Darwina, ktorý na súostroví Galapágy sledoval viacero druhov ostrovanov (hovorovo ako „Darwinove pinky“).
Vtáky sa líšili tvarom zobákov podľa toho, akou potravou sa živili. Ostrovanom, ktoré sa špecializovali na lov hmyzu, sa vyvinul ostrý zobák v tvare pinzety, zatiaľ čo inému druhu, ktorý sa živil semenami, sa vyvinuli hrubé statné zobáky na drvenie tvrdých jadier.
Evolúcia nepracuje so žiadnym plánom, preto si vlastnosti konkrétneho zobáka nemožno predstavovať spôsobom, že „evolúcia videla, že pre daného vtáka je to dobré“, tak to zariadila. Mechanizmus je iný: ak sa v populácii náhodou narodí jedinec so zobákom, ktorý je lepšie uspôsobený na dané prostredie, dožije sa viac rokov a bude mať viac potomkov ako konkurenti s menej vhodným zobákom.
Ak sa tento proces bude opakovať počas mnohých generácií, postupom času v celej populácii prevládnu živočíchy s týmto zobákom. Táto adaptácia – výhodný znak, ktorý je výsledkom prírodného výberu – môže byť spojená aj s istými negatívami, no v úhrne musí živočíchom prospievať, inak by v populácii neprevládla a vytratila by sa.
ČO PLYNIE ZO STRATY CHVOSTA?
Takéto mechanizmy biologickej evolúcie sú zodpovedné aj za stratu chvosta našich predkov, ktorá im nejakým spôsobom musela prospievať. „Tým, že pochopíme genetiku straty chvosta u hominidov, môžeme lepšie porozumieť [aj] evolučným tlakom, ktoré viedli k ľudským črtám, ako je chôdza po dvoch nohách,“uvádza sa v štúdii z Nature.
Strata chvosta mohla súvisieť s prechodom našich predkov zo stromov na zem a s rozvojom vzpriamenej chôdze po dvoch nohách, pri ktorej chvost prekáža. „Prírodný výber pravdepodobne uprednostnil stratu chvosta,“hovorí evolučný biológ Jerry Coyne z univerzity v Chicagu.
Lenže fosílne záznamy naznačujú, že strata chvosta, zostup zo stromov, vzpriamené držanie tela a chôdza po dvoch nohách sa udiali s odstupom miliónov rokov. Nový článok z Nature tak potenciálne vysvetľuje príčinu straty chvosta, no ak naznačuje, že uvedené javy spolu súvisia, je to príliš zjednodušujúce, povedala pre Scientific American antropologička Gabrielle Russo zo Stony Brook University.
Aj ekológ Martin Hromada priznáva, že zo straty chvosta priamo nevyplýva vznik vzpriamenej chôdze typickej pre ľudí, no vedec dodal, že strata chvosta prinajmenšom otvorila možnosť vzpriamenej chôdze po dvoch nohách. „S chvostom by sme sa podľa všetkého takto nevzpriamili,“dodal vedec z Katedry ekológie na Prešovskej univerzite v Prešove. „Na potvrdenie tejto hypotézy však treba ďalšie dôkazy.“
GENETICKÝ VÝSKUM
Biológ a hlavný autor štúdie Bo Xia z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) a Harvardu sa o tému straty chvosta začal zaujímať po tom, ako si poranil kostrč a pri sedení mal takmer rok bolesti. „Prinútilo ma to premýšľať o tejto časti tela,“povedal Xia pre Scientific American.
Vedci vyšli z predošlého výskumu, ktorý identifikoval viac ako 100 génov spojených so stratou chvosta alebo jeho skrátením medzi hlodavcami. Medzi nimi našli jeden gén, Tbxt, ktorý vyčnieval tým, že mal nezvyčajnú formu len medzi ľudoopmi (nie pri ostatných primátoch).
Uvedený gén kóduje takzvaný transkripčný faktor. „Tieto faktory spolurozhodujú o tom, ktoré úseky DNA sa v danom čase a priestore budú prepisovať (transkribovať) do RNA. Naviažu sa pred konkrétny gén a privolajú mašinériu, ktorá zabezpečí proces prepisu,“povedal pre Denník N genetik Ľubomír Tomáška, vedúci Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Gén Tbxt obsahoval takzvané Alu elementy. Ide o sekvencie dlhé asi 300 párov báz. „Patria do skupiny mobilných elementov, čo znamená, že dokážu takpo
Tým, že pochopíme genetiku straty chvosta u hominidov, môžeme lepšie porozumieť [aj] evolučným tlakom, ktoré viedli k ľudským črtám, ako je chôdza po dvoch nohách.
autori štúdie v Nature
vediac skákať po genóme,“vysvetlil Ľubomír Tomáška.
Alu elementy sa dlho radili medzi „odpadovú DNA“, čo malo znamenať, že v genóme nemajú žiaden účel. „Mobilné elementy ako Alu sa pôvodne považovali za parazitickú odpadovú DNA, ktorá v zmysle Dawkinsovej predstavy len plní svoj sebecký cieľ rozšíriť sa z generácie na generáciu,“povedal genetik Ľubomír Tomáška.
Lenže novší výskum ukázal, že mobilné elementy dokážu skokom na nejaké miesto v genóme aktivovať alebo inaktivovať niektorý z génov. „Vo všeobecnosti sa ukazuje, že mnohé oblasti DNA pôvodne označované za odpadové zohrávajú významnú rolu pri regulácii aktivity génov,“dodal profesor Tomáška.
Jeden z Alu elementov zvaný AluY bol počas evolúcie vložený do nekódujúcej časti (intrón) DNA a nachádzal sa medzi exónmi (kódujúca časť genetickej informácie) 6 a 7. Ďalší taký element – AluSx1 – bol umiestnený medzi exónmi 5 a 6.
Autori novej štúdie z Nature použili metódu CRISP-Cas9 na editovanie genómu, aby vytvorili myši, ktoré mali jednu kópiu normálneho génu Tbxt a druhú kópiu s Alu elementmi.
Výsledkom boli hlodavce bez chvostov. „Je to naozaj pekný príklad toho, ako môže mať evolučná zvláštnosť zaujímavé a dôležité dôsledky. Dostáva nás k podstate toho, ako došlo k tejto významnej zmene u primátov,“povedal pre Scientific American genetik David Kimelman
z Washingtonskej univerzity.
O NÁKLADOCH STRATY CHVOSTA
Nová štúdia takisto zistila, že niektorým myšiam, ktoré prišli o chvost, sa nervová trubica celkom neuzavrela, čo malo za následok defekt podobný rázštepu chrbtice (spina bifida).
Podľa niektorých údajov postihuje celosvetovo jedného novorodenca na 2 500 narodených detí, podľa iných údajov ide o 1 prípad na tisíc ľudských novorodencov.
Tak ako je kostrč výsledkom evolučných procesov, ktoré viedli k strate chvosta, môže byť rázštep chrbtice vzácnym následkom narušenia génu, ktorý je základom pre stratu chvosta. „Vedecký tím naznačuje, že byť bez chvosta bolo veľkou výhodou, takže zvýšený výskyt rázštepu chrbtice sa ešte oplatil,“povedal pre portál The Conversation evolučný genetik Laurence Hurst z University of Bath.
Povedané inak – uvedená zmena je spojená s istými nákladmi (riziko rázštepu chrbtice) a na to, aby sa ujala, výhody museli prevažovať. Nová práca je pripomienkou, že adaptácie nie sú automaticky zadarmo a spojené bývajú aj s nákladmi. Laická predstava, že evolúcia je výhradne pokrok k „nablýskanej dokonalosti“, je mylná.
Nemám o tom informáciu. Vo všeobecnej rovine poviem, že pokiaľ máte rozpojednávanú rozsiahlu vec, tak prokurátor, ktorý chce byť pripravený na hlavnom pojednávaní a neprísť si to pojednávanie len odsedieť, musí mať vec naštudovanú. Musí mať naštudovanú obžalobu, spisový materiál, zápisnice z hlavného pojednávania, takže potrebuje nejaký čas na prípravu. Predpokladám, že všetci prokurátori krajských prokuratúr majú aj svoju agendu, čiže toto je nová vec, ktorá im pristála v agende. Samozrejme chápem, že si musia nové veci prokurátori krajských prokuratúr najskôr naštudovať.
V pondelok sa malo začať hlavné pojednávanie so Štefanom Harabinom za to, že schvaľoval agresiu Vladimira Putina na Ukrajine. Sudca Ján Buvala nemohol pojednávať, pretože obžalovaný podal sťažnosť proti jeho rozhodnutiu, že obžaloba spĺňa všetky náležitosti – a najskôr musí rozhodnúť Najvyšší súd. Toto je dôsledok novely Trestného poriadku?
Presne tak. Novela zaviedla osobitný inštitút rozhodovania o prijatí obžaloby, proti ktorému je prípustná sťažnosť na nadriadený súd. Okrem toho prechodné ustanovenia zaviedli povinnosť, aby prokurátori vo veciach, kde prebieha pojednávanie, do desiatich dní doplnili náležitosti obžaloby vrátane údajov o spolupracujúcich osobách – a to dokonca aj v prípade, že už to v minulosti urobili napríklad na základe výzvy súdu. Musia to dopĺňať ešte raz. Následne má súd rozhodnúť, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti, a proti tomu rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Vo všetkých, aj rozpojednávaných veciach. V stredu budem pojednávať jednu trestnú vec zločineckej skupiny a drogovej trestnej činnosti v Banskej Bystrici, ktorá je v štádiu záverečnej reči, kde súd už v minulosti mal k dispozícii na základe výzvy informácie o benefitoch spolupracujúcich osôb. Dopĺňal som to ešte raz 15. marca, v prvý deň účinnosti novely Trestného poriadku. A súd bude zrejme rozhodovať o tom, či obžaloba spĺňa základné náležitosti, a proti tomu rozhodnutiu bude prípustný opravný prostriedok. Je to ďalšia prekážka efektívnej trestnej justície. Novela trestného poriadku bola bez akýchkoľvek pochybností robená výlučne z pohľadu osôb podozrivých, obvinených, obžalovaných a ich obhajcov. Už doteraz sme mali pomerne komplikovaný trestný proces, aj prípravné konanie, teraz bude ešte komplikovanejší. Teraz bude možné v zásade ešte „efektívnejšie“naťahovať trestné konanie.
Spôsobí novela oddialenie rozhodnutí súdov?
Určite áno, o tom žiadna rozumná osoba nemôže pochybovať. Tá novela, a priznávajú to aj sudcovia, ktorí nie sú naklonení špeciálnej prokuratúre, je napísaná zmätočne. Aj tie prechodné ustanovenia sú napísané zmätočne, každý sudca si ich vykladá trochu odlišne. Jeden zo sudcov ŠTS napríklad v pondelok rozhodol o tom, že potrebuje záznamy o benefitoch podpísané spätne spolupracujúcimi osobami. To je inštitút prípravného konania, tam by sa mali len primerane použiť ustanovenia novelizácie Trestného poriadku, nie doslovne. Lebo pokiaľ je spolupracujúca osoba nedostupná, v zahraničí, zomrela, tak je to automaticky dôvod na odmietnutie obžaloby? No nie. Keďže sú tie prechodné ustanovenia napísané zmätočne, čo svedčí o tom, že novelu nepísali legislatívci
Ľudia by nemali rezignovať na snahu dosiahnuť spravodlivosť a bojovať za ňu. Isto to bude v najbližších rokoch ťažšie, ale myslím si, že nikto z nás by nemal rezignovať.
ministerstva spravodlivosti, tak to bude spôsobovať veľké problémy aj v prípravnom, aj v súdnom konaní. Alebo napríklad štatút podozrivej osoby – sú na to rôzne názory, aké práva má mať podozrivá osoba pred vznesením obvinenia. Je to veľmi zmätočné a celkom isto to bude mať za následok predĺženie a ešte väčšie zneefektívnenie trestného konania. Je smutné, že novelizáciu Trestného poriadku pripravujú osoby, ktoré sú obvinené, obžalované, alebo ich obhajcovia. Myslím, že to nie je nikde vo svete. To sa nedialo ani v 80. rokoch minulého storočia na Sicílii.
Prečo Ústavný súd nepozastavil aj účinnosť Trestného poriadku, keď je problém s aplikačnou praxou?
Pretože nie každý zlý a hlúpy zákon je protiústavný. Je to v zásade v poriadku. Nie som prívržencom súdneho aktivizmu. Ústavný súd rieši a mal by riešiť len otázku rozporu konkrétneho zákonného textu s ústavou. To, že zákon je zmätočný, zlý, hlúpy alebo neefektívny, to nie je parketa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu.
Museli ste aj vy doplniť do spisov benefity pre spolupracujúcich obvinených?
Bola to šibeničná lehota. Vo svojich veciach som to stihol, ale znovu hovorím, že v absolútnej väčšine vecí sme tie informácie o benefitoch súdu poskytli už v minulosti. V súčasnosti nás viazala zákonná úprava, takže sme to museli poskytnúť ešte raz.
Nadácia Zastavme korupciu informovala, že NAKA čakajú zásadné zmeny. Zistila, že minulý týždeň rokovalo vedenie odborového zväzu polície a na rokovaní sa oboznámili s tým, že zo 600 policajtov má na NAKA zostať 250. Čo to bude znamenať pre vyšetrovanie najzávažnejších trestných činov?
