Nárazníková línia

Červené tričko s kosákom a kladivom, jazdí na landroveri a v ústach má obdiv k Moskve. Chaos

Pohľad na volebnú mapu. Východ sa červená, ale nie sú to zore. Čo je to? Keď si prenesieme starú čiaru Curzonovej demarkačnej línie (1919) medzi Poľskom a bolševickým Ruskom a pokračujeme na juh k nám, približne kopíruje dnešné volebné proruské preferencie. Mal to ten britský diplomat a indický miestokráľ Curzon, autor nárazníkovej línie, dobre natrénované z Ázie. Odhadol čiaru napätia.

Pre prípad, že by to na tretí pokus neúspešnému prezidentskému kandidátovi H. vyšlo, tomu, ktorý by sa rád ako nový prezident vybral do Moskvy, pripájam preklad. Možno sa viacerým – a nielen jeho – voličom zapáči.

Keď dav v Prahe na Václaváku zdemoloval kanceláriu ruského Aeroflotu, s mamou som pozeral ten slávny zápas v Štokholme na obrazovke v pražskom hoteli Paříž.

Naši hokejisti v roku 1969 hviezdili, Nedomanský, Dzurilla, Golonka. Ráno sme si pozreli trosky kancelárie. Hovorilo sa, že dlažobné kocky tam naschvál pripravila ŠtB, fízlovská provokácia. Inšpiratívna historka, po rokoch ju zopakoval jeden bývalý a potom zas budúci predseda vlády, keď po vražde novinára hovoril o pripravených dlažobných kockách pred úradom slovenskej vlády.

Na druhý deň som kreslil Wericha. Sedel pri vedľajšom stole v klube spisovateľov. Všimol si, že ho kreslím, nakukol mi cez plece. – Jó, dobrý. Jen tak dál, mladý muži. O chvíľu mi priniesol čašník pohár so zmrzlinou, Werich sa usmial a pokýval mi rukou, ako to tak králi vedia.

Pár rokov predtým som stretol Dzurillu aj s Nedomanským naživo. Ako chalani sme sa chodievali bicyklovať na Patrónku. Naraz zahrmelo a na cestičke sa zjavil Dzurilla na krásnej striebornej motorke Norton 500 a za ním Nedomanský. Norton bol sen, niečo ako nebeský voz boha slnka Helia. Stál 12 500 Kčs. Tí dvaja bohovia pri nás zaflekovali, mňa vysadil na nádrž Dzurilla, kamoša Nedomanský.

Hokejisti blbli, smiali sa a túrovali tie dokonalé anglické stroje a my sme mali v očiach slzy z rýchlosti aj šťastia. Bohovia hokeja plnili svoje sny a vedeli, že ich plnia aj nám, ktorých sny siahali tak po moped 50 cm³.

A trochu neskôr po tom strhujúcom hokeji, kde naši vyhrali nad Rusákmi, vysielali v rakúskej televízii ORF dokumentárny film NÁHRADNÁ VOJNA. Za socíku bola výhoda bývať v Bratislave. Dala sa chytiť rakúska televízia. Dokument dodával silu a kričal ako Hrabalov nezabudnuteľný strýc Pepin. – Zas jednó rakóské voják slavně zvítězil.

Pozerám sa na šikovného mladého muža podnikajúceho vo funerálnom kamenárstve. Červené tričko s kosákom a kladivom, jazdí na landroveri, ale v ústach má obdiv k Moskve. Čistý chaos.

Noční vlci, hokejisti hrajúci v Rusku ani kamenár na bohov na Nortonoch nemajú.