Ďalšie rodinné vzťahy ignorujeme
Doplnkové formy sporenia nerozvíjame dostatočne. To dáva ľuďom falošné signály, že druhý pilier je doplnková forma, hovorí ekonóm sekcie plánu obnovy a odborník na dôchodkový systém Ján Šebo.
Od budúceho roka nastane mnoho zmien týkajúcich sa prvého aj druhého piliera dôchodkového systému. Ako by ste celkovo zhodnotili prínosy týchto zmien?
Na začiatok poviem, že celá dôchodková reforma nie je samoúčelná. Jej kľúčové prvky boli definované v programovom vyhlásení vlády, ale zároveň sa objavila aj v pláne obnovy. To znamená, že cieľom dôchodkovej reformy v pláne obnovy bolo pozrieť sa na všetky dôchodkové piliere tak, aby sme nastavili rozumnú kombináciu faktorov, ktoré zabezpečujú udržateľnosť najmä prvého piliera a zároveň umožnili budúcim dôchodcom nasporiť si na dostatočne vysoký dôchodok prostredníctvom súkromných foriem sporenia. A nehovorím len o druhom pilieri, ktorý je súčasťou základného systému dôchodkového zabezpečenia. Reforma mala zahŕňať aj výrazné zvýšenie účasti v dobrovoľných doplnkových formách dôchodkového sporenia. Avšak dôchodková reforma sa na ceste za týmto cieľom okliešťovala. V podstate sme opäť rezignovali na veľmi podstatnú vec, a to výrazne podporiť doplnkové formy tak, aby ľudia počas svojho života mali šancu nasporiť si na slušný a adekvátny dôchodok. Lebo dôchodkový systém nie je len prvý a druhý pilier, to je len základný systém.
Ako by mal vyzerať taký adekvátny dôchodok?
Keď sa bavíme o adekvátnom dôchodku, tak by miera náhrady mala byť aspoň 70 percent predchádzajúcej mzdy. Na túto časť sme rezignovali, aj keď na začiatku roka bol na stole zákon o osobnom dôchodkovom produkte. Ten mal riešiť dobrovoľné formy sporenia alebo trh pre rôzne produkty, ktoré mali byť určené na zabezpečenie príjmu v starobe. Nakoniec to však dopadlo tak, že sme opäť rezignovali na tretí pilier alebo celkovo na úpravu doplnkovej formy sporenia a znova, už asi pätnásty rok, sme sa sústreďovali len na prvý a druhý pilier s tým, že ľudí presviedčame, že to bude dosť. Lenže prvý a druhý pilier nebude dosť na slušný dôchodok, bez ohľadu na to, aké dobré zmeny tam navrhneme. O dôchodkovej reforme sa teda musíme baviť v kontexte celkového zvyšovania výšky dôchodkov postavených na kombinácii základného a dôchodkových foriem. Reforma prvého piliera, ako aj reforma druhého piliera sú dobré. Keby som ich mal oznámkovať, tak reforme druhého piliera by som dal známku B a reforme prvého piliera by som dal lepšie C. Po dlhých rokoch tu máme reformy, ktoré naozaj prinášajú stabilitu do prvého piliera, aj keď za cenu nižších dôchodkov v budúcnosti. Do druhého piliera prinášajú zase potenciál výrazne vyššieho dôchodku.
Poďme si teda rozobrať zmeny v prvom pilieri. Najkontroverznejšou je asi rodičovský bonus alebo rodičovský dôchodok, kde budú pracujúci ľudia prispievať svojim rodičom na dôchodku. Ako hodnotíte toto opatrenie?
Všetci sa sústreďujú na rodičovský dôchodok. Akoby tento prvok mal vyriešiť problém nízkych dôchodkov. Tak sa pokúsim vysvetliť, o akom veľkom dôchodku sa bavíme, a sami posúďte, či je to riešenie hodné takej pozornosti. Maximálny rodičovