Fico chce byť prezidentom pomsty. Bráňme sa
Ovládli štát, ale nie naše hlavy a duše. Na tom sa dá do budúcnosti stavať
Prezidentom bude Peter Pellegrini. Prezidentom, ale iba na obrazoch v štátnych kanceláriách a v školách.
Skutočným prezidentom bude Robert Fico. On osobne by nevyhral, lebo desí príliš veľa ľudí a v slušnej spoločnosti vyvoláva silný odpor.
Fico bude reálnym prezidentom, lebo je nespochybniteľným šéfom ich koaličnej skupiny. Peter Pellegrini ho na slovo poslúcha a po výlete do Hlasu sa už definitívne vrátil na miesto, ktoré mu ako prísny pán ukazuje Fico.
Fico však bude reálnym prezidentom aj preto, že bez jeho hladu po pomste, hnevu, agresivity a extrémizmu by to Pellegrini neodkázal. Pellegrini nevyhral napriek tomu, že má za chrbtom Fica, ale vďaka tomu, že ho tam má.
Dva týždne medzi prvým a druhým kolom boli formatívnym obdobím nového Pellegriniho. Teraz je človekom, ktorý sa už ani netvári, že chce byť slušný demokrat, politik Západu. Prehrával, preto musel pritvrdiť. Pritlačiť sa k Štefanovi Harabinovi, Viktorovi Orbánovi a Robertovi Ficovi.
Klamal, šíril strach, ruskú propagandu. Útočil na našich spojencov z Európskej únie a NATO. Ak začínal kampaň s tým, že chce priniesť pokoj, končil ju tým, že privolával nepokoj.
Pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyzeral Pellegrini iba ako odraz Fica v zrkadle. Potom sa snažil z neho vystúpiť a budovať vlastnú identitu. Teraz je späť v zrkadle. Znovu medzi nimi nie je veľký rozdiel.
Preto je Fico skutočným prezidentom. On bude rozhodovať. On bude Pellegrinimu diktovať, čo má robiť. A Pellegrini sa k tomu aj poslušne hlási, keď opakuje, že bude prezidentom vlády. Ficovým prezidentom.
Ovládli štát. Fico je premiérom, predsedom parlamentnej koalície aj prezidentom. Má tajnú službu. Je to len otázka krátkeho času a bude mať aj Ústavný súd.
Má iba tesnú väčšinu, ale on víťazstvá vníma ako potvrdenie, že mu patrí všetko. Inštitúcie, úrady. Polícia, súdy, školy aj galérie, knižnice, národné parky, štíty aj rieky, medvede, hlucháne a kamzíky. Médiá, mimovládky a slobodní umelci sú iba prekážkou a chybou v systéme, ktorú on opraví. Čo neznamená nič iné iba to, že sa ich pokúsi zničiť alebo znormalizovať.
Dnes ráno sa zdá, že to je stratené. Ale je to iba zdanie. Stále nemá všetko a v skutočnosti mu práve jeho hnev a túžba po pomste budú brániť, aby bol naozaj úspešný. Krvavé oči ešte nikomu nepriniesli jasný pohľad a čistú hlavu.
Keď pred 15 rokmi Iveta Radičová prehrala s Ivanom Gašparovičom v druhom kole prezidentských volieb, získala takmer milión hlasov. Gašparovič mal 1,2 milióna.
Keď pred piatimi rokmi vyhrala Zuzana Čaputová, stačil jej na to milión hlasov.
Ivanovi Korčokovi teraz nestačilo ani 1,2 milióna voličov.
Je to správa o tom, kam sa Slovensko posunulo a ako ho Robert Fico vytlačil na okraj. Okraj Európskej únie, civilizácie a slobodného sveta. Je to správa, ako veľmi sa ľudia nechali vystrašiť a ako funguje propaganda.
Ale pozor. Ten viac ako milión voličov tu je aj po voľbách. Ešte stále sme krajinou, kde je aj nádej, túžba po slobode, demokracii a slušnosti. Ešte stále je to krajina prezidentky Zuzany Čaputovej, Európskej únie a úcty k ľuďom s iným názorom.
Na tom sa dá stavať.
Fico bude prezidentom, premiérom a pánom pomsty. Bude to temné a určite veľmi ťažké. Väčšina rozhodla, že tak to má byť. Dali mu do rúk všetku moc a on ju tentoraz už naplno využije.
Voľby mu však nedali naše hlavy a duše. Za šesť rokov od vraždy sa Slovensko zmenilo, i keď to vo voľbách nestačí na víťazstvo. Je tu silná demokratická opozícia, silné nezávislé médiá, i keď zničia RTVS alebo by si naozaj kúpili Markízu a JOJ, mimovládky, študenti a umelci.
Je to smutné, lebo Slovensko bude upadať a strácať najlepších. Ale nie je to navždy a nie je všetko stratené.
Naopak. Práve v takýchto chvíľach sa rozhoduje o charaktere krajiny. Bráňme sa!*
Fico bude prezidentom, premiérom a pánom pomsty. Bude to temné a určite veľmi ťažké. Väčšina rozhodla, že tak to má byť. Dali mu do rúk všetku moc a on ju tentoraz už naplno využije.