SNS predložila zákon proti mimovládkam
Neopakujte Orbánove chyby, vyzývajú koalíciu mimovládne organizácie v súvislosti so zákonom, ktorý predložili poslanci SNS
Skončila sa éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie, vyhlásil ešte minulý rok v októbri premiér Robert Fico (Smer) a krátko po víťazstve v parlamentných voľ bách avizoval, že presadí zákon, aby sa mimovládne organizácie s príjmami aj zo zahraničia označovali ako „zahraniční agenti“.
Návrh zákona napokon nepredkladá premiér ani jeho Smer, ale koaličná SNS. Prišla s ním krátko po tom, ako premiér Fico v rozhovore pre Štandard povedal, že situáciu okolo verejnoprávnej RTVS a mimovládok chce vláda vyriešiť do leta.
Boj proti mimovládnym organizáciám, ktoré koalícia považuje za nepohodlné, odštartovala Ficova vláda zrušením dotácií na projekty proti dezinformáciám či podporu ľudských práv. Ministerstvo spravodlivosti vo februári zo dňa na deň zrušilo dotačnú výzvu, čím okrem „politických“mimovládok ohrozilo aj fungovanie linky dôvery či aktivít organizácií na pomoc ľuďom s mentálnym či fyzickým postihnutím.
Teraz koalícia pristupuje k legislatívnym zmenám. Už na aprílovej schôdzi sa poslanci budú zaoberať návrhom SNS, ktorý chce mimovládky s príjmom zo zahraničia jasne označiť – nie však nálepkou „zahraničný agent“, ale označením „organizácia so zahraničnou podporou“.
KOHO CHCÚ OZNAČOVAŤ
Toto označenie by mali mať všetky organizácie, ktorých príjmy zo zahraničia za jeden kalendárny rok presiahnu sumu 5-tisíc eur. Zároveň by tieto mimovládky mali zverejniť svojich darcov vo výročnej správe.
Návrh zákona avizoval ešte ako prezidentský kandidát predseda SNS Andrej Danko, ktorý tvrdil, že zákon proti „zahraničným agentom“sám predloží do parlamentu. Danko sa pred 1. kolom prezidentských volieb vzdal v prospech Štefana Harabina a zákon nakoniec do Národnej rady podali jeho poslanci – Adam Lučanský, Milan Garaj, Rudolf Huliak a Dagmar Kramplová.
Ak návrh v parlamente prejde, bude platiť od začiatku budúceho roka. Koalícia má momentálne väčšinu 79 hlasov.
„Tento návrh je evidentne inšpirovaný autoritatívnymi predlohami z Ruska a Maďarska a možno ho vnímať ako ďalší útok na občiansku spoločnosť a právny štát. A to aj napriek tomu, že predkladatelia sa napokon neodhodlali použiť ich dlhodobý marketingový termín zahraničný agent, keďže by išlo o zjavný zásah do ústavných práv a rozpor s medzinárodnými dohodami,“hovorí o zákone riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško.
O maďarskom zákone proti mimovládkam ešte v roku 2020 rozhodol Súdny dvor EÚ, že je v rozpore s právom Únie. Mimovládne organizácie sa preto obávajú, že ak návrh zákona v parlamente prejde, Európska únia zastaví Slovensku eurofondy.
„Ak predkladatelia cielili iba na istý typ mimovládok, opäť raz strelili capa. Vyzývame preto vládu, aj parlament – neopakujte Orbánove chyby!“vyzýva predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac.
Zákon v Maďarsku mimovládkam s financiami zo zahraničia dáva za povinnosť zverejňovať údaje o darcoch na online platforme, vo všetkých svojich publikáciách a na internetových stránkach. Podľa verdiktu Súdneho dvora išlo o diskriminačné a neodôvodnené opatrenia, pretože sú v rozpore s jednou zo základných slobôd vnútri EÚ – voľným pohybom kapitálu. Súd to zároveň považoval za útok na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov a právo na slobodu združovania.
Premiér Fico v minulosti na kritiku, že zákonom o zahraničných agentoch chce napo
dobniť Maďarsko alebo Rusko, reagoval, že podobný zákon majú aj v USA. Ten sa však netýka napríklad humanitárnych, náboženských či vzdelávacích organizácií.
OZNAČENIE AJ ZVEREJNENIE DARCOV
Označenie „organizácia so zahraničnou podporou“majú mať všetky organizácie – teda nielen politické, o ktorých opakovane hovoria vládni politici, ale všetky združenia, nadácie či neziskové organizácie, ktorých príjem zo zahraničia prekročí sumu 5-tisíc eur ročne.
Je jedno, odkiaľ zahraničné peniaze dostanú – či z členského štátu EÚ, z USA, alebo Ruska, či od fyzických, alebo právnických osôb. Označenie „organizácia so zahraničnou podporou“nebudú mať mimovládky, ktoré majú peniaze z eurofondov.
Nové označenie dostanú mimovládky bez ohľadu na to, či sumu 5-tisíc eur dostanú ako jeden príspevok za rok alebo ak sa im postupne nazbierajú finančné príspevky do tejto hodnoty počas roka. Nové označenie budú musieť mimovládky uvádzať „pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti“. Okrem nového označenia budú mať organizácie aj povinnosť vo výročnej správe zverejniť údaje o darcoch, veriteľoch či prispievateľoch, ktorých dary presiahnu hodnotu 5-tisíc eur ročne.
