Slávny bar zničila ruská raketa. Majiteľ ho otvoril znovu
Druhé najväčšie ukrajinské mesto prežíva znovu ťažké chvíle: väčšinu dňa je po ruskom ostreľovaní bez elektriny a kremeľská propaganda sa snaží medzi jeho obyvateľmi šíriť strach
Aj po dvoch rokoch od brutálneho ruského raketového útoku vyzerá miesto, kde sa schádzala mládež, hipsteri a intelektuáli, ako strašidelný domček pre bábiky.
Ruská strela sa krátko po rozbehnutí totálnej invázie proti Ukrajine predrala všetkými poschodiami historickej budovy v centre Charkiva a strhla jej prednú fasádu. Pozdrav z 30 kilometrov vzdialeného Ruska zničil architektonickú pamiatku a s ňou aj slávny charkivský pub venovaný Ernestovi Hemingwayovi, kam chodil recitovať svoje básne aj slávny ukrajinský básnik Serhij Žadan.
Stary Chem, teda Old Hem, po desiatich rokoch prestal existovať. Ale iba na čas. V druhom najväčšom ukrajinskom meste sa napriek neustálemu ruskému ostreľovaniu šahídmi a raketami tak jednoducho nevzdávajú.
BAR, KDE NEBUDEŠ PIŤ SÁM
Odhodlanie obyvateľov zostať nezmenila ani nová vlna útokov, po ktorých na väčšinu dňa prestala fungovať v meste elektrina a chodiť metro. Pri jednom obzvlášť krutom dvojitom útoku iránskym šahídom zomreli minulý týždeň traja záchranári, ktorí vyrazili na miesto prvého výbuchu.
Charkiv si prešiel mnohým. Mesto zažilo hrdinské príbehy, ako zamestnanci ZOO a dobrovoľníci zachránili orangutany a tigre z blízkeho ekoparku, ktorý napadli ruskí okupanti. Mesto zliezlo na čas do podzemia v metre, keď naň padali ruské bomby.
A dodnes nad ním visí hrozba, že Rusi sa spoza blízkych hraníc zo severu pokúsia zopakovať si bitku o mesto, ktorá im síce nevyšla, no zanechali po sebe spálené paneláky na sídlisku Saltivka veľkom ako štyri Petržalky.
„Všetko je tu relatívne normálne. Napriek ostreľovaniu sa tu ľudia snažia žiť svoj život. Všetci sme sa nejako prispôsobili,“hovorí Kosťantyn Kuc. Charkivský advokát je toho dobrým príkladom. Práve on v roku 2012 so svojím kamarátom otvoril pub Stary Chem, ktorý v marci 2022 zničila ruská raketa aj so všetkými bytmi nad ním.
„Radi sme si vypili a raz sme dostali nápad, čo keby sme urobili vlastný bar,“spomína na začiatky. Najskôr si mysleli, že to spravia ako stánok s rýchlym občerstvením, ale neskôr zmenili celý koncept na útulný podnik. Chodilo sem veľa mladých ľudí, ktorých prilákali nízke ceny.
A tak v bare pribudlo porekadlo – tu nikdy nebudeš piť sám – a zo Stareho Chema sa stalo kultové miesto, kde okrem portrétu Ernesta Hemingwaya pribudli ďalší spisovatelia s povesťou alkoholikov, ako Edgar Allan Poe, Jack London či Francis Scott Fitzgerald.
„A tak sa bar postupne stal populárny a začal k nám chodiť aj Žadan. Často u nás vystupoval,“hovorí Kuc.
SKUTOČNÝ DOBRODRUH V CHARKIVE
Prečo sme si vybrali práve Hemingwaya?
„Pre mňa a môjho spoločníka bol obrazom človeka, ktorý skutočne miloval život vo všetkých jeho podobách. Bojoval vo vojne, miloval ženy, život žil naplno. Obraz dobrodruha v tom najlepšom zmysle slova,“vysvetľuje charkivský právnik Kuc.
Spomína, ako v troskách baru vytiahli niektoré z portrétov spisovateľov, čo prežili, a dokonca našli aj jeden mobilný telefón po človekovi, ktorí našťastie výbuch prežil. Kuc bol v čase útoku mimo mesta a jeho bar bol zavretý. Ako sa dá chodiť na pivo, keď vás ostreľujú Rusi? Vonku platil zákaz vychádzania a na okraji mesta dobrovoľníci s profesionálnou armádou bojovali s nepriateľom, ktorý tvrdil, že ich prišiel ochrániť pred ukrajinskými nacistami.
