Dlhodobý stres dieťaťu nepomáha
Nezabudnime pre prijímačky na ostatný život, vraví školský psychologička Anna Steinerová
Deti berú prijímačky na stredné školy vážne, je to prvá významná križovatka v ich živote. Školská psychologička Anna Steinerová radí rodičom, ako sprevádzať dieťa počas prípravy aj dňa skúšky.
Pozrime sa na to najprv z pohľadu dieťaťa. Čo pre ne prijímačky znamenajú?
Je to ich prvé vážne rozhodovanie v živote. Deti to berú veľmi vážne a úloha nás dospelých je s nimi hovoriť. Aj o tom, že svoju cestu budú môcť ešte mnohokrát meniť a ešte budú mať veľa príležitostí vybrať si povolanie. Nevieme odhadnúť, aký bude svet o 10 či 15 rokov. Áno, prijímačky sú dôležitá križovatka. Ale je úlohou dospelých ukázať, že cesta, ktorú si vyberú, nie je nemenná. Môžeme im hovoriť: je to dôležitý krok v tvojom živote, ale dôležitých krokov ešte bude viac. Akokoľvek to dopadne, nebude to definovať celý tvoj život.
Je to pre deti primeraná záťaž alebo priveľký tlak na výkon?
Deti počas prijímačiek cítia tlak na výkon, je to dôležitá skúška, do ktorej idú. Je prirodzené, že na prijímacích skúškach je prítomný stres. Je to krátkodobý stres a je to adaptácia nášho organizmu na zvládnutie neobvyklej udalosti.
Ako stres pomôže?
Stresová reakcia môjho organizmu mi spravidla pomôže tým, že sa mi vyplavia stresové hormóny, ktoré pripravia celý organizmus na zvládnutie náročnej situácie. Hormóny nastavia metabolizmus tak, aby dodával vyššie dávky energie do orgánov, ktoré potrebujem počas skúšky. Koncentrácia pozornosti mi stúpne, spustí sa srdcová a cievna činnosť tak, aby bol prietok krvi do mozgu a iných dôležitých orgánov vyšší. Na zvládnutie skúšky – teda neobvyklej udalosti – potrebujem vybudený organizmus, nie pokojný, ako keby som sa práve chystala do kina.
Hovoríte o krátkodobom strese počas skúšky. Čo dlhodobý stres počas príprav?
Dlhodobý stres má na organizmus opačný vplyv. Ak ho dieťa zažíva počas príprav, vôbec nepomáha, pretože sa počas neho nedokážeme dobre učiť. S týmto môžeme deťom pomáhať my dospelí. Spolu s nimi nastavovať režim, učenie a psychohygienu tak, aby mali stresu čo najmenej. Je dôležité rozlišovať stres a úzkosť. Úzkosť máme na to, aby sme v nových neznámych situáciách boli opatrní. Pri učení sa na skúšku však dieťa úzkosť nepotrebuje. Úloha dospelých je pomôcť deťom pripravovať sa na skúšky bez úzkostí, zaujímať sa o ne, pýtať sa a počúvať.
Ako pomôcť nastaviť prípravu na skúšky bez zbytočného stresu a úzkostí?
Úzkosť prichádza v situácii, keď nevieme, čo nás čaká. Preto môže pomôcť dobrá informovanosť. Je dobré zistiť si, čo škola na prijímačkách očakáva. Zverejnené sú zväčša aspoň časti prijímačiek z minulých rokov. Pýtať sa na to môžem študentov, ktorí tam už chodia, alebo ich rodičov. Môžem sa skúsiť informovať aj v škole. Napríklad môžem zisťovať, či sa v rámci slovenčiny zameriava len na prácu s porozumením textu alebo žiada aj faktografické vedomosti. Dieťaťu pomôže, ak sa vopred cvične pripravuje na zvládnutie testovania.
Ako mu v tom má pomôcť rodič?
