Pomoc proti ekonomickým stereotypom

Populizmus politikov a ich nekonečný prúd zlých a horších rozhodnutí nás mnohých udivuje. Deficity a dlh, či podivné zákazy a nariadenia, ktoré zle vypália už na druhý deň. Kde sa takéto rozhodovanie berie? Učí sa na nejakých špeciálnych kurzoch? Nie, vyplýva z ekonomických stereotypov a s nimi spojených emócií.

Ekonomické stereotypy sú hlboko zažrané v našej kultúre a každodennom slovníku. Začať môžeme rozprávkami, v ktorých je kupec väčšinou negatívna postava, a skončiť hollywoodskymi filmami, kde sa to hemží zločinnými korporáciami. Ako častý recipient novinárskych otázok a konzument ekonomických článkov a reportáží však musím konštatovať, že nielen rozprávky a kasové trháky, ale aj každodenný ekonomický slovník širokej populácie je „nekorektný“.

Typická je napríklad démonizácia zisku. Rastúce zisky sú prejavom zdravej ekonomiky, no verejnosť ich často interpretuje ako niečo negatívne. Porovnajte si, koľkokrát ste vo verejnej diskusii zachytili výraz „obchodníci by sa mali podeliť“a koľkokrát „zákazníci by sa mali podeliť“? Zákazníci a zamestnanci sú vždy vykreslení ako tí „slabší“, hoci je to v polovici situácií presne naopak. Nehovoriac o tom, že takmer nikdy sa neuvádzajú relatívne zisky (v pomere k tržbám), ale absolútne v miliónoch eur. Nedajbože, aby to bol preklad anglických termínov. Vtedy sa takmer vždy popletú tržby (revenues) so ziskmi (profits). Ak má zisk spoločnosť so zahraničným vlastníkom, hneď sa hovorí o „vývoze zisku“. O rokoch „dovozu kapitálu“sa nerozpráva.

Iným stereotypom je spojenie „štátu unikajú dane“. To je používané nielen v spojení s daňovou trestnou činnosťou, ale aj v situácii, keď nejaká činnosť ešte nie je zdanená. Vytvára dojem, že verejná správa má nárok na 100 percent ekonomického bohatstva na svojom území a akékoľvek nižšie percento je dané len jej benevolentnosťou. V súvislosti s cenami energií zase najčastejšie počuť výraz „vláda nekoná“. Akoby všetky problémy sveta mali riešenie, ktoré je v rukách politikov.

Politikom je potom ťažko nekonať. Problém je, že na výber sú neraz len zlé a horšie „riešenia“. Ako rozmýšľať o ekonomických témach racionálne, bez stereotypov a emocionálneho zafarbenia? Pomáha čítanie ekonomických kníh. V tomto prípade až tak nezáleží na tom, či je to Hayek a či Keynes. Dobré ekonomické knihy pozerajú na ekonomiku ako patológ na mŕtvolu – bez emócií a predsudkov. Obzerajú si jednotlivé orgány, hľadajú príčiny a následky. Blížia sa Vianoce, tak si aj vy zaraďte aspoň zopár kusov do svojej knižnice.

Dobré ekonomické knihy pozerajú na ekonomiku

bez emócií a predsudkov.