Putin buď verí...
Putin nikdy nevyhral nič také ako hodnoverné voľby.
Jeho režim rozdrvil občiansku spoločnosť, politické strany (okrem jeho vlastnej) a tlač. Putin riadi štát jednej strany, kde je jediným princípom tejto strany jeho osobný status vodcu. Doma vládne pomocou teroru a vedie genocídnu vojnu na Ukrajine, s vojakmi, ktorí sa čoraz častejšie otvorene označujú za fašistov. Sám Putin sa hlási k neomylne fašistickej ideológii.
Nazývať Ukrajincov nacistami a zároveň byť sám nacistom nie je v tomto systéme samo osebe problém, pretože byť fašistami znamená žiť vo veľkej lži. Výzvou pre takýto systém však je, že realita niekedy zasiahne spôsobom, ktorý je ťažké kontrolovať – napríklad ako keď Islamský štát vykoná teroristický čin. To prináša celý rad politických a spoločenských skutočností, ktoré sú v ruskej propagande zvyčajne potláčané: bombardovanie sýrskych civilistov od roku 2015, krvavé vojny o zdroje v Afrike či útlak Tadžikov.
KTO ŤAHÁ ZA NITKY
Keď sa k veľkej lži ukrajinského nacizmu pridáva veľká lož ukrajinského džihádizmu, nejde len o akýsi zvyk ruského politického systému. Ide o hlbšiu potrebu prispôsobiť realitu alebo aspoň psychologickú realitu príbehu, ktorý rozpráva štát. V psychologickom projekte treba viac zabíjania. Rusi sú zapojení do projektu zabíjania Ukrajincov. Rusi na Ukrajine mučia Ukrajincov za lojalitu k vlastnej krajine, deportujú ukrajinské deti na asimiláciu do Ruska a prenasledujú a popravujú miestne elity, ktoré považujú za hrozbu. Rusi vystreľujú na Ukrajinu každý deň kombináciu granátov, kĺzavých bômb, dronov, riadených striel a balistických rakiet bez akéhokoľvek dôvodu, ktorý by mal niečo spoločné s realitou. V pondelok napríklad zasiahlo viacero ukrajinských miest päťdesiatsedem ruských rakiet a bezpilotných lietadiel.
Je to samotné zabíjanie, ktoré v psychologickom zmysle robí klamstvá pravdivými. Ruskí vojaci, ktorí zabíjajú Ukrajincov, veria, že bojujú proti „nacistom“, nech už to znamená čokoľvek. A teraz ruskí vojaci píšu na granátoch, ktoré strieľajú na Ukrajincov, heslo „Za Crocus“. V pondelok Rusko vypálilo dve balistické rakety na centrum Kyjiva. Ruské úrady oznámili, že teroristický útok v Moskve znamená, že majú povolené zabíjať vysokých predstaviteľov ukrajinského štátu.
To všetko medzi Ukrajincami vyvoláva unavené krčenie plecami. V posledných dvoch rokoch išlo o akúsi západnú spoločenskú hru s cieľom zistiť, aké sú „racionálne“motivácie ruskej vojny a zverstiev na Ukrajine. Takáto debata je na Západe atraktívna, pretože ak človek dokáže identifikovať ruskú racionalitu, môže ako podporu Ukrajiny obhajovať aj politiku menšej či dokonca žiadnej pomoci. Veď predsa, ak je Rusko racionálne, určite sa nájde nejaký kompromis. Ruské vedenie však americké varovania pred útokom považovalo za dôvod obviňovať z neho Spojené štáty: ako bábkoherca Ukrajiny, ktorá sama ťahá za nitky Islamského štátu.
Pre Ukrajincov je to, že ich Rusi označujú za islamistov aj nacistov, len ďalším detailom v tom, čo je pre nich vojnou sebaobrany a prežitia. A, samozrejme, ako vám pripomenú Ukrajinci, Kremeľ ich pre rôzne publiká charakterizuje aj ako centrum civilizácie gejov, ako prvok medzinárodného židovského sprisahania či ako satanistický kult. Takže Ukrajina je teraz gejský židovský nacistický islamistický satanistický režim.
IGNOROVAŤ A URÁŽAŤ
Cieľ Kremľa identifikovať Ukrajincov ako teroristov môže byť vo vojne dôležitý. Môže sa použiť ako zámienka na pokračovanie, mobilizáciu a páchanie nových typov vojnových zločinov. Toto je jedna cesta, ktorou určite pôjde. Nie je však isté, či to vydrží.
Rusi by si mohli všimnúť, že Putinove veľké klamstvá o Ukrajine akosi starnú. Keď boli Rusi prinútení vstúpiť na gejsko-nacisticko-židovsko-islamisticko-satanistickú pôdu, mohli by si pripomenúť neskoré stalinistické čistky namierené proti údajným sionisticko-trockisticko-fašisticko-imperialistickým (atď.) sprisahaniam. Alebo, jednoduchšie, ľudia vnútri režimu, zatlačení do kúta Putinovou eskaláciou nereálnosti, si môžu jednoducho uvedomiť, že ukrajinský scenár nemá žiadny logický zmysel a chýba mu dôkazový základ.
To môže podkopať Putinovu autoritu i pocit, že jeho príbehy sú užitočné. Súdiac podľa jeho výzoru to už nie je ten svižný postpravdivý Putin, ktorý je schopný podľa potreby zamieňať jednu lož za druhú, pričom cestou žmurká na zasvätených, že veď vedia, ako to je. Teraz sa zdá, že Putin skutočne verí tomu, čo hovorí, alebo mu v tom lepšom prípade chýbajú nápady, ako reagovať na udalosti vo svete. Jeho posledný prejav musel pôsobiť pochmúrne na všetkých vrátane tých Rusov, ktorí by si radi mysleli, že ich vodca určuje udalosti.
Putinova ukrajinská teória by mohla urobiť Rusko zraniteľnejším voči terorizmu. Útok na Crocus City Hall sa stal pravdepodobnejším, pretože Putin sa rozhodol používať svoj bezpečnostný aparát proti Ukrajine a domácej opozícii. Typickou ukážkou jeho priorít je, že práve v deň útoku na koncertnú halu režim definoval ako „teroristické“medzinárodné LBGT organizácie. Keď Putin 19. marca verejne zosmiešnil Spojené štáty za varovanie pred útokom Islamského štátu, signalizoval bezpečnostnému aparátu, že nejde o skutočné nebezpečenstvo. Keď teraz spája Islamský štát s Ukrajinou, robí to isté, len na vyššej úrovni. To nemôže byť užitočné pri predchádzaní ďalšiemu útoku.
A určite nemôže byť užitočná ani Putinova myšlienka, že Islamský štát prijíma rozkazy od židovského prezidenta európskeho štátu a že jeho aktéri nie sú ničím iným ako pešiakmi amerických bábkovodičov. Nemám žiadne odborné znalosti o tom, ako funguje Islamský štát, alebo o tom, čo si myslia jeho lídri, ale zdá sa mi, že nie je najlepšie ho ignorovať a zároveň urážať.
Teraz sa zdá, že Putin skutočne verí tomu, čo hovorí, alebo mu v tom lepšom prípade chýbajú nápady, ako reagovať na udalosti vo svete.