Až teraz sa do toho obujú
Väčšina ľudí je spokojná s touto prázdnotou, hovorí sociológ Michal Vašečka
Toto bolo referendum o krokoch vlády za posledný polrok a dopadlo to tak, že väčšina ľudí je s krokmi vlády spokojná, vraví o druhom kole prezidentských volieb sociológ Michal Vašečka.
Peter Pellegrini získal vo voľbách 1 409 255 hlasov a Ivan Korčok 1 243 709 hlasov, výsledok nie je tesný, hoci to odborníci predpokladali. Prekvapili ťa výsledky?
Áno. Patrím k veľkej skupine ľudí, ktorých to prekvapilo, a myslím, že to prekvapilo aj ľudí v štábe Petra Pellegriniho. Aj oni čakali tesný súboj. Ja som dokonca patril k tým, ktorí hovorili, že ktokoľvek predpovedá výsledky volieb, je šarlatán, pretože pri rozdiele, ktorý sa črtal podľa výskumov verejnej mienky, to nie je možné. Čakal som veľmi tesný výsledok a myslel som si, že pri veľkej mobilizácii, ktorá prišla na obidvoch stranách, by to Ivan Korčok mohol dať. Rozdiel 165-tisíc hlasov je markantný a je to veľké víťazstvo Petra Pellegriniho.
Čo sa stalo, že je rozdiel taký veľký?
Účasť 61 percent je spektakulárna a obidve strany mobilizovali veľmi silno a veľmi účinne. Od začiatku sa hovorilo, že čím bude nižšia účasť, tým má väčšiu šancu Ivan Korčok. Pellegrinimu sa podarilo presvedčiť nielen väčšinu voličov Harabina, ale aj Kotlebu. Zdá sa, že zohralo rolu aj to, že pán Kubiš si potriasol ruku s pánom Pellegrinim, aj keď tvrdil, že nikoho neodporúča, no a potom maďarská menšina. Tá zahlasovala pomerne výrazne v prospech Pellegriniho. Bohužiaľ sa ukázalo, že mediálny tlak z Budapešti, ktorý tu je celé roky, má svoj efekt. Teraz sa ukázalo, že to, že sa Aliancia nedostala do parlamentu, ešte dalo šancu slovenským proeurópskym silám, pretože v opačnom prípade by sa to mohlo blížiť takmer k ústavnej väčšine. Posledné, čo teraz v Bratislave potrebujeme, je v parlamente strana, ktorú riadi Budapešť.
Podarilo sa Viktorovi Orbánovi mentálne ovládnuť juh Slovenska?
Čísla si ešte budem musieť poriadne pozrieť, ale na prvý pohľad to vyzerá, že maďarskú menšinu strhol na svoju stranu, čo pred niekoľkými rokmi takto nebolo. Výhrady k Ivanovi Korčokovi boli väčšie, než si slovenská väčšina vedela predstaviť. Pocity traumatických skúseností z minulosti, kde slovenská väčšina stigmatizovala Maďarov na Slovensku alebo im nepriznala práva, ktoré boli pre Maďarov samozrejmé. Aj pre mňa boli vtedy samozrejmé. Nikdy som nevedel pochopiť, v čom je problém, aby názvy železničných staníc boli v obidvoch jazykoch a rovnocenne veľké. Ukazuje sa, že tieto hriechy minulosti sa nie úplne oprávnene zosobnili v postave Ivana Korčoka.
Pred voľbami sme hovorili, že ak vyhrá Pellegrini, bude to potvrdenie pre vládu, že jej radikálne kroky sú v poriadku, a aj akýsi súhlas s tým, že môže byť radikálnejšia. Aké Slovensko nás čaká?