Personálne zmeny vo vedení NAKA aj avizovaná reorganizácia, o ktorej sa dlhšie hovorilo, bude do veľkej miery znamenať znefunkčnenie Národnej kriminálnej agentúry, a teda znefunkčnenie alebo výrazné ohrozenie odhaľovania a vyšetrovania najzávažnejšej trestnej činnosti. Vnímam to už aj zo svojej skúsenosti na špeciálnej prokuratúre, od jesene sme evidovali výrazne menej nových vecí. Keď mal v minulosti prokurátor ÚŠP služobnú pohotovosť, v priebehu jedného týždňa to bolo intenzívne, robili sa rôzne realizácie, akcie, návrhy na odposluchy, na domové prehliadky, na väzby a tak ďalej. Naozaj boli niekedy tie služby intenzívne. Od jesene bola väčšina služieb pohodová, v princípe sa nič nedialo. Myslím si, a nechcem veľmi prognózovať, že krajské prokuratúry nové veci zvládnu, lebo ich bude oveľa menej, ako ich bolo v minulosti. Odhaľovanie trestnej činnosti nezávisí od prokuratúry, závisí to od polície. Pokiaľ polícia nebude mať záujem trestnú činnosť odhaľovať a potom trestne stíhať, tak prokurátor potom nemá prácu – a to sa potom prejaví v nejakom okamihu s odstupom možno dvoch rokov aj nových prípadoch na Špecializovanom trestnom súde.
Policajti prestali pracovať?
Naša skúsenosť je, že množstvo novej agendy bolo od jesene výrazne nižšie, a to bolo vymenené „len“vedenie, ale kompletne celých teritoriálnych odborov NAKA.
Tesne pred odchodom zo špeciálnej prokuratúry ste hovorili, že už niektorí vyšetrovatelia neplnili vaše pokyny a niektorí vaši kolegovia museli vznášať obvinenia sami. To je štandardné?
Nie je to normálne. Boli viaceré kauzy, o ktorých sme informovali aj na tlačovej konferencii 19. marca, keď museli pristúpiť k vzneseniu obvinenia prokurátori práve preto, že nebol splnený záväzný pokyn vyšetrovateľovi podľa Trestného poriadku z dôvodu mne a mojim kolegom neznámeho. Preto tie úkony vykonali prokurátori.
Hovorili ste, že už začali unikať informácie. O čo išlo?
Išlo o vec, ktorú som mal v dozore v prípravnom konaní, týkala sa právnej kvalifikácie zločineckej skupiny. Keďže však tá vec prešla do príslušnosti Krajskej prokuratúry Bratislava, tak o tom nemôžem, ale ani by som nechcel bližšie hovoriť.
Aká informácia unikla?
O tom, že vo veci sa vedie trestné stíhanie a aké úkony sa plánujú.
Dostalo sa to k podozrivým?
Áno.
Aké máte vysvetlenie?
Že tá informácia musela uniknúť z prostredia NAKA.
Má dnes zmysel ísť nahlásiť na políciu korupciu alebo trestný čin?
Má to zmysel. Ako to bude pokračovať a kam sa to dostane, neviem. Ľudia by však nemali rezignovať na snahu dosiahnuť spravodlivosť a bojovať za ňu. Isto to bude v najbližších rokoch ťažšie, ale nikto z nás by nemal rezignovať.
Načo pôjde človek nahlásiť korupciu, keď aj vy hovoríte, že informácie môžu unikať priamo k páchateľom?
Nie v každej veci informácie uniknú. V niektorých áno, v niektorých nie. Aj v minulosti sa vyšetrovali korupčné prípady, napríklad drobnejšia korupcia. Tie sa budú asi vyšetrovať aj teraz. Nerobím si ilúzie, prípady závažnejšej, rozsiahlej a sofistikovanej korupcie sa vyšetrovať nebudú. O tom nikto v krajine nemá pochybnosť.
Takže drobnú korupciu majú ľudia hlásiť, ale pri veľkej majú radšej zostať doma?
Každému by som poradil nahlásiť aj korupciu na vysokej úrovni. Nerobil by som si však ilúzie, kam to ohlásenie môže viesť.
Dá sa dôverovať polícii a prokuratúre, keď sa toto všetko deje?
Je to veľmi všeobecná otázka. Na prokuratúre a polícii stále zostanú aj čestní odvážni policajti a prokurátori. Ten systém a celá hierarchia však bude pôsobiť tak, aby sme sa vrátili do čias „našich ľudí“.