Keď Beatles skladali pesničky o veľrybách

O prekladateľskom zážitku s magickým realizmom islandského autora Jóna Kalmana Stefánssona

Po niekoľkých mesiacoch práce som práve odovzdala do rúk redaktorky Zuzany Mojžišovej preklad románu Žltá ponorka (Guli kafbáturinn, 2022). Je to v poradí už šiesty titul obľúbeného islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona (1963), ktorý slovenským čitateľom prinesie vydavateľstvo Artforum.

Ak ste si pri názve románu povedali, že vám znie akosi povedome, tak sa nemýlite. Skutočne to je alúzia na pesničku Yellow Submarine od The Beatles. Kto si už od Jóna Kalmana niečo prečítal, vie, že hudbu do svojich príbehov zapája často a rád.

Už posledný román Tvoja neprítomnosť je tma (Artforum 2022), dostal svoj vlastný soundtrack – a to nielen v podobe zoznamu skladieb v dodatku knihy. Čitatelia sa do autorovho „Playlistu Smrti“mohli započúvať priamo na Spotify. V Žltej ponorke hrá hudba ešte významnejšiu úlohu (a hoci kniha vyjde až o pár mesiacov, hudbu z nej si môžete pustiť už teraz).

HUDBOU K MAME

Rozprávač sa v románe vracia do detstva poznačeného maminou smrťou, keď mal ešte len sedem rokov. S obrovskou bolesťou, ktorej nedokáže porozumieť, sa musí vyrovnávať sám, zorientovať sa v novej skutočnosti.

Od emocionálne uzavretého a neprístupného otca sa cíti odcudzený, ten chlapcovi nedokáže poskytnúť oporu ani s ním komunikovať. Nevedia si k sebe nájsť cestu a priepasť medzi nimi sa čoraz väčšmi prehlbuje. Chlapec najprv hľadá útechu v Biblii, ktorá vraj má obsahovať odpovede na všetko, no v Starom zákone nachádza len zlostného a pomstychtivého Boha, s ktorého svetonázorom sa nevie stotožniť.

Hudba pre chlapca sprvu predstavuje prostriedok, ktorý mu umožňuje opäť sa priblížiť stratenej mame. Privoniava k jej šatám, púšťa si jej platne ležiace pri gramofóne: jednou z nich je A Hard Day’s Night od The Beatles. Tú si obzvlášť obľúbi, predovšetkým pesničku Things We Said Today, na ktorú sa viažu spomienky na láskyplné chvíle strávené s mamou.

Predovšetkým hudba Beatles sa postupne stáva bezpečným útočiskom, kam sa rozprávač môže utiahnuť, a tvorí akýsi protipól k hudbe, ktorej holduje otec, keď po večeroch sedí v obývačke s pohárikom v ruke.

EŠTE VIAC FANTÁZIE NEŽ OBVYKLE

Román spracováva témy, ktoré sú typicky „kalmanské“: medziľudské vzťahy, vyrovnávanie sa so stratou, s minulosťou, ktorá na nás dolieha a ovplyvňuje nás mnoho rokov i generácii po tom, ako sa isté udalosti odohrali, či hľadanie si svojho miesta vo svete a zmyslu života.

Autor však tentoraz ešte väčšmi než obvykle zapája fantazijné prvky. Hoci k nám rozprávač prehovára ako šesťdesiatnik bilancujúci minulosť, románový svet i udalosti nám sprostredkováva očami osamelého sedemročného chlapca, ktorým kedysi bol.

Vzniká tak pútavý magicko-realistický svet, kde znovu zjednotení Beatles na ceste Islandom skladajú pesničky o veľrybách, mŕtvi vstávajú z cintorínov, aby si vychutnali prechádzku so psom na slnku, deväťročný Ježiš sa pred ukrižovaním ukrýva na odľahlej islandskej vysočine, a rozprávačov otec večery trávi pri fľaši vodky so starozákonným Bohom.

JAZYK AKO PREDMET DEJA

Hoci tvorbu Jóna Kalmana po šiestich preložených a ďalších prečítaných knihách dôverne poznám, Žltá ponorka mi predsa len dala prekladateľsky zabrať. Všetkého je v nej akosi viac. Nielen fantazijných prvkov a magického realizmu, ale aj populárnej hudby, literárnych odkazov, opakovaní naprieč celým textom, pohrávania sa s jazykom.

Vzhľadom na úlohu, ktorú v románe zohráva Starý zákon, autor nešetrí biblickými referenciami. Priame citáty sa dohľadávali ľahko, no miestami sú parafrázy vpracované do textu tak nenápadne, že sa mi ich podarilo odhaliť len náhodou po otázke autorovi (a odvtedy dúfam, že sa mi ich podarilo všetky vychytať).

