Rozhodli sa rozdávať štuple na koncertoch
Chceme normalizovať chránenie si sluchu, hovorí zakladateľka iniciatívy Nehuč
Študentke psychológie Kristíne Slivkovej po návštevách koncertov začalo čoraz viac pískať v ušiach. Zistila, že má tinitus, a začala na hudobné akcie nosiť štuple. Keď sa o to začala viac zaujímať, vypozorovala, že hoci ide o bežné ochorenie, veľmi málo sa o ňom vie. Spolu s priateľmi preto založila iniciatívu Nehuč, ktorá chodí do bratislavského klubu Pink Whale, rozdáva ľuďom štuple a s návštevníkmi koncertov sa baví o tomto probléme.
Dobrovoľníci sa podľa nej stretávajú s rôznymi reakciami napriek tomu, že poškodením sluchu trpí čoraz viac ľudí. Osveta v tomto smere bola doteraz na Slovensku skoro nulová a iniciatíva Nehuč sa to snaží zmeniť. Jej cieľom je dostať chrániče uší aj do iných klubov a na festivaly.
Ako ste sa dostali k tejto téme?
S následkami hlučnej hudby som sa prvýkrát stretla vďaka svojej sestre, ktorej sa po koncerte spustil tinitus – príznak zhoršeného sluchu. Hlavným príznakom je, že vám píska alebo šumí v ušiach. Predtým sme s tým nemali žiadne skúsenosti. Keď sa u vás objaví tinitus, najprv neviete, čo sa vám deje, rozmýšľate, či ste sa nezbláznili. Začali sme hľadať viac informácií, a keď sa tinitus spustil aj mne, už som vedela, o čo ide.
Spustil vám to nejaký extra hlučný koncert?
Určite to nebol metalový koncert. Takmer všetky bežné koncerty sú dosť hlučné na to, že majú silu spustiť nejaký druh poškodenia sluchu. Čím častejšie na koncerty chodíte, tým sa to viac zhoršuje. Začala som stretávať ľudí, ktorí to tiež majú. Prekvapilo ma, aký je tinitus bežný a ako málo sa o ňom vie. Nosila som tú tému v hlave. Keď som sa dostala k možnosti prihlásiť sa do Sokratovho inštitútu, čo je vzdelávací program, ktorý podporuje mladých ľudí v tvorbe projektov a komunít, uvedomila som si, že je to skvelá príležitosť pustiť sa do tohto problému. Veľmi veľa ľudí v dnešných časoch chodieva na koncerty, v Bratislave sa stále niečo deje. Povedala som si, že to spojím a spravím projekt venujúci sa problematike zhoršovania sluchu, konkrétne jeho zhoršovania v dôsledku návštev koncertov. Potom som priviedla k tejto téme svojich šikovných a aktívnych priateľov, ktorí sa ku mne pridali, a tak vzniklo Nehuč.
Dá sa tinitusu zbaviť?
Človek sa tinitusu úplne nezbaví. Stále ho mám, ale už používam štuple. Je to oveľa lepšie ako kedysi, keď som sa tým na koncertoch nezaoberala, ale stále sa to stupňovalo. Je veľmi dôležité to včas spozorovať a ideálne nevystavovať svoje uši ďalším rizikovým hladinám hluku. Niektorí ľudia majú v ušiach permanentné pískanie. Je to veľmi náročné na psychiku. Nevedia sa sústrediť, nevedia zaspávať. Nakoniec sme sa však zamerali na samotnú príčinu. Rozhodli sme sa chodiť na koncerty, informovať ľudí, rozprávať sa s nimi o tomto probléme a ponúkať im štuple do uší.
Keď sa s vami teraz rozprávam, píska vám v ušiach?
Teraz nie. Pískanie počujem, keď je okolo mňa veľmi ticho, napríklad v noci alebo keď mám stres. No keďže som hneď pri vzniku vedela, o čo ide, mohla som sa včas pokúšať o nezhoršovanie. Som v zásade v poriadku.
Keď hovoríte, že ste sa zamerali na príčinu problému, znamená to, že ste vyrazili do klubov?
Nechceli sme robiť len osvetu, je to veľmi pasívne a informácia okolo ľudí často len preletí. Preto sme sa rozhodli byť priamo na koncertoch, ktoré sú často príčinou týchto problémov. Oslovili sme niekoľko klubov. Bála som sa, že nikto nebude chcieť takúto iniciatívu aj preto, lebo upozorňuje na nepríjemné veci, ktoré možno návštevníci nechcú počuť, keď sa idú na koncert zabávať. No pár minút po odoslaní mailu nám zavolal šéf Pink Whale Lubo Šoška s tým, že sa mu naša iniciatíva veľmi páči, že chce s nami spolupracovať. Necháva nám voľnú ruku.
Ako to funguje?
Sme v predsienke pred sálou. Ľudia, ktorí prichádzajú, si myslia, že kontrolujeme lístky (smiech). My vravíme, že nie, ale ponúkame štuple.
Aké máte reakcie?
Rôzne. Bývajú aj negatívne, hlavne keď ľudia o tejto problematike vôbec nepočuli. Často im naša iniciatíva pripadá smiešna a v zásade tomu rozumiem. Na prvý pohľad je používanie štupľov počas koncertov neintuitívne. Ďalšiu skupinu ľudí to zaujme a pýtajú sa. Niektorí si štuple vyskúšajú a nakoniec pri odchode zo sály nám dajú za pravdu. Potom sa stretávame s ľuďmi, ktorí už majú vlastné štuple. Vravia, aké je skvelé, že sa toho konečne niekto chytil. Páči sa mi aj, keď sa pri nás pristavia ľudia, aby nám mohli porozprávať o svojich skúsenostiach a prežívaní s tinitusom alebo inými problémami so sluchom. Sú tam ľudia, ktorí nám hovoria, že chodia na koncerty už 30 rokov a nič im to neurobilo, no nájdu sa aj takí, ktorí len vzdychnú: „Keby ste tu boli pred 30 rokmi!“Počujú, ale už nie najlepšie. Poškodenia sluchu sú nezvratné. Preto je to taká dôležitá téma. Ľudia si neuvedomujú, ako vie poškodenie sluchu ovplyvniť kvalitu života.
Tipujem, že hlavná reakcia publika na štuple je taká, že keď si dám štuple, tak si koncert poriadne neužijem. Mýlim sa?
Na prvý pohľad to dáva zmysel, no nie je to tak. Štuple znížia hluk len o zopár decibelov, no sú dostatočnou ochranou, aby sa vám nekazil sluch. Je tiež rozdiel, aké štuple používate. Na trhu sú štuple, ktoré vedia znižovať decibely, a pritom neskresľujú zvuk. Ja nosím štuple na koncertoch vždy a mám z koncertu dobrý zážitok. Je to malinká vec, ale z dlhodobého hľadiska to dokáže urobiť naozaj veľký rozdiel v tom, ako dobre počujeme. Vravíme to aj v jednom našom slogane: Nos štuple, aby si si mohol užívať hudbu celý život v rovnakej kvalite.
Pracujeme na tom, aby si ľudia uvedomovali riziko a sami zhodnotili, či im to za to stojí alebo nie. Následne ak sa rozhodnú pre štuple do uší, aby sa k nim mohli ľahko dostať.
Mnohé koncerty sú skutočne veľmi hlučné. Prečo sa z toho stala norma?
To je dobrá otázka. Možno sa to časom tak zaužívalo, aby z koncertu mal človek silný zážitok, zvuk musí byť intenzívny. Tiež určite pre prípady, keď koncert prebieha na väčších
priestranstvách a hudbu musí byť dobre počuť aj do zadných radov, vtedy sú však ľudia vpredu vystavení obrovskému hluku. Urobiť koncert v bezpečnej miere musí byť ťažké, lebo veľa ľudí by s tým bolo nespokojných. My však netlačíme na to, aby sa znižovali decibely. Bolo by to v podstate ideálne, ale nechceme ísť cestou, že niečo ľuďom prikazujeme. Skôr sa ich snažíme pred rizikami varovať a nabádame ich, aby si dali štuple a mysleli na svoj sluch.
V tlačovej správe ste písali, že výška hluku na koncertoch sa pohybuje od 90 do 130 decibelov.
Aj 80 decibelov môže byť problém. Závisí to od toho, ako dlho ste vystavený hluku. Keď ste v tomto prostredí aj štyri hodiny denne, je to nebezpečné. Napríklad robotníci v továrni alebo na stavbe na ochranu sluchu nosia slúchadlá. Na niektorých koncertoch stačí zopár minút hluku a nenávratne vám to poškodí sluch.
Všimol som si, že vo viedenských kluboch sú štuple často dostupné priamo pri akciách.
V niektorých väčších mestách v zahraničí je to pomerne bežné. Aj u nás sa ten problém riešil, ale skôr pasívne. Niektoré festivaly majú slúchadlá pre deti. No celkovo sa o tom nediskutuje. Je to skôr o iniciatíve rodičov alebo samotných návštevníkov. Napríklad niektoré festivaly ponúkajú štuple len vpredu pred pódiom, no kto nie je v prvom rade, ani o tom nevie. Tento rok ideme s Nehuč na festival Atmosféra. Budeme pri vstupe, kde návštevníci dostanú náramok a my im ponúkneme štuple. Budeme tam mať stánok, kde sa budeme ľuďom snažiť priblížiť túto tému aj interaktívne. Budeme tam mať napríklad simulátor, ktorý ukazuje proces, akým človek stráca sluch. Ľudia si ho budú môcť vyskúšať, aby vedeli, aký má hluk vplyv na ich sluch.
Ako dlho sa tomuto projektu venujete?
Jeho myšlienku aktívnejšie riešime od leta a od začiatku februára sme aktívni v klube Pink Whale.
Čo by ste chceli s iniciatívou Nehuč dosiahnuť?
Naším zámerom je normalizovať chránenie si sluchu – nosenie štupľov do uší na koncerty –, pracujeme na tom, aby si ľudia uvedomovali riziko a sami zhodnotili, či im to za to stojí alebo nie. Následne ak sa rozhodnú pre štuple, aby sa k nim mohli ľahko dostať. Momentálne pôsobíme v Pink Whale, kde dúfame, že si ľudia na nás a na nosenie štupľov zvyknú. Po určitom čase tam, samozrejme, prestaneme byť osobne aktívni, no chceme, aby tam po našom odchode štuple boli vždy dostupné. Tiež by sme chceli naším projektom vyslať signál pre organizátorov iných podujatí. Možno by aj oni tomu mohli venovať pozornosť, pretože vidíme, že ľudia majú o túto tému záujem. Chceli by sme vytvoriť manuál, ktorý by ďalším priestorom mohol pomôcť s tým, ako s touto témou pracovať. Budú tam informácie, koľko štupľov sa počas koncertu použije na počet ľudí, skúsenosti a tipy z našej práce.