Môže si s dieťaťom vytvoriť plán prípravy na prijímačky počas celého 8. či 9. ročníka. Keď si spolu zistia, čo sa má dieťa učiť, môžu si naplánovať, koľko sa učením bude zaoberať počas jednotlivých dní v týždni. Kedy mám inú záťaž do školy či krúžky a kedy mám voľnejší deň a priestor na prijímačky. Dieťa si urobí plán s pomocou rodiča, dohodnú sa na ňom a potom ho treba aj dodržiavať. Treba ho vyvážiť – aby nebolo učiva málo, ale aby nebol ani preťažujúci. Zároveň netreba zabudnúť na psychohygienu.
Ako konkrétne?
Niektoré deti vedia samy od seba pekne pracovať s prestávkami, ale veľa detí sa učí nárazovo a v kuse, čo nie je efektívne. Ak si dieťa samo od seba nerobí prestávky, pomôže mu, keď si to naplánuje spolu s rodičmi. Veď aj v škole máme 45-minútové hodiny s prestávkami a po cykle niekoľkých vyučovacích hodín prichádza väčšia prestávka. Dohodnime sa s dieťaťom, že nebude venovať čas len prijímačkám, ale do programu začlení pohyb, stretnutia, záujmy, umenie, šport či pomoc v domácnosti. Ako presne, je už individuálne. Veľmi odporúčam nezabudnúť na pohyb, stačí aj prechádzka. Nezabudnime pre prijímačky na ostatný život.
Ako to myslíte?
Dieťa žije štrnásty či pätnásty rok svojho života, v ktorom sa odohráva veľa dôležitých vecí – zaujímavých aj frustrujúcich. Dieťa sa mení, zamilováva, má problémy s kamarátmi, objavuje nové záľuby, s inými končí. Netreba sa prestať zaujímať o jeho ďalší život len preto, že sa chystá na skúšky.
Spomínali ste cvičné testovanie. Ako by v tom mohli rodičia deťom pomôcť?
Pre dobré zvládnutie záťaže v deň skúšok je vhodné trénovať si doma v predstihu testovanie. Nielen sa učiť z príručiek, ale nacvičovať si aj samotné vypracovanie testu v určitom čase. Najprv si prejdem celý test rýchlym čítaním a nájdem úlohy, ktoré sú pre mňa menej až stredne náročné, tým sa venujem ako prvým. Náročné úlohy si vyznačím a nechávam ich na neskôr. Najprv urobím ľahké a stredné, aby som sa nezasekla na tých ťažkých. Tento manažment si treba natrénovať, nedá sa to naučiť večer pred skúškami. A trénovať si aj čítanie zadaní s porozumením. Nepreletieť zadanie, dávať si pozor na chyby z nepozornosti. Ak mám tendenciu v zadaniach niečo prehliadnuť, nacvičujem si, ako sa tomu vyhnúť. Cesta je opakovane prečítať ťažké zadania, kde záleží na každom slovíčku. Pomáha podčiarknuť si, či hľadám pravdu alebo nepravdu. Môže to byť kľúčové – stačí jedna prehliadnutá predpona alebo zápor a dieťa rieši úplne inú úlohu.
Ako sa počas prípravy venovať psychohygiene?
Odporúčam prejsť si s dieťaťom spôsoby, ako uvoľniť stres či úzkosť, ktorá naň prichádza. Dajú sa vyhľadať a vyskúšať dychové cvičenia, ktorých základom je hlboké dýchanie. Nádych je kratší a výdych je dlhý. Ak si to trénujem, organizmus sa sčasti uvoľní už len na základe spomaleného rytmu dýchania. Ale znova – tieto veci si nenacvičíme večer pred skúškou. Venujme sa im už teraz a hľadajme také spôsoby uvoľnenia, ktoré budú dieťaťu vyhovovať.
Napríklad aké?
Je pekná technika na stresovú situáciu, keď sa potrebujem sústrediť na cieľ a ukotviť sa, byť tu a teraz. Volá sa 5, 4, 3, 2, 1. Najprv si pre seba vymenujem päť vecí, ktoré práve vidím. Potom štyri veci, ktorých sa práve dotýkam alebo môžem dotýkať. Tri zvuky, ktoré počujem. Dve vône a jedna chuť, ktorú cítim na jazyku. Nádych, výdych – som tu.