„Verejnosť má právo byť informovaná, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky mimovládnych neziskových organizácií pôsobiacich vo verejnom priestore. Zverejnenie príspevkov, darov a pôžičiek umožní sledovať, aké zdroje mimovládne neziskové organizácie získavajú a akým spôsobom s nimi hospodária,“píšu poslanci SNS v návrhu.
Poslanci SNS deklarujú, že návrh stanovuje minimálne požiadavky zverejnenia a zachováva požiadavky ochrany osobných údajov. Odôvodňujú to snahou znížiť možnosť zneužitia neziskových organizácií na nezákonné činnosti. Uviedli, že niektoré ustanovenia týkajúce sa ochrany anonymity darcov sa vypúšťajú, aby sa zabezpečila potreba vyššej úrovne verejnej kontroly nad finančnými zdrojmi.
ZAJAC: JE TO DISKRIMINAČNÝ PAŠKVIL
„Návrh z dielne poslancov SNS je paškvil, ktorý negatívne postihne všetky typy mimovládnych neziskových organizácií – od sociálnych, zdravotníckych, vzdelávacích cez športové, kultúrne a environmentálne až po tie, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, menšín či boju proti korupcii,“vysvetľuje Marcel Zajac.
Nové povinnosti by mali aj občianske združenia, nielen nadácie či neziskové organizácie. Po novom by napríklad združenia, ktoré majú príjem viac ako 50-tisíc eur ročne, mali vypracovať výročnú správu.
Zajac hovorí, že príjem 50-tisíc eur ročne majú aj organizácie, ktoré majú jedného zamestnanca. „Takýchto organizácií bude 50- až 60-tisíc,“opisuje Zajac a vysvetľuje, že ešte počas tretej Ficovej vlády sa mimovládny sektor so štátom dohodol na kompromise, že občianske združenia nebude zaťažovať byrokracia tak ako nadácie či neziskové organizácie. Ak by návrh SNS prešiel, výrazne by to administratívne ovplyvnilo všetky združenia.
Mimovládky za najnebezpečnejšie z návrhu SNS považujú zrušenie združení za jednu z foriem sankcie.
Novela totiž hovorí aj o právomoci ministerstva vnútra rozpustiť občianske združenie, ak nesplní povinnosti na uloženie výročnej správy do registra účtovných závierok tak, ako je to v prípade iných mimovládnych neziskových organizácií.
„Je to prvý reálny krok, ako štát administratívne napáda jednu zo základných slobôd, a to slobodu združovať sa,“hovorí Zajac a dúfa, že koaliční poslanci návrh stiahnu.
V KLUBE SA O NÁVRHU NEROZPRÁVALI
Jasné zatiaľ nie je, ako sa k návrhu SNS postavia koaliční poslanci z Hlasu. Predseda poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci pre Denník N povedal, že zatiaľ sa o návrhu SNS v klube nerozprávali. O návrhu by v Hlase mohli diskutovať na budúci týždeň, prípadne po rokovaní koaličnej rady. Puci nemá informácie o tom, že by sa koaličná rada týmto návrhom už zaoberala.
Známy zatiaľ nie je ani postoj ministerstva vnútra, ktoré vedie Matúš Šutaj Eštok z Hlasu. Po schválení zákona by dostalo novú právomoc rozpustiť mimovládne organizácie.
TRANSPARENCY INTERNATIONAL: NÁVRH SNS JE ŠKODLIVÝ
Transparency International Slovensko (TIS), ktorú Robert Fico opakovane nazýva „zahraničným agentom“, považuje návrh SNS za škodlivý a zavádzajúci. Riaditeľ Michal Piško hovorí, že verejnosť má právo na informácie o financovaní mimovládnych organizácií – TIS preto už 20 rokov zverejňuje svojich donorov na webe.
„Tento návrh je však v príkrom rozpore s ďalším deklarovaným cieľom zvýšiť transparentnosť a dôveru voči mimovládnym neziskovým organizáciám, keďže nezostáva pri poskytovaní informácií verejnosti, ale vyžaduje aj ich nálepkovanie ako organizácií so zahraničnou podporou pri každom ich úkone,“vysvetľuje Piško a dodáva, že návrh zákona spochybňuje dôveryhodnosť organizácií v časti spoločnosti a komplikuje im činnosť byrokraciou či hrozbami pokút až samotným rozpustením.
„Zďaleka pritom nejde len o organizácie, ktoré kontrolujú aj verejné politiky a politikov, s ktorými si chce vládna koalícia mocensky vybavovať účty v prvom rade,“dodáva Piško. Ficova vláda pravidelne útočí napríklad na Nadáciu Zastavme korupciu.
Podobne to vidí aj Nadácia otvorenej spoločnosti a upozorňuje na návrh smernice Európskej komisie, ktorá má za úlohu harmonizovať legislatívu EÚ. „Návrh smernice nevyžaduje transparentnosť financovania zo zahraničia, ktoré nesúvisí s činnosťami zastupovania záujmov vykonávanými v mene tretích krajín. Návrh SNS však vôbec nerieši problematiku zastupovania záujmov vykonávaného v mene tretích krajín a komplexný problém ochrany pred zahraničnými vplyvmi na demokratické procesy zužuje len na otázku financovania mimovládnych a neziskových organizácií,“vysvetľuje správca Nadácie Fedor Blaščák.
„Návrh SNS vnímame ako nepodarený pokus stigmatizovať a obmedzovať činnosť organizácií občianskej spoločnosti, ktorý obmedzuje ústavné právo na združovanie, je v rozpore s existujúcou európskou legislatívou a aj s pripravovanou smernicou o transparentnosti zastupovania záujmov vykonávaného v mene tretích krajín,“dodáva Blaščák.