To je asi tá najhoršia správa. Nebudem skrývať, že nepovažujem Petra Pellegriniho za potenciálne dobrého prezidenta. Ukázal to už hneď v prvom hodnotení, čo boli prázdne frázy, floskuly. Stál tam ako malý chlapec pri Robertovi Ficovi, ich vzťah je stále neujasnený, ako kedysi spievali Depeche Mode – Master and Servant, pán a sluha. Toto všetko bolo z toho veľmi cítiť, ich „body language“bol veľmi silný. Priznám sa, že z tohto mám zlý pocit, ale ďaleko tragickejší pocit mám z toho, že ľudia chcú takéhoto prezidenta. Väčšina Slovenska je spokojná s tou prázdnotou, s tým, že niekto sa môže do funkcie preklamať. To, čo sa dialo od prvého kola, to bol festival klamstiev. Klamstvo a hlúposť, že Ivan Korčok je kandidátom vojny, funguje. Neviem sa rozhodnúť, či je to viac smiešne alebo trápne. Ľudia to neprečítali. Toto bolo referendum o krokoch vlády za posledný polrok a dopadlo to tak, že väčšina ľudí je s krokmi vlády spokojná. Takto to presne chcú, chcú, aby sa vláda pomstila veľkým mestám, Bratislave, domnelým liberálom, progresívcom, umierneným konzervatívcom. Sú spokojní, že v Bibiane sa chytí moci družinárka, že sa prijímajú zákony, ktoré sú také problematické, že ich okamžite pripomienkuje Brusel. Ľuďom to zjavne neprekáža. Toto je zistenie, ktoré je nepríjemné a ktoré bolí. Samozrejme, že niektorí ľudia to
Slováci si vybrali najhorší čas na blbnutie. Už horší ani nemohli. Najprv parlamentné voľby, teraz prezidentské. To všetko sa deje v momente, keď sa rozpadáva medzinárodný poriadok, na ktorý sme boli zvyknutí od roku 1945.
budú vyhodnocovať tak, že nie je problém Peter Pellegrini, ale to, s kým žijú v jednej krajine.
A to je aj tvoj problém?
A je to aj môj najväčší problém.
Až tak ti neprekáža to, že bude Pellegrini prezidentom.
Nie, neprekáža. To bude päť rokov prázdnych fráz. Predpokladám, že sa dopracujeme aj k tomu, že bude v rukách žmoliť zrno na žatvách uprostred júla. Budem mať iba pocit nekonečnej trápnosti, ale nemám pocit, že sa ma to dotýka. To, že žijem medzi takýmito ľuďmi, mi však je nepríjemné a hovorím to otvorene. Tento typ rurálno-rustikálnej populácie považujem za populáciu, ktorá uviazla v 20. storočí a nevie sa z neho dostať. Nepríjemné na tom bude to, že Slovensko začne byť vnímané úplne inak, ako bolo. Ako spojenec Ruska, nedospelá krajina, ako krajina, ktorá nechce žiť v slobode, užíva si život v neslobode, a takto bude na Slovákov aj pozerané. Zistia to nielen tí, ktorí patria k spoločenským, vedeckým či kultúrnym elitám, ale aj tí, ktorí sa pôjdu v júli kúpať do Primoštenu. Aj Chorváti sa ich budú pýtať, čo sa to tu vlastne stalo.
Veľa ľudí do volebného štúdia posielalo otázku, či už je čas odísť, a ty si povedal, že ešte nie, že až keď Rusko vyhrá na Ukrajine. To je tvoja odpoveď?
To platí. Kým Rusko nevyhralo na Ukrajine, tak je stále nádej. So všetkým cynizmom dodávam, že za posledné roky samostatnej republiky tu väčšinu času vládli Mečiar a Fico. Menšiu časť vládli ľudia, ktorí to s krajinou mysleli slušnejšie a poctivejšie. Krajina z toho vyšla s ťažkými úrazmi, ale ešte stále sa to bude dať vydržať a napraviť. Ak by sa náhodou stalo, že sa zmení medzinárodná situácia a Rusko vyhrá – pod víťazstvom myslím, že napríklad prinúti Ukrajinu rokovať o ponižujúcom mieri –, vtedy bude zle. Slovensko má našliapnuté do toho, čo sa v ruštine volá „ruskij mir“.