Náročné úlohy si vyznačím a nechávam ich na neskôr. Najprv urobím ľahké a stredné, aby som sa nezasekla na tých ťažkých. Tento manažment si treba natrénovať, nedá sa to naučiť večer pred skúškami.
To môže urobiť dieťa aj počas testu na prijímačkách, napríklad keď zamrzne alebo dostane z tej úzkosti okno?
Áno, ale treba si tieto techniky trénovať a vyskúšať, či mi to dáva zmysel a viem sa na ne zamerať. Existujú rôzne techniky relaxačného dýchania a uvoľ
nenia – použiteľné aj v situácii, ako sú príjímačky, napríklad nádych na štyri doby, výdych na osem dôb, medzitým pauza.
Ako sa pripraviť na samotný deň prijímačiek?
Pripravme si dopredu, nie posledný večer, všetky potrebné informácie. O koľkej a kde mám byť, akým spôsobom sa tam dopravím, s kým pôjdem. Podľa toho si naplánujem ráno, o koľkej musím vstávať. Zistím si, na ako dlho tam budem. Niektoré školy urobia prijímačky rýchlo, dieťa prichádza na ôsmu a o pol jedenástej už končia. Iné školy, najmä talentové, dávajú niekoľko testov, medzi ktorými sú prestávky a môžu trvať aj do poobedných hodín.
Prečo je to dôležité?
Na to, aby si dieťa vedelo rozvrhnúť manažment nielen času, ale aj svojej energie. Je zároveň dôležité si zistiť, čo presne budem potrebovať. Zistím si napríklad, akú kalkulačku mám mať. Aby sa nestalo, že prídem na prijímačky s vedeckou kalkulačkou, ktorú nebudem môcť použiť. Naplánujem si stravu a pitie. Malo by to byť nie ťažké jedlo, ale niečo, čo mám rád. Odporúča sa napríklad horká čokoláda ako zdroj energie. Neodporúčam – na skúškach ani počas prípravy – energetické nápoje. Deti po tom často siahajú, ale energetické nápoje nám nepomôžu, pomôžu prestávky a psychohygiena.
Na čo ešte nezabudnúť?
Spraviť si plán, čo budem robiť počas prestojov na prijímačkách. Je rozdiel prestávku stráviť tým, že si pustím hudbu, vediem nezáväzný rozhovor, prechádzam sa, alebo ju strávim s iným účastníkom skúšok, s ktorým sa vystresujem rozhovorom o tom, ako som možno zle vyplnil test. Ak je možnosť tráviť prestávky na čerstvom vzduchu, treba ho okamžite využiť. Neodporúčam ani ísť na moderné technológie.
Prečo? Myslím, že mobil a sociálne siete bude to, po čom budú siahať najčastejšie.
Lebo tam na mňa môžu vyskočiť správy, ktoré ma rozrušia. Nikdy neviem, k akej informácii sa tam dopracujem. A navyše, ak si na mobile idem zahrať hry, aby som sa upokojil, zamestnávam tú istú časť mozgu, ktorú budem potrebovať na testovaní.
Takže si v skutočnosti neoddýchnem?
Mozog si neoddýchne. Síce z aplikácií a hier dostanem dopamín, ale zapájam tie isté časti mozgu, ktoré ešte budem potrebovať. Časť rodičov si chce medzi testami s deťmi volať, ale treba sa zariadiť podľa dieťaťa. Ak to chce, tak môže rodičovi zavolať. Možno mu rozhovor pomôže, rodič ho bude vedieť posilniť, ale to by malo dokázať zhodnotiť a rozhodnúť dieťa.
Takže ak ho mama cez telefón dokáže ešte viac vystresovať, tak radšej nech mu netelefonuje?
Bolo by fajn nechať to na dieťa, či rozhovor chce alebo nie. Môže mu možno viac pomôcť byť osamote, pozerať si priestory školy alebo z okna, kde si môže urobiť akoby meditáciu. Pozerám sa cez okno, pozorujem, čo vidím. Predstavujem si, čo sa na tých miestach asi odohráva, a takto si zamestnávam mozog. Ale treba si najprv vyskúšať, či je to niečo, čo mi sedí a pri čom sa viem upokojiť.
Ako sa dobre vyspať pred prijímačkami?
Treba na to myslieť už niekoľko dní predtým. Je to ťažké, najmä ak sa chcú učiť do večera, ale odporúčam rodičom naplánovať si s deťmi aj režim oddychu. Porozprávať sa, aké dôležité je dobre sa vyspať, a ísť spať v stanovenom čase. Aspoň nech ide do postele a nesedí pri knihách, v posteli oddychuje a potom zaspí. Dôležité je mať dostatok pohybu posledné dni, aby to nebolo celý deň iba o učení. Odporúčam ísť do prírody a prepájať prechádzku so vzťahmi, využiť to na rozhovor s dieťaťom.
Prečo?
Rodič má za sebou veľa skúseností, niekoľko záťažových skúšok. Niektoré zvládol, pri niektorých urobil chyby a to môže byť priestor na zdieľanie skúseností s dieťaťom. Môžeme sa porozprávať, že od výsledkov prijímačiek nezávisí to, či budem v živote šťastný a spokojný, alebo nie. Čokoľvek príde, vždy vieme nájsť cestu von.
Ako má rodič nájsť vyváženú reakciu na to, keď dieťa panikári? Má to banalizovať a hovoriť dieťaťu, nech si z toho nič nerobí? Alebo hovoriť, že je to dôležitý krok?
Ako rodič môžem povedať svoj príbeh, ktoré vysnívané rozhodnutia mi nevyšli, alebo použijem príbehy iných ľudí. Na svete je množstvo ľudí, z ktorých nie všetci sú a boli presne v tej škole, ktorú si niekedy vybrali. Naše životy nie sú definované tým, či sa v 15 rokoch dostaneme presne na tú školu, ktorú sme si vybrali. Ak mu iná škola nebude sedieť, ako rodič ho môžem uistiť, že spolu budeme hľadať cestu. Uistím dieťa, že v tom nie je samo.
Do akej miery by mal rodič nezavadzať dieťaťu pri príprave na prijímačky, ale zároveň nenechať ho v tom samého a sprevádzať ho?
Je to individuálne. V spoločnom rozhovore by mali prísť na to, ako prípravu nastaviť. Rodič môže navrhnúť spôsob, pomoc, má sa pýtať a počúvať odpovede. Ak sa dieťa rozhodne ísť svojou cestou a organizuje si prípravu samo, máme sa ho priebežne pýtať, ako sa mu učenie darí. Ak sa mu to nedarí, tak mu ponúknime pomoc bez toho, aby sme zdôrazňovali zlyhanie. Poďme to prebrať znova, spolu zistíme, čo urobíme inak. Rodič musí myslieť na to, že jeho syn či dcéra už nie je malé dieťa, ale ešte nie je ani dospelý či dospelá. Potrebuje pomocnú ruku, sprevádzanie a pomoc pri chybách. A na druhej strane mu máme dať dôveru – nerobiť s ním a za neho úplne všetko.
Čo ak sa rodič učí spolu s dieťaťom a vidí, že stále robí v testoch chyby a ešte toho veľa nevie? Do akej miery ho iba kritizovať a poukazovať na chyby a do akej miery povzbudzovať a chváliť?
Pri opakovaných chybách si pozrime spolu, ako sa dopracoval k výsledku, kde robí chyby, a rozprávajme sa o tom, čo by dieťaťu pomohlo. Ak sa aj my s ním boríme so zložitými príkladmi a zadaniami, môže sa dieťa poradiť s učiteľmi. Kritizovanie nám nepomôže, ale ani nepravdivú pochvalu nám dieťa neuverí. Je dôležité pracovať s chybou a nebrať ju ako zlyhanie, ale ako informáciu, ktorá nás posúva dopredu. Posledné dni pred skúškou hovorme s dieťaťom o tom, že sa pripravilo najlepšie, ako sa vedelo. Akokoľvek skúšky dopadnú, dal – dala si do toho úsilie a svoju prácu. Keď budeme mať výsledok, spoločne ho zvládneme a pôjdeme ďalej. A to aj vtedy, ak má dieťa za sebou obdobie, keď sa málo alebo vôbec neučilo. Nemá zmysel si to tesne pred skúškami vyčítať, ale pravdivo si to zreflektovať a naplánovať si, čo vieme teraz urobiť.
A ako dieťa chváliť, povzbudiť?
Pravdivo a autenticky. Keď s dieťaťom trávim čas, viem oceniť jeho úsilie v učení a iné veci, ktoré voči okoliu robí. Vzťah a pravdivosť je to najdôležitejšie, čo si v tomto období môžeme dávať. Ak vidím, že sa dieťa podhodnocuje, zdôrazním úsilie, ktoré do toho vkladá. Pracuješ toľko a toľko, toto všetko si už dosiahol. Je to fajn. Robil si, čo si vládal, a je to skvelé. Robil si menej, ako by si chcel? Dobre, aspoň to teraz vieš a môžeš s tým nabudúce niečo urobiť. Ja ti s tým rada pomôžem.
Je dobré pripravovať už teraz dieťa na to, že sa to môže nepodariť? Alebo skôr mu predtým stopercentne veriť?
Rozprávajme sa spoločne aj o tom, ako dieťa seba v možnosti prijatia aj neprijatia vidí. Je dôležité byť v tom pravdivý. Ako to máš? Ako vidíš tú cestu? Ja to vidím takto, toto sú šance a takéto rôzne možnosti máme. Rodič nemusí hovoriť, že sa prijímačky nepodaria. Ale pýtať sa dieťaťa, ako tieto svoje možnosti v budúcnosti vidí. Ubezpečiť ho, že ak bude treba v budúcnosti hľadať ďalšie informácie a možnosti, budete to robiť s ním.
Dieťa na vytúženú školu neprijali. Čo robiť?
Uverím dieťaťu, že prežíva ťažkú emóciu, a sprevádzam ho ňou. Dám mu najavo, že je prirodzené, že je z výsledku smutné a sklamané alebo sa hnevá. Je dôležité nepotláčať túto reakciu, nezhadzovať to, čo sa v ňom deje. Byť s ním. Keď príde silná reakcia sklamania, nemôžeme od dieťaťa hneď chcieť, aby z nej odišlo. Smútok aj hnev má svoje miesto. Vtedy nebude fungovať veta: Nič si z toho nerob alebo Veď to nie je až také dôležité. Treba byť spolu a rozprávať sa. Teraz si z smutný a to je úplne v poriadku. Ja ti viem sľúbiť a garantovať, že to prejde, a budeme hľadať cesty, ako to zvládneme. Dôležité je aj prostredie, v ktorom sa deti dozvedia výsledky prijímačiek.
Prečo?
Je ideálne, ak je to v bezpečnom prostredí s blízkymi ľuďmi a nie v kolektíve, v triede. My sme v škole radi, keď sa deti dozvedajú svoje výsledky skôr doma popoludní a nie počas dopoludnia v škole. A to aj v prípade, ak je to pozitívny výsledok. Vplýva to totiž aj na spolužiakov, ktorí možno ešte nedostali odpoveď a sú v napätí alebo už vedia, že sú neprijatí. Správa o prijatí aj neprijatí do školy vyvolá v dieťati silnú reakciu. Pri neprijatí dieťa potrebuje skôr pokoj, podporu rodiča, nie byť na očiach veľa ľudí. Na to, aby v ďalších dňoch zvládalo adaptovať sa na novú situáciu, potrebuje najprv pokoj a podporu doma.
Prijímačky sú dôležitá križovatka. Ale je úlohou dospelých ukázať, že cesta, ktorú si vyberú, nie je nemenná. Môžeme im hovoriť: je to dôležitý krok v tvojom živote, ale dôležitých krokov bude viac. Akokoľvek to dopadne, nebude to definovať celý tvoj život.