Zažívame nový typ konšpirovania

Výskumník Žilinský vyberá päť kníh o politike a sociálnych sieťach

Vzápadných spoločnostiach vidíme nový typ konšpirovania, ktorého cieľom je delegitimizovať akékoľvek elity či nepopulárne skupiny, vraví slovenský ekonóm a výpočtový sociálny vedec Ján Žilinský. Požiadali sme ho, aby odporučil päť knižiek o politike a sociálnych médiách. „Dnes existuje veľa kníh o tej našej vraj postfaktuálnej dobe, ktoré sú voči expertom príliš nekritické,“upozorňuje Žilinský.

Ako ste k svojmu výberu pristúpili?

Chcel som, aby niektoré knihy boli aj o informačnom prostredí, no nevedel som nájsť naozaj dobré knihy len o sociálnych sieťach. Dobré výskumy, ktoré v ostatných rokoch vyšli, sú skôr len jednotlivé štúdie. Tri vybrané knihy sú teda o širšom politickom a informačnom prostredí. Ďalšia je úžasná kniha o politike. A piata je o povahe a sile ideí a venuje sa neoliberálnemu poriadku.

Prvou je slovenská knižka Prečo ľudia veria nezmyslom. Prečo ste ju vybrali?

Som zástancom popularizácie. Spoločenské vedy sú zaujímavé a my akademici by sme ich mali popularizovať. No je pomerne náročné písať zrozumiteľne a zároveň dostatočne seriózne a rigorózne. Často sa to autorom nedarí. V tejto knihe je niekoľko veľmi dobrých kapitol od slovenských výskumníkov. Napríklad prvá kapitola o nepodložených presvedčeniach od Jakuba Šrola je napísaná na svetovej úrovni. S dostatočnou presnosťou a bez zjednodušovania zhŕňa psychologickú literatúru. Psychologických vysvetlení, prečo ľudia veria nezmyslom, je viacero. Aj preto je dobré, že viacerí výskumníci majú v knihe vlastné kapitoly. Čitateľ tak získa komplexnejší prehľad. Nemusím súhlasiť s každou kapitolou, ale je to veľmi zaujímavá kniha.

Čo do témy, o ktorej hovoríme, prináša kniha A Lot of People Are Saying?

Vadí mi spôsob myslenia, podľa ktorého môžeme na každé tvrdenie reagovať a odmietnuť ho všeobecným „ktovie, ako to naozaj je“. Táto kniha sa pasuje práve s týmto fenoménom. Všetky knihy, ktoré som vybral, mi pomáhajú trochu inak uvažovať o fenoménoch, ako je napríklad konšpiračné myslenie. Hlavným argumentom tejto knihy je, že v tejto dekáde sledujeme v západných spoločnostiach nový typ konšpirovania, ktorý už nie je teoretizovaním alebo pokusom vysvetliť nejaké fenomény vo svete pomocou konšpirácií. Dnes sa šíria v podstate všeobecné obviňovania a „bullshitové“tvrdenia, ktorých cieľom je delegitimizovať akékoľvek elity či nepopulárne skupiny. Argument knihy je, že tu máme toto nové konšpirovanie, ktoré je svojím spôsobom neideologické a nemusí ani byť zamerané na vonkajšieho nepriateľa. A tak mohol Donald Trump napríklad konšpirovať o vlastných ministerstvách, nad ktorými mal dohľad. Príkladom sú jeho tradičné tvrdenia o „deep state“.

Nie sú nové konšpirácie takisto ideologicky zafarbené? Mnohé vytvárajú strach z liberalizmu, Bruselu, dúhových hnutí, feminizmu, varujú pred úpadkom hodnôt.

Každý politický subjekt má svoje ciele, napríklad útoky Trumpa boli namierené proti ľavičiarom. No autori knihy argumentujú, že toto nové konšpirátorstvo je vlastne zbabelé, pretože neponúka alternatívny príbeh. Ponúka len lenivý spôsob v štýle: ja sa iba pýtam, či sa ten Obama naozaj narodil v Amerike. Vytvára teda pochybnosti o faktoch vágnymi tvrdeniami, že „toto som počul“alebo „veľa ľudí to takto vidí“.

Má to súvis s tým, že ľudia nedôverujú inštitúciám, médiám a ani samotnej demokracii?

Treba hľadať optimálnu mieru dôvery k určitým autoritám a zároveň zdravý skepticizmus. To oceňujem aj na tejto knihe. Hoci opisuje a odsudzuje Trumpov štýl politiky, zároveň sa v nej píše, že odborníci by sa nemali odvolávať len na svoje tituly a postavenie. Ani vedci a dáta by nemali byť akceptované bez otázok. Odborníci sa niekedy mýlia, veda je neúplná, teórie dočasné. Treba preto pripomínať, že aj vedecké vysvetlenia sú provizórne. Nové skutočnosti často ešte len môžu vyjsť najavo. Dnes existuje veľmi veľa kníh o tej našej vraj postfaktuálnej dobe, ktoré sú k expertom príliš nekritické. Táto medzi ne nepatrí.

Po zvolení Trumpa vyšlo množstvo kníh, ktoré sa snažili vysvetliť americkú politiku, spoločnosť a mediálne prostredie. Kniha What Were We Thinking na ne reaguje? Štvrtou vybranou knihou je Rise and Fall of the Neoliberal Order. Prečo ste ju zaradili do tejto pätice?

Zhruba 15 rokov od veľkej finančnej krízy ma zaujíma, do akej miery sa bude kapitalizmus reformovať. Niektorí vravia, že neoliberalizmus je stále dominantná ekonomická a politická ideológia, ktorá kladie dôraz na voľný trh, dereguláciu a obmedzenie úlohy štátu v hospodárskych otázkach. A podobne, ako sa veľa ľudí mýlilo o Trumpovi, tak aj po finančnej kríze bolo napísaných veľa kníh o tom, že sa určite zmení aj kapitalizmus. No mám pocit, že sa obrusujú niektoré jeho hrany, ale inak sa mení pomaly.

Je to kniha najmä o americkom kontexte. Čo z nej je zaujímavé pre situáciu na Slovensku?

Všetky knihy, ktoré som vybral, mi pomáhajú trochu inak uvažovať o fenoménoch, ako je napríklad konšpiračné myslenie, ekonomický systém alebo politika trollovania. Spomenul by som dve veci. Jednou je systém sociálneho zabezpečenia a istý typ sociálneho štátu, ktoré berieme v Európe ako samozrejmosť. A je zaujímavé čítať si o veľkej a dôležitej demokracii, kde stále neexistuje zhoda na tom, či by mal existovať sociálny štát. A pre európskeho čitateľa je asi tiež celkom dôležité, či má autor pravdu a USA budú postupne ustupovať z medzinárodných inštitúcií a budú sa viac správať spôsobmi ako napríklad Čína. Že budú viesť obchodné vojny a že to bude viac štátom riadený kapitalizmus, nie ten neoliberálny kapitalizmus.

Čím vám kniha Matovič – Premiér v teniskách pasovala do tohto výberu?

Dostal som sa k nej trochu náhodou, odporučil mi ju britský politológ Tim Haughton. Nejaký čas som s jej čítaním váhal, pretože mi nie je sympatická Matovičova rebelská póza a jeho referendové mánie. Kniha ma teda spočiatku nelákala, ale musím uznať, že to bol dobre strávený čas a veľmi sa mi páčila. Navyše sa mi zdá, že je lepšie čítať ju teraz v roku 2024 než v čase, keď vyšla, pretože už máme trochu odstup od toho obdobia.

Čo vás na knižnom príbehu Matoviča najviac zaujalo?

Kniha opísala Matovičovo konanie vecne. Ukázala tiež, ako sa Matovič správa k ľuďom, s ktorými si rozumie. Tak môžeme čítať aj o tom, že tento polarizujúci človek vie byť aj sympatický. To som sa dozvedel len z knihy, hoci čítam noviny každý deň. O dobrých Matovičových vlastnostiach som sa zo správ nedozvedel. Je užitočné humanizovať politické elity. Je ľahké politikov neznášať, no môžu to byť ľudia, ktorí môžu mať aj dobré kvality. Preto je asi prospešné ich aj humanizovať.

Ako Matovič ovplyvnil slovenskú politiku?

Jeho politika je do veľkej miery založená na signalizovaní nie apolitickosti, ale antipolitickej akože autenticity. Očividne za tým je stratégia zvyšovať si engagement na sociálnej sieti pomocou jazyka, ktorý je neštandardný a poburujúci. Matovič ovplyvnil politiku tým, že zrejme iných politikov inšpiroval, napríklad tým, ako sa správal na sociálnej sieti. To je založené na maximalizácii engagementu a experimentovaní s politikou trollingu, ktorej cieľom je vyvolať reakciu u oponentov, v médiách a u jeho sledovateľov. To však spôsobilo, že verejnosť bola z takej politiky vyčerpaná. Možno sme sa z toho teda trochu poučili, hoci to sa ešte len uvidí.

Je politika Smeru, Hlasu či SNS v tomto smere podobná?

Do istej miery áno. Slovenským problémom podľa mňa nie je populizmus, ale zaliečanie sa predsudkom, ktoré ľudia majú. Matovič napríklad vytrvalo navrhoval znížiť poslanecké platy. To je zneužívanie predsudkov, ktoré ľudia môžu mať voči politikom.

Čomu sa dnes venujete?

Po dvoch recenzentských kolách budeme publikovať výskum o ruských naratívoch týkajúcich sa invázie na Ukrajinu. Okrem toho sa pozeráme na konšpiračné rozmýšľanie ľudí viac zo psychologického než z politického hľadiska. Pokúsili sme sa rozlíšiť medzi konšpiračným rozmýšľaním a tým, čomu sa hovorí orientácia na skupinovú dominanciu. Do toho spadá napríklad rasizmus, sexizmus, xenofóbia, nacionalizmus a iné autoritárske sklony, ktoré ľudia majú.