Špehovanie a sabotáž – prečo sú čínske elektroautá hrozbou
Komunistická strana Číny má absolútnu kontrolu. Ak bude považovať kybernetický útok za nevyhnutný, potom sa uskutoční
Je polovica decembra 2027 a Čína uvalila blokádu na Taiwan. Británia je pripravená pripojiť sa k Spojeným štátom na obranu sužovanej ostrovnej demokracie. A potom príde brutálna správa. Každý zo stoviek tisícov elektromobilov vyrobených v Číne na našich cestách sa zastaví.
Vodiči horúčkovito udierajú do ovládačov, no bezvýsledne. Snažia sa dostať von. Dvere sa však nechcú otvoriť.
Katastrofálne následky sa začínajú nehodami, keď do náhle stojacich áut narážajú iné vozidlá. Niektoré obete upadnú do bezvedomia, iné dokonca zomierajú na mieste, pretože ochromujúce dopravné zápchy bránia záchranným službám dostať sa na miesto.
Ľudia uväznení vo svojich autách prosia okoloidúcich, aby rozbili okná a pomohli im uniknúť pred udusením či podchladením. Niektorí majú šťastie, iní nie.
Obchod sa obmedzí tiež. Aj keď sa zmobilizuje každé odťahové vozidlo v krajine, náš dopravný systém sa do normálu vráti až o niekoľko týždňov.
Ekonomické a ľudské náklady sú obrovské. Naši i zahraniční politici a úradníci až príliš pohotovo prichádzajú k záveru, že teraz nie je čas na dobrodružstvo v ďalekom zahraničí. Násilníci z Pekingu práve vyhrali rozhodujúcu prvú bitku v boji o globálnu nadvládu.
KEĎ TO UZNÁ ZA VHODNÉ
Toto nie je fantázia. Minulý týždeň americká ministerka obchodu Gina Raimondo upozornila presne na toto nebezpečenstvo: „Predstavte si, že by na amerických cestách boli tisíce alebo státisíce vozidiel prepojených na Čínu, ktoré by niekto v Pekingu mohol okamžite a súčasne vyradiť z prevádzky.“Podobné varovanie dostali aj britskí poslanci.
Niektorí ľudia tvrdia, že nebezpečenstvo je čisto teoretické. Prečo by komerčne zmýšľajúce automobilky ničili svoje značky tým, že by ich nechali využiť na sabotáž? Žiadny zahraničný zákazník by už tovarom vyrobeným v Číne nikdy nedôveroval.
Odpoveď je jednoduchá. Komunistická strana Číny má absolútnu kontrolu nad svojimi poddanými doma aj v zahraničí. Ak bude z geopolitických dôvodov považovať kybernetický útok za nevyhnutný, potom sa tento útok uskutoční bez ohľadu na akékoľvek dočasné komerčné náklady.
O nebezpečenstve, ktoré predstavuje Čína, by sme nemali pochybovať. Základný vládny dokument Integrovaný prehľad našej národnej bezpečnosti to nazýva „výzvou pre epochu, v ktorej sa definuje medzinárodný poriadok“. Tento týždeň budú členovia oboch parlamentných komôr informovaní o novej vlne vonkajších zásahov, ktorých cieľom je podkopať našu demokraciu.
KTO BY SA SŤAŽOVAL?
Teoreticky sme si hroziacich technologických nebezpečenstiev vedomí. Konali sme síce oneskorene, ale nakoniec rozhodne a odstránili sme zariadenia Huawei z nášho mobilného systému 5G. Lenže pokiaľ ide o iné hrozby, boli sme naivní, chamtiví a samoľúbi.
Nerozumieme tomu, že neúnavné čínske zbieranie údajov na Západe poskytuje surovinu plánom tamojšej štátostrany na preniknutie do cudzích krajín a ich kontrolu. Sofistikovaný softvér umelej inteligencie, ktorý beží na najvýkonnejších počítačoch sveta, preosieva a skenuje každú informáciu a hľadá vzory a anomálie, ktoré by bolo možné využiť. Stručne povedané, desivý orwellovský sledovací systém používaný v Číne sa obracia smerom von.
Najväčšou novou zraniteľnou oblasťou je takzvaný internet vecí (IoT). Ide o prepojenie zariadení, ako sú termostaty, inteligentné merače, zvončeky, domáce audio a video zariadenia, osvetľovacie systémy a celý rad súprav v priemysle, obchode a verejných službách.
Srdcom internetu vecí sú malé moduly, ktoré pripájajú zariadenie do internetovej siete. Až mrazí z poznania, že Čína poskytuje viac ako tri pätiny týchto lacných všadeprítomných zariadení na prenos údajov. Zo svojej podstaty sú ovládané na diaľku a v prípade potreby ich môže výrobca aktualizovať. Používajú softvér, ktorého bezpečnosť sa kontroluje len zriedka, ak vôbec.
Prínos pre naše pohodlie je obrovský. A kto by sa sťažoval, že život je lacnejší a jednoduchší? Negatívne stránky však ignorujeme. Stačí jedno napadnuté zariadenie, ktoré môže byť použité na infikovanie ostatných, čo umožní vzdialenému nepriateľovi ukradnúť dáta alebo spôsobiť zmätok.