Chvíľu som si lámala hlavu nad úryvkom z islandskej piesne, aby som zachovala nielen text, ale aj rytmus a koncový rým, ešte dlhšie nad strofou z modernistickej básne Hannesa Sigfússona plnou aliterácie.

V istých momentoch sa samotný jazyk stáva predmetom deja, keď sa rozprávač ako dieťa oboznamuje s novými, preňho neznámymi vecami a s tým súvisiacou slovnou zásobou. Na odľahlom gazdovstve v Západných fjordoch je konfrontovaný napríklad so špeciálnou sieťou na lov samičky cykloptera sivého.

Prekladateľský problém vzniká hneď dvojaký. Jednak zrejme len málokto na Slovensku tuší, čo je cyklopter sivý, a jednak to, čo islandčina ako germánsky jazyk vyjadrí jedným kompozitom, v slovenčine vyžaduje niekoľko slov. Prvý problém sa našťastie vyriešil tak rýchlo, ako vznikol, ani náš sedemročný rozprávač totiž netuší, čo to ten cyklopter je, a tak v nasledujúcom dialógu spolu s ním zisťujeme, že ide o druh ryby.

Druhý problém spočíva v tom, že chlapec nielenže nepozná rybársku terminológiu, ale samotné kompozitum označujúce špeciálnu rybársku sieť je pre neho nepriehľadné a nezrozumiteľné. Prekladom sa kompozitum rozpadne, z jeho častí sa stanú samostatné slová. A hoci môžeme váhať, čo presne sa do nej loví, samotné slovo „sieť“už pre dieťa taký problém nepredstavuje.

V tomto prípade pomohol synonymický slovník, v ktorom som našla zastaraný výraz pre rybársku sieť: sak. Ten jednak umožnil, aby dialóg fungoval ako vo východiskovom jazyku, a zároveň svojou archaickosťou skvele zapadol do prostredia odľahlého vidieka, kde sa akoby zastavil čas.

ZVIERATÁ AKO SYMBOLY

Na záver sa ešte krátko zdržím pri islandskej faune. Na ostrove, kde jediným pôvodným druhom suchozemského cicavca je polárna líška (všetky ostatné, domáce zvieratá, soby, myši, potkany priviezli chtiac i nechtiac až ľudia pri osídľovaní ostrova či neskôr v 18. storočí), v prírode stretneme predovšetkým vtáky, prípadne morské cicavce.

Kým ryby tradične predstavovali dôležitý zdroj obživy i významný vývozný artikel, mnohé z necelej stovky vtáčích druhov, ktoré na Islande pravidelne hniezdia, majú najmä kultúrno-symbolický význam.

Kulík zlatý – presne ako u nás lastovička – predznamenáva očakávaný príchod jari a jeho návrat na ostrov sa ohlasuje i v novinách. Ikonickým vtákom je rybár dlhochvostý s čiernou hlavičkou a červeným zobáčikom, ktorý v lete urputne chráni svoje hniezdisko a na votrelcov či zlodejov sa okamžite vrhne ako malá vtáčia stíhačka.

Príchod letných mesiacov zvestuje tiež mekotavý zvuk močiarnice, a s vysočinami a horskými planinami sa neodmysliteľne spája volanie potáplice veľkej. Niet teda divu, že sa rôzne druhy vtákov a rýb objavujú aj v islandskej literatúre.

Vzhľadom na to, že si ich aj ja musím opakovane vyhľadávať, či už slovenský názov, vzhľad, alebo zvuky, ktoré vydávajú, som si pri preklade plne vedomá, že bežný čitateľ o nich bude mať o čosi vágnejšiu predstavu. Zároveň si vždy zaspomínam, s akým záujmom som v mladosti čítala knižky odohrávajúce sa vo vzdialených krajinách, kde sa našlo všeličo neznáme a exotické.

SPOZNAŤ ISLAND

Diela Jóna Kalmana Stefánssona sú pevne zasadené do islandského prostredia, čerpajú z islandskej prírody, kultúry i histórie, a tak nám umožňujú túto krajinu preskúmať z pohodlia domova a trošku lepšie ju spoznať. Predsa však spracovávajú univerzálne témy, ktoré svojou ľudskosťou oslovujú čitateľov po celom svete.

Rovnako aj populárna hudba, ktorá v Žltej ponorke hrá kľúčovú úlohu, nielenže slúži ako most medzi generáciami, medzi prítomnosťou a minulosťou, ale napokon aj medzi čitateľom a textom. Ako prekladateľka sa už teším, až text zredigujeme do finálnej podoby, s napätím očakávam, do akého šatu ju v Artfore odejú, a dúfam, že sa čitateľom bude páčiť.