Po voľbách sa občas víťazný politik snaží upokojiť situáciu, ale Pellegrini počas volebnej noci nič také neurobil, naopak: povedal, že bude prezidentom tejto vlády, a ani trochu sa nesnažil prihovoriť druhej časti ľudí. Prečo?
Keby sme chceli byť veľmi ústretoví, pohodoví a nechceli by sme vydesiť všetkých obyvateľov, ktorí volili Korčoka, tak by som povedal, že je to preto, lebo stále bol v rozbehnutej kampani. Ešte si neprevetral hlavu. Ale zrejme to tak nebude. Povedal to preto, lebo vedľa neho stál Fico. Keby tam Fico nestál, možno by Pellegrini hovoril niečo iné. Toto by si mali ľudia, ktorí Pellegriniho volili, začať všímať. Nakoľko vie byť svojprávny v prítomnosti Fica. Mne to je trápne a bolo by dobré, keby psychológovia rozanalyzovali ich reč tela a to, ako to tam vyzeralo. Zatiaľ som to videl iba raz a mám z toho najhoršie dojmy. Prečo nič také Pellegrini neurobil? Lebo už rubikon prekročil. Už je na druhom brehu. Mal šancu byť súčasťou vládnej koalície s proeurópskymi transatlantickými demokratickými stranami, veď preto odchádzali zo Smeru, ale je na druhom brehu a už niet návratu. Neurobil to zrejme aj preto, lebo vie, čo bude nasledovať. Niežeby to bolo s Ficom dohodnuté, ale ľudia rozumejú politike.
Čo bude nasledovať?
Ľudia, ktorí aj za posledný polrok vedia, že išli v niektorých prípadoch na hranu a niektoré veci už ani nevedeli objasniť, napríklad zmenu trestných kódexov, teraz vidia, že to funguje. Nech urobia čokoľvek – a tých nebezpečných krokov sú desiatky za posledných šesť mesiacov –, teraz sa do toho obujú. Bude to parlamentná smršť a rôzni ministri dostanú voľný priestor. Aj tí, ktorí boli doteraz za chrumkavých, napríklad páni Drucker alebo Dolinková, môžu byť vymenení, alebo im to vysvetlia.
Kto bude teraz nepriateľom Roberta Fica, keď z paláca odíde Zuzana Čaputová?
Nepriateľ sa vždy nájde a on to už aj povedal. Oni sa mohli tváriť, že čo bolo, bolo, teraz budeme zase milí. Nie, nie, nebudú milí. Hneď v prvom príhovore, piata alebo šiesta veta: ideme po krku médiám, ideme po krku občianskej spoločnosti. Nepriateľ je zadefinovaný. Verím, že sa skončia akékoľvek ilúzie, ktoré som zaregistroval v PS a aj v KDH, že s niektorými z tejto moci by sa dalo spolupracovať alebo že nehádžme všetkých do jedného vreca, vnímajú širšie súvislosti. Pevne verím, že tí, čo to v PS aj v KDH hovorili, teraz vytriezveli.
Pellegrinimu zafungoval strach z vojny. Zmenil kvôli tomu aj bilbordy a v piatok, deň pred voľbami a počas moratória, zverejnili predstavitelia Hlasu sfalšovanú fotografiu, aby ukrajinský vojak vyzeral ako slovenský. Prečo ľudia nedokázali racionálne vyhodnotiť, že prezident nemá možnosť rozhodnúť o vyslaní vojakov?
Nejaká časť tomu nerozumie alebo ani nechce rozumieť. Takisto majú krvavé oči a chcú sa pomstiť. Zlej energie a zloby je tu naakumulované obrovské množstvo. Máme čísla z minulosti, kde boli Slováci opakovane pripravení vymeniť svoje ľudské práva a slobodu za vyššiu mieru bezpečnosti, ochranu tradičných zvykov a lepšie finančné ohodnotenie. Bezpečnosť tam zohrávala vysokú úlohu. Mnohí ľudia si povedali, že môžete nám zobrať trochu našich slobôd – hlavne nech je bezpečie. Nepodozrievam ľudí zo Smeru a Hlasu, že by nečítali tieto prieskumy verejnej mienky alebo že by im nerozumeli. Naopak, myslím si, že to robia poctivo. Pre mňa je to sklamanie, že to ľudia takto zhodnotili. Ak by niekedy o desať rokov táto krajina teoreticky skončila v ruskom mire, tak sa žiadnych chlapcov nepodarí uchrániť. Naopak: tí, čo spolupracujú s despotickým Východom, budú postihnutí ďaleko viac ako tí, čo budú na Západe.
Ivan Korčok mal pomerne nahnevaný prejav, že voľby ukázali, že sa dá vyhrať klamstvami, nenávisťou, a povedal, že im to nezabudne. Má Korčok politickú budúcnosť?
Tak jeho príhovor čítam, ale nemáme to ešte rozanalyzované. Na prvý pohľad to tak vyzerá. Slovenská opozícia by rozhodne nemala Korčokom pohrdnúť. Teoreticky môže byť zjednocujúcim faktorom, ktorému sa aspoň dočasne podarí preklenúť rozdiely medzi slovenskými liberálmi a umiernenými konzervatívcami. Nateraz sa to darí, ale pokiaľ to Fico bude robiť šikovne – a on v týchto veciach býva šikovný –, veľmi ľahko môže opäť rozoštvať liberálov a konzervatívcov. Na téme registrovaných partnerstiev, aborcií a mnohých iných. Bude záležať na tom, ako citlivo to budú v PS, v SaS alebo v KDH vyhodnocovať. Korčok môže napomôcť tomu, aby sa to málo v opozícii, čo začalo ako-tak fungovať, znovu nerozišlo.
Vidíš priestor aj na vznik novej strany?
Priestor je, ale problém je, že do ďalších parlamentných volieb môže byť veľmi ďaleko a mohol by to byť teraz aj hlúpy krok. Momentum môže vyprchať a o rok budeme niekde inde. Nevieme kde a nevieme, čo sa stane. Nevieme, čo sa stane s medzinárodnou situáciou. Teraz to, čo sa bude diať v svetovej politike, bude mať na Slovensko väčší dosah než v minulosti. Slovensko bolo vždy v tieni, ukryté. Slováci si jednoducho vybrali najhorší čas na blbnutie. Už horší ani nemohli. Najprv parlamentné voľby, teraz prezidentské. To všetko sa deje v momente, keď sa skutočne rozpadáva medzinárodný poriadok, na ktorý sme boli zvyknutí od roku 1945. Všetci sa zhodujú na tom, že je len otázkou času, kedy sa nanovo budú rozdávať karty. Poľsko sa, naopak, teraz vrátilo na cestu, ktorá mu zabezpečí, aby sa stalo ešte pevnejšou súčasťou moderného Západu, ale my spolu s Maďarskom deviujeme – ako dvaja devianti, ktorí sa rozhodli rozprávať niečo o suverénnej politike. Všetci, ktorí rozumejú zahraničnej politike, vidia, že to je aj trápne, aj smiešne.
Veľa ľudí bude sklamaných. Môže byť pre nich záchytným bodom to, že sme súčasťou EÚ a NATO, alebo je to tak, ako hovoril vo volebnom štúdiu Martin M. Šimečka, že toto je začiatok snahy o naše vystúpenie z EÚ?
Pellegrini už prekročil rubikon, je už na druhom brehu. Mal šancu byť súčasťou vládnej koalície s proeurópskymi transatlantickými demokratickými stranami, veď preto odchádzali zo Smeru, ale je na druhom brehu a už niet návratu.
Možno to niekoho vyľakalo, ale ja to nevidím ako snahu o vystúpenie. Začal sa proces spochybňovania. Tým, že sme v eurozóne, sme aj v pomyselnom jadre. Vláda nemá toľko možností, ako cez menu meniť svoje politiky – všetko sa koncentruje vo Frankfurte. A vytvára to aj záväzky, ktoré budú vláde pripomínané. Keby som mal ľudí trošku potešiť, tak teraz Slovensko ešte nie je na tej ceste ako Maďarsko a Slovensko vôbec nie je v tragickej situácii.