Elektrické autá dodávajú tejto hrozbe nový rozmer a dotvárajú obraz o niečom, čo sú v zásade mobilné sledovacie zariadenia.
PENIAZE AJ GEOPOLITIKA
Výsledkom dychtivej snahy Číny získať naše údaje bude, že každé obchodné, politické, vojenské a spravodajské tajomstvo v každej západnej krajine sa stane zraniteľným. Rovnako aj každý aspekt nášho súkromia, čo len podporí možnosť vydierania a šikanovania.
Po varovaní ministerky Raimondovej začali americké úrady vyšetrovať bezpečnostné riziká „cudzích“(t. j. čínskych) vozidiel pripojených k internetu.
To je vítaná činnosť, ale prichádza nebezpečne neskoro. Čínske automobilky ako BYD a Geely sú na dobrej ceste ovládnuť svetový trh s elektrickými vozidlami, pričom sa neobťažujú s environmentálnymi pravidlami či s pracovnými normami. Naopak, majú rozsiahlu podporu čínskeho štátu, ovládaného komunistickou stranou.
Vďaka nemilosrdnému a rafinovanému plánovaniu si zaistili obrovské výhody na svetovom trhu s lítiom – nevyhnutným na výrobu batérií – a kriticky dôležitými minerálmi potrebnými do high-tech zariadení.
Hoci ich produktom môže chýbať lesk a šmrnc západných značiek, ako je Tesla, ťažia z obrovského domáceho trhu, ktorý im poskytuje peniaze a taktiež šancu zdokonaliť svoje technológie a odborné znalosti.
To pomohlo Číne stať sa minulý rok najväčším exportérom áut na svete, pričom jej konkurenčná výhoda v oblasti elektrických vozidiel sa bude ešte zvyšovať, keďže stavia továrne aj v zahraničí. Čínske elektrické autá stoja približne o 9-tisíc libier menej ako konkurenčné západné vozidlá. To je deprimujúci cenový rozdiel, ktorý ťažké znížiť. Tento rok sa v Británii predá desaťtisíc takýchto áut.
Všetko to pre Peking nepredstavuje len ekonomický prínos, ale aj geopolitickú výhodu.
JEDNA VEĽKÁ PLOŠTICA
Ak chcete vidieť rozdiel, spomeňte si na hranaté autá značky Lada vyrábané v Sovietskom zväze na základe zastaraných návrhov talianskeho Fiatu. Tento produkt plánovanej komunistickej ekonomiky bol terčom mnohých vtipov: „Ako zdvojnásobíte hodnotu svojej lady? Naplňte nádrž.“
Napriek všetkej nespoľahlivosti však boli lacné. Ich predaj vyvrcholil v roku 1988, krátko pred rozpadom sovietskeho impéria, keď sa ich u nás predalo 10-tisíc kusov.
Ale tieto šroty sa sotva dali považovať za zbrane alebo špionážne zariadenia. Ich elektronika bola citlivá na vlhkosť a auto ledva stačilo udržať v chode zároveň svetlá aj stierače.
Moderné elektromobily už nemôžu byť odlišnejšie. Lepšie by sa dali opísať ako počítače na kolesách. Aby správne fungovali, musia byť neustále pripojené na internet a zároveň prijímať, zhromažďovať a zdieľať údaje o svojom stave i okolí.
To však môže vyvolávať chaos. Hekeri už pred rokmi ukázali, že dokážu takéto vozidlo na diaľku deaktivovať. S plnou silou štátnej agentúry pre kybernetickú vojnu by takéto útoky boli oveľa ničivejšie a rozšírenejšie.
Nemusí ísť len o sabotáž. Podobne ako naše telefóny a počítače aj autá vybavené počítačmi poskytujú obrovský prehľad o našom každodennom živote. Zhromažďované údaje siahajú od sledovania polohy a nášho správania pri šoférovaní až po náš hudobný vkus, používanie mobilného telefónu a hlasové stopy.
Len minulý rok sa našlo sledovacie zariadenie vyrobené v Číne zabudované v elektronike jedného britského vládneho vozidla. Ale do auta vyrobeného v Číne by nebolo potrebné inštalovať odpočúvacie zariadenie. Celé auto je jedna veľká ploštica.
Nerozumieme tomu, že neúnavné čínske zbieranie údajov na Západe poskytuje surovinu plánom tamojšej štátostrany na preniknutie do cudzích krajín a ich kontrolu.
STÁLE SPIA
Nie je náhoda, že čínske úrady prísne kontrolujú pohyb elektrických vozidiel západnej výroby. Tieto autá majú zakázaný vstup do blízkosti citlivých vládnych a vojenských objektov. Lenže my žiadne takéto obmedzenia nenariaďujeme.
Minulý rok v júli členovia britského medzistraníckeho výboru pre spravodajstvo a bezpečnosť informovali, že Čína sa zameriava na Spojené kráľovstvo „hojne a agresívne“, ale že vláde chýbajú „zdroje, odborné znalosti alebo informácie“, aby na to mohla reagovať.
Pravdou je, že sa bezhlavo rútime do priepasti a naši politici ešte stále spia za volantom.