Šťastie a/ alebo Sloboda

v štáte. Takto podchytené riadenie v krajine sme ešte nikdy nemali. Nech už bude novým predsedom parlamentu hocikto, je jasné, že aj to bude – podobne ako nový prezident – produkt Roberta Fica.

Peter Pellegrini urobí z úradu prezidenta pečiatkareň Ficových nápadov. Na centrum nezávislého rozmýšľania o štáte, ktoré otvára témy a stavia sa na stranu slabších, môžeme zabudnúť. Prezidentský palác bude na najbližších päť rokov len vysunutým pracoviskom vlády, ktorá si pre svoj štvrtý turnus zvolila politiku pomsty. Úvahy o tom, že by sa Pellegrini vymanil z područia svojho stvoriteľa, treba uhasiť v zárodku. Spomeňte si pri nich na povolebný smiech Moniky Beňovej po otázke, či presvedčia Pellegriniho na vstup do koalície.

Takáto bezprecedentná koncentrácia moci v rukách odvekých politických súputníkov je jedna vec. Oveľa horšie je zistenie, že pre tú moc bude trojica najvyšších činiteľov ochotná podliezať sa Rusom a pracovať s tými najnižšími pudmi svojich voličov. Ak voľby boli pre niečo užitočné, tak pre dve veci. Definitívne demaskovali Petra Pellegriniho. Ten imidž nevinného chlapca je preč. Odhalenia o jeho majetkoch, zneužívaní moci, klamaní či nedodržiavaní pravidiel len potvrdili, že spojiť sa s ním v koalícii s PS či SaS by bolo fatálnou chybou. Bude ťažké, ak takmer nemožné, byť hrdými na takéhoto prezidenta.

Tá druhá vec je pozitívnejšia: nie, nie sme stratená krajina. Takmer rovnaký počet ľudí, ako tých, ktorých k urnám hnal strach a nenávisť, prišiel voliť preto, že stále verí v pravdu a lásku. Znie to pateticky, ale treba na to myslieť, keď budeme brániť inštitúcie v tomto štáte pred valcom, ktorý bude najnovšie poháňaný aj palivom z Prezidentského paláca.

Tscenárista

a komik ento článok píšem so zmiešanými pocitmi. Kým na obrazovke sledujem výsledky prezidentských volieb v jednotlivých okresoch, v mysli sa mi vynárajú spomienky.

Spomenul som si na prvé slobodné voľby v júni 1990. Bol som jedným zo zakladateľov Nezávislej maďarskej iniciatívy (MNI), ktorej vedenie rozhodlo, že do volieb pôjde na kandidátke Verejnosti proti násiliu (VPN). Mali sme šancu vyhrať voľby, no deň pred voľ bami maďarský verejnoprávny rozhlas oznámil, že MNI zaniklo, preto by občania s maďarskou národnosťou mali hlasovať za maďarskú koalíciu. Keďže už platilo moratórium, na túto správu sme nevedeli reagovať. (Voľby sme inak vyhrali.)

Predvčerom, teda v piatok, prišla manželka so správou, že maďarská verejnoprávna televízia práve odvysielala, že maďarskí voliči na Slovensku budú hlasovať za vládneho kandidáta Pellegriniho.

Nič nové pod slnkom? Drobný rozdiel sa však našiel. Pred tridsiatimi piatimi rokmi tunajším Maďarom ešte imperatívne nariadili, čo majú robiť. V piatok úlohu komunikovali oveľa zdvorilejšie, oznamovacím spôsobom.