Veril právnik Kuc, že Rusi skutočne na Charkiv zaútočia?
„Rozmýšľal som, či by sa to mohlo stať a že existuje dôvod, prečo máme nespočetné množstvo jednotiek v meste. Ale môj mozog tomu nechcel uveriť. Odmietal uveriť, že by vypukla takáto vojna v modernom svete, v Európe.”
OTEC UVIAZNUTÝ NA CHATE
Kuc sa v Charkive narodil. „Mojím materinským jazykom je ruština. Áno, hovorím po rusky, ale uvedomujem si, že jazyk je nositeľom kultúry. Na začiatku som ešte rozdeľoval Rusov, kto za to môže a kto nie. Teraz však hovorím, že všetci,“rozpráva nahnevane.
Prvé dni totálnej vojny prežil v bezpečí, čo však neplatilo pre jeho otca, ktorý uviazol na chate v blízkom Starom Saltive. Za normálnych okolností je to príjemné výletné miestečko s vodnou nádržou, kde sa lovia ryby a v lete sa chodí opaľovať.
„Večer pred inváziou som otcovi zavolal, že cítim, že sa niečo stane, nech príde zajtra ráno ku mne do centra. Nestihol, a tak trčal na chate 17 dní. Našťastie, mal tam nejaké jedlo aj drevo do kachlí. Keď sa nakoniec vydesený vracal do Charkiva, na ceste videl množstvo zhorenej vojenskej techniky, zničené budovy a mŕtvoly na zemi.”
Keď sa začala ruská invázia, Kosťantyn Kuc sa zobudil o pol šiestej ráno na výbuch. „V skutočnosti sa ma zmocnil taký ten prirodzený strach, že som nevedel, čo mám robiť. Zapol som televízor a videl, že vo veľkom bombardujú Kyjiv aj Ľviv, a uvedomil som si, že sa začala vojna. S rodinou sme bývali sedem dní v pivnici domu a na čas odišli na západnú Ukrajinu”.
Hneď ako sa dalo, sa však vrátili a spolu s jeho rodinou sa prázdne mesto znovu trochu zaplnilo. Akurát študentov v tomto univerzitnom mestečku nahradili utečenci z ešte nebezpečnejších častí blízkeho Donbasu, kde prebiehajú tie najtvrdšie boje každý deň.
NOVÝ STARY CHEM
S Kucom po dvoch rokoch ruského pokusu dobyť Charkiv stojíme pred zničenou pamiatkou z roku 1911, kde kedysi stál jeho bar. Kompenzácie nedostal žiadne.
„Nie, nič sme nedostali. Chápem, že ak sa to niekedy stane, tak až keď vyhráme túto vojnu,“hovorí a usmieva sa. Pre svoj bar si medzitým našiel nové miesto a do „nového” Stareho Chema sa znovu vrátili jeho štamgasti.
Na začiatku trochu so znovuotvorením váhal. „Mali sme zákaz vychádzania po desiatej. Na ulici v noci nefungovalo osvetlenie. Trochu som sa obával, či tam budú chodiť ľudia,“hovorí Kuc. No nakoniec prekonal obavy a rok po útoku otvoril bar na novom mieste. A popritom sa venuje svojej advokátskej praxi. Zastupuje napríklad vojakov, ktorí sa dostanú do problémov.
Aký názor má ako právnik na to, čo robia Rusi jeho krajine?
„Myslím, že je správne, keď sa tomu hovorí, že je to genocídna vojna. Často sa pýtam, prečo Putin vedie túto vojnu? Pre územie? Nedokážem nájsť odpoveď. Predpokladám však, že je to pre naplnenie jeho imperiálnych ambícií,“hovorí Kuc.
Rovnako sa na to pozerá aj jeho otec, ktorý zažil krušné chvíle v Starom Saltive a väčšinu svojho života prežil v Sovietskom zväze. „Jednoznačne to vidí čierne na bielom. Neútočili sme, boli sme napadnutí. Naše mestá sú zničené, naši ľudia umierajú. Tu nemôžu byť žiadne šedé zóny. Všetko mu je jasné,“dodáva charkivský právnik.
Dúfam, že sa Charkiv uzdraví a so študentami sa do mesta vráti aj život. Bez akejkoľvek nádeje by nemalo zmysel ostávať tu. Túto nádej si musíme zachovať. Verím v svetlú budúcnosť Charkiva, v svetlú budúcnosť Ukrajiny.
NENÁVISŤ VOČI AGRESOROVI
Mnohí ľudia, ktorí vzhliadali k blízkemu Rusku a majú príbuzných v blízkom Belgorode, radikálne zmenili svoj postoj voči Putinovi a jeho krajanom. Stačí sa prejsť obrím sídliskom Saltivka, ktoré nesie stopy po ruských útokoch najviac.
„Bola som za Rusko. Teraz ho nenávidím. Až tak, že by som tých ľudí dohrýzla,“zúrila pred rokom dôchodkyňa Sveta a po tvári jej tiekli slzy. „Pozrite sa, čo nám
Kosťantyn Kuc charkivský právnik a majiteľ pubu Stary Chem
priniesol ruský svet,“povedala mi, keď sme vyšliapali v jej vežiaku do zničených, spálených a prederavených bytov s výhľadom na ďalšie zdevastované paneláky.
Prešiel ďalší rok ruskej totálnej vojny a situácia Charkivčanov sa ešte zhoršila. Posledné týždne sa ruský tlak na Charkiv znovu zvýšil a mesto zraniteľné pre svoju blízkosť k Rusku sa ponorilo znovu do tmy.
„Ak by bolo na mne, zastrelila by som tých bastardov… a vymazala by som Belgorod,“povedala pre Economist 60-ročná Iryna Tymochyna po tom, ako ruská kĺzavá bomba zasiahla jej bytovku a namiesto obývačky sa musela presťahovať na lavičku v blízkom parku. Podobne ako mnohí v meste sa pritom narodila v Rusku a väčšina jej príbuzných žije stále tam.
„Charkiv je veľmi špecifické mesto. Žije tu veľká populácia hovoriaca po rusky, ktorá však postupne prechádza na ukrajinský jazyk. Tento prechod na ukrajinčinu je dobrovoľný, nenútený a vedomý,” komentuje nálady v meste majiteľ Stareho Chema.
Verí, že Charkiv sa raz stane plnohodnotným ukrajinsky hovoriacim mestom?
„Dúfam, že áno. Dúfam, že sa Charkiv uzdraví a so študentami sa do mesta vráti aj život. Bez akejkoľvek nádeje by nemalo zmysel ostávať tu. Túto nádej si musíme zachovať. Verím v svetlú budúcnosť Charkiva, v svetlú budúcnosť Ukrajiny,” rozpráva Kuc odhodlane. Mesto Charkiv má však neustály problém s nedostatočnou protivzdušnou obranou. Lovci šahídov nemajú šancu so svojimi guľometmi zastaviť všetky „iránske mopedy”, ako sa pre charakteristický zvuk hovorí letiacim smrtiacim zbraniam spoza blízkych ruských hraníc.
Na mesto od začiatku roka dopadli už aj rakety, ktoré sú podľa miestnej prokuratúry severokórejskej výroby. Popri ostreľovaní beží naplno aj dezinformačná ofenzíva, ktorá má vyvolať medzi obyvateľmi Charkiva čo najväčší strach.
„Putin sa nechystá ukončiť vojnu. Stále chce podmaniť Ukrajinu,“hovorí Kuc, keď sa ho pýtam, či by mohol podniknúť novú ofenzívu na Charkiv.
Podľa vojenských expertov zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, hoci sa špekuluje, že na začiatku leta by mohli Rusi v jednom smere rozbehnúť novú veľkú ofenzívu. Kremeľ tiež začal čoraz častejšie hovoriť o vytvorení nárazníkovej zóny. Niektorých obyvateľov to vystrašilo a z mesta odišli po druhý raz.
„Nedokážu obsadiť Charkiv, ale môžu ho zničiť. Mohli by sme potom hovoriť o niečom ako Aleppo,“povedal pre britský týždenník miestny biznismen Denys Jaroslavskyj, z ktorého je dnes veliteľ rozviedčikov.
Kosťantyn Kuc je jedným z tých, čo sa nikam nechystajú. „Elektrina nejde asi 80 percent dňa. Bar funguje na generátor. Ľudia k nám stále chodia piť pivo, dobíjať si powerbanky, telefóny a socializovať sa. Prežívame aj v týchto mimoriadne ťažkých podmienkach,“rozpráva.
Ak by bolo na mne, zastrelila by som tých bastardov… a vymazala by som Belgorod.
Iryna Tymochyna dôchodkyňa