Tón v listoch od Komisie je rázny
Pre vládu bude mimoriadne ťažké uspokojivo odpovedať Európskej komisii, vraví Peter Balík
Európska komisia poslala Slovensku za tejto vlády už tri listy s pomerne závažnými otázkami a zisteniami, ktoré sa týkajú plánu obnovy. Ich tón je v porovnaní s listom, ktorý prišiel pri hodnotení druhej žiadosti o platbu pred vyše rokom, naozaj mimoriadne rázny, hovorí bývalý minister pre investície počas Ódorovej vlády Peter Balík. „Počas úradníckej vlády sme takéto listy od Komisie nedostali,“hovorí.
Slovensku podľa neho hrozí, že mu Komisia stopne 3,5 až 4 miliardy eur, ktoré zatiaľ z plánu obnovy vyplatené neboli. Pre vládu bude mimoriadne ťažké uspokojivo Komisii odpovedať, kde skončili prokurátori z bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorí sa venovali finančným trestným činom.
Balík za problém považuje aj to, že sa ešte stále poriadne nerozbehlo čerpanie nových eurofondov. Slovensko cez ne môže v novom programovom období získať asi 13 miliárd eur, no výzvy sa ešte poriadne nerozbehli.
Európska komisia poslala Slovensku koncom marca list. Žiada v ňom o vysvetlenie, kde skončili prokurátori po zrušení ÚŠP, prečo ich odstavili od káuz a prečo bol úrad vlastne zrušený. Ako to vnímate?
Situáciu detailne sledujem. Za pomerne krátky čas fungovania tejto vlády prišli z Európskej komisie tri listy s pomerne závažnými otázkami a zisteniami. Úrad podpredsedu vlády musí dať Komisii uspokojivé odpovede, aby upokojil jej obavy z toho, čo sa momentálne na Slovensku deje. Počas úradníckej vlády sme takéto listy od Komisie nedostali. V súvislosti s plánom obnovy a odolnosti prišiel na prelome rokov 2022 a 2023 jeden list, ktorý sa týkal hodnotenia druhej platby. Ja som vtedy pôsobil ako generálny riaditeľ na sekcii na ministerstve investícií. Európska komisia sa pýtala, akým spôsobom zavedieme do slovenskej legislatívy výdavkové limity. Komisiu sme upokojili veľmi objektívnou odpoveďou. Ďalší list už neposlala.
Prečo Európska komisia spája plán obnovy so zrušením ÚŠP?
Myslím si, že to súvisí aj s tým, ako na Slovensku fungovalo čerpanie európskych prostriedkov v minulosti. Slovensko má v Bruseli mimoriadne pošramotené meno, čo sa týka čerpania eurofondov. Počas predošlých programových období boli s nimi spojené viaceré kauzy. Sú to pomerne známe prípady ako Dobytkár alebo zneužívanie prostriedkov z európskych peňazí v operačnom programe Výskum a inovácie na ministerstve školstva. Preto si na nás Komisia dáva pozor. Práve preto do dohody o pláne obnovy z roku 2020 vložila klauzulu, ktorá sa týkala vyšetrovania potenciálnych káuz. Ale zároveň chcela mať vytvorený aj preventívny mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby sa európske prostriedky využívali na Slovensku čestne.
Čo Komisia listom odkazuje vláde? Hovorí jej, že prídeme o peniaze, ktoré sme doteraz z plánu obnovy nedostali, čiže o 3,5 miliardy eur?
V liste sa explicitne nespomína riziko pozastavenia prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti. Ale keď som si porovnal ten tón aj s listom, ktorý prišiel pri hodnotení druhej žiadosti o platbu, je už naozaj mimoriadne rázny. Európska komisia od nás žiada presné a objektívne odpovede na veľmi konkrétne otázky. Nespomína v ňom síce, že by sme o tieto zdroje mohli prísť, ale tým, že je to už tretí list, si myslím, že jej dochádza trpezlivosť. To znamená, že odpovede, ktoré prišli zo strany Slovenska v predchádzajúcich dvoch listoch, boli nedostatočné. Naďalej sa pýta na konkrétne detaily. Z môjho pohľadu sú v tomto liste najzávažnejšie otázky číslo 1 a 5.
Európska komisia od nás žiada presné a objektívne odpovede na veľmi konkrétne otázky. Nespomína v ňom síce, že by sme o tieto zdroje mohli prísť, ale tým, že je to už tretí list, si myslím, že jej dochádza trpezlivosť. To znamená, že odpovede, ktoré prišli zo strany Slovenska v predchádzajúcich dvoch listoch, boli nedostatočné.
To sú aké otázky?
Európska komisia sa pýta na to, aký bol počet prokurátorov na ÚŠP pred jeho rozpustením a kde títo prokurátori na generálnej prokuratúre skončili. Pýta sa aj na to, aký je počet trestných činov a prípadov korupcie spojených s eurofondmi, ktoré naďalej riešia prokurátori z ÚŠP, a v akom štádiu sa tieto trestné konania vedú. My vieme, že mnohí prokurátori, ktorí boli na ÚŠP, skončili na úplne iných sekciách a odboroch generálnej prokuratúry a nemajú možnosť sa naďalej venovať trestným konaniam, ktorým sa venovali na ÚŠP. Preto bude podľa mňa pre úrad podpredsedu vlády mimoriadne ťažké, aby tieto otázky zodpovedal.
Čo sa môže stať?
Ak nebudú odpovede uspokojivé, čo si vzhľadom na aktuálny stav na generálnej prokuratúre nemyslím, že budú, tak Európskej komisii dôjde trpezlivosť a štvrtý list už nepríde. Príde z jej strany už konkrétny krok. Tým môže byť pozastavenie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Bavíme sa o sume 3,5 až 4 miliardy eur, ktoré sme zatiaľ z plánu obnovy nedostali.
Čo bude znamenať pre slovenskú ekonomiku, ak nedostaneme tieto európske peniaze?
Z plánu obnovy máme na účtoch už viac ako dve miliardy eur, ktoré treba dostať k občanom a do regiónov. Jeho čerpanie však nenapreduje najlepším spôsobom. K niektorým projektom, ako je nová univerzitná nemocnica v Martine alebo v Banskej Bystrici, alebo zariadenia v menších mestách či k projektu Obnov dom, už prebehli prípravné fázy a verejné obstarávanie, a preto je mimoriadne ťažké tieto projekty zastaviť. Ak Európska komisia pozastaví platby z plánu obnovy, znamenalo by to, že by sa museli dofinancovať zo štátneho rozpočtu. To by bolo katastrofálne, pretože momentálne je v naozaj ťažkej situácii.
Sú nedoriešené výdavkové limity, ktoré nie sú zohľadnené v rozpočte, hoci ide o míľnik plánu obnovy, a aj problém s udržateľnosťou dôchodkového systému pre Komisiu teraz menšími problémami ako zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry?
Je to rovnaký problém, ale iného charakteru. Zatiaľ čo výdavkové limity a zákon o dôchodkoch sú skôr veľmi technické otázky, ktoré sa týkajú míľnikov plánu obnovy, ÚŠP bol vnímaný ako poistka, ktorá mala zabezpečiť transparentnosť a to, aby sa európske zdroje využívali efektívne a čestne.
Aký výsledok čakáte?
Myslím si, že možnosť presvedčiť Európsku komisiu stále existuje. Bude to závisieť aj od toho, akým spôsobom naformulujú odpovede do listu s odpoveďou Európskej komisii. Práve v súvislosti s už spomínanou otázkou Európskej
komisie číslo 1 a 5 si myslím, že odpoveď na ne bude mimoriadne ťažká. Pokiaľ prokurátori z ÚŠP, ktorí sa venovali finančným trestným činom v minulosti, budú pôsobiť v odboroch, ktoré nezodpovedajú ich predošlému odbornému zaradeniu, tak si nemyslím, že vláda Komisiu uspokojí. Možno by mohlo dôjsť ešte k inému usporiadaniu týchto prokurátorov na generálnej prokuratúre, ale to bude závisieť aj od rozhodnutia generálneho prokurátora. Osobne si nemyslím, že k tomu dôjde, a preto bude mimoriadne ťažké Komisiu presvedčiť.
Sú podľa vás ohrozené aj eurofondy?
O klasických eurofondoch sa v tomto liste zatiaľ nehovorí. Ale pokiaľ má Komisia výhrady k vnútornej kontrole a ochrane finančných záujmov Európskej únie na Slovensku, tak si myslím, že sa to netýka len prostriedkov z plánu obnovy, ale všetkých európskych zdrojov. Takže potenciálne môžu byť ohrozené aj eurofondy. Ale to, čo ma na klasických eurofondoch skôr trápi, nie sú ani tak výhrady Komisie v tomto liste, ale skôr situácia, ktorá na ministerstve investícií a regionálneho rozvoja nastala po mojom odchode. Naozaj to nejde dobrým smerom.
Čo máte na mysli?
Minulý rok sme potrebovali zachrániť veľký balík eurofondov, čo sa nám ako úradníckej vláde aj podarilo. Predpokladám, že zo starého programového obdobia nám prepadne len približne 50 miliónov eur. Keď sme v máji minulého roka prevzali úradovanie, riziko bolo oveľa vyššie. My sme ho vyčíslili na približne 700 miliónov eur. Je nevyhnutné povedať aj to, prečo sme sa dostali do takej situácie. Bolo to najmä preto, že v rokoch 2014 až 2020 sa eurofondy nečerpali efektívne. Keď v roku 2020 prevzala ministerstvo investícií Veronika Remišová, bolo čerpanie len na úrovni 30 percent. Ostatné krajiny ako Česko a Poľsko v tom čase čerpali eurofondy na úrovni 60 percent. My sme v roku 2023 museli zachraňovať to, čo spôsobili z hľadiska čerpania eurofondov páni Raši a Pellegrini v rokoch 2016 až 2019. Momentálne situácia s novým programovým obdobím na roky 2021 až 2027 nie je o nič lepšia. Nové výzvy sa nepripravujú alebo len veľmi pomalým tempom. Čiže aj výzvy, ktoré sa vyhlasujú teraz, sú len tie, ktoré rozbehla úradnícka vláda. Minister Raši sa spolieha na úradníkov, ktorí už raz dostali Slovensko do situácie, že sme potom museli eurofondy zachraňovať.
Slovensko môže čerpať nové eurofondy v sume 13 miliárd eur. V akej výške boli doteraz vypísané nové výzvy?
Ak sa nemýlim, v celkovom objeme okolo 3 miliárd eur. Ale čo sa týka čerpania, čiže reálneho využívania prostriedkov, stále sa nachádzame na nule.
Eurofondy aj plán obnovy boli hlavné priority úradníckej vlády. Ste s bývalými kolegami v kontakte, bavíte sa o problémoch, ktoré má Slovensko s európskymi zdrojmi?
Stretávame sa a rozprávame sa o tom, ale situácia nás neteší. Tieto veci naďalej sledujem a budem sa im venovať aj v budúcnosti, pretože od mája nastupujem do odbornej pozície do európskych inštitúcií. Regionálnemu rozvoju a kohéznej politike sa budem venovať aj naďalej.
Keď končila úradnícka vláda, bavili sme sa aj o tom, že regióny dostanú z eurofondov viac ako 2,3 miliardy eur a že nová vláda môže túto sumu navýšiť. Deje sa to?
Nedeje sa to aj napriek tomu, že prišli viaceré vyhlásenia aj ministra Rašiho, aj štátneho tajomníka Michala Kaliňáka pred parlamentnými voľbami aj po nich. Sľubovali, že prostriedky, ktoré by mali ísť do regiónov, sa z 2,5 miliardy navýšia na 5 až 6 miliárd eur, čiže približne na polovicu celkovej alokácie eurofondov. Tento proces sa však zastavil. Podľa aktuálnych vyhlásení manažmentu rezortu k tomu dôjde až budúci rok. Je naozaj otázne, či nám takú alokáciu do regiónov Komisia povolí, pretože ani tie 2,5 miliardy sa zatiaľ nezačali čerpať.
Čím sa to dá vysvetliť? Časť úradníkov, ktorí riešia eurofondy, predsa pracuje na ministerstve doteraz. Zamestnávajú vládu viac problémy s plánom obnovy?
Sú na to tri dôvody. Prvý je, že z približne 15 alebo 16 generálnych riaditeľov, ktorí na ministerstve boli počas môjho pôsobenia, tam zostala už len jedna generálna riaditeľka. Všetci ostatní boli odvolaní a odišli aj z ministerstva investícií. Takže tam nie je zabezpečená kontinuita. Aj napriek tomu, že ma minister Raši pri odovzdávaní úradu minulý rok ubezpečil, že k takýmto personálnym zmenám nebude dochádzať, tak k nim došlo. Druhý dôvod je ten, že úradníci, ktorí by mali pripravovať výzvy a mali by sa venovať čerpaniu eurofondov, sa snažia pripravovať nepriestrelné odpovede pre Európsku komisiu, čo im zaberá čas aj energiu. Tretí dôvod je, že pri riadení eurofondov nedochádza k evolúcii, ale vždy k takej revolúcii. Aj teraz sa ministerstvo investícií snaží meniť spôsob čerpania eurofondov a ich prerozdeľovanie. Snažia sa zmeniť priority operačného programu Slovensko, čo si opäť bude vyžadovať prácu všetkých úradníkov, takže sa nebudú môcť venovať príprave výziev a čerpaniu. Oveľa lepšie by bolo pokračovať v zabehnutých procesoch.
Vláda chce meniť zákon o verejnom obstarávaní. Zvýšia sa napríklad limity na zákazky, keď obstarávatelia nebudú musieť súťažiť, čo pôjde zjavne aj na úkor transparentnosti. Čo si o tom myslíte? Pomôže to zrýchliť čerpanie eurofondov?
Ja si myslím, že zmena zákona o verejnom obstarávaní je dobrým krokom. My sme to navrhli aj v bielej knihe s odporúčaniami na zrýchlenie čerpania eurofondov. Otázka je, akým spôsobom bude zákon aplikovaný, či v praxi nebude dochádzať k pochybeniam pri realizácii. Budeme situáciu sledovať a analyzovať.
Vláda už oznámila, že zruší štátnu akciovku Slovensko IT. Minister Raši povedal, že keď prišli na ministerstvo, zistili, že spoločnosť nemá žiadne cash flow, peniaze na účtoch na výplaty, aj keď za projekty, ktoré robila, mala zaplatené. Podľa neho štátna akciovka za štyri roky svojej činnosti prerobila dohromady 7 miliónov eur. Čo si o tom myslíte?
Zámer, s ktorým ministerka Remišová zakladala štátnu akciovku v roku 2020, bol podľa mňa správny. Ale ako sme si už u pani Remišovej zvykli, realizácia bola slabšia. Manažovanie spoločnosti Slovensko IT nešlo dobrým smerom. Už v roku 2022 vláda musela rozhodnúť o navýšení základného imania spoločnosti, aby ju zachránila pred konkurzom. Takže keď bývalá ministerka teraz tvrdí, že akciovka nebola v problémoch, nehovorí pravdu. Ja som už vtedy pôsobil ako generálny riaditeľ na ministerstve a viaceré produkty a služby, ktoré našej sekcii spoločnosť dodávala, neboli kvalitné a meškali. Práve preto som aj ja seriózne uvažoval nad tým, že by som akciovku zrušil. Viaceré projekty, ktoré realizovala, však boli financované z eurofondov. Boli už podpísané zmluvy a bolo ich potrebné dokončiť do konca roku 2023. Už by som nedokázal zazmluvniť projekty s inými, povedzme súkromnými spoločnosťami. S predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Andrassym som sa vlani dohodol na skoršom začatí kontroly NKÚ v akciovke Slovensko IT. Zistenia NKÚ boli zverejnené, až keď sa už úradu chopil minister Raši. Rozhodli sme tiež, že výdavky na personálne náklady sa od nového roka okrešú na štvrtinu, čiže od 1. januára malo dochádzať k postupnému znižovaniu počtu zamestnancov Slovensko IT.
Čiže nezazlievate ministrovi Rašimu, že rozhodol o zrušení tejto štátnej akciovky? Nemal sa pokúsiť dať ju do poriadku?
Moja vízia bola znížiť počet zamestnancov, pretože ich počet bol nadhodnotený. Ale s projektom som chcel pokračovať ďalej. Aj minister Raši mohol znížiť počet zamestnancov a zabezpečiť, aby spoločnosť dostávala veľmi konkrétne a jasné zákazky zo strany ministerstva. Dalo by sa sústrediť na menšie zákazky v oblasti informatizácie verejnej správy. Pokiaľ by firma nedokázala zabezpečiť ciele, na ktoré bola založená, tak až následne by som pristúpil k jej zrušeniu. Myslím si, že pán Raši jeden krok vynechal a vzdal to až príliš skoro.
Pokiaľ prokurátori z ÚŠP, ktorí sa venovali finančným trestným činom v minulosti, budú pôsobiť v odboroch, ktoré nezodpovedajú ich predošlému odbornému zaradeniu, tak si nemyslím, že vláda Komisiu uspokojí.
Stihla štátna akciovka dokončiť eurofondové projekty, ktoré do konca minulého roka mala?
Podľa mojich informácií ich dokončiť stihla. Neviem, aká je kvalita výstupov. Domnievam sa, že nové vedenie ministerstva v priebehu novembra a decembra minulého roka naozaj dozrelo na to, aby boli kvalitné. Boli to napríklad projekty modernizácie Slovensko.sk alebo Slovensko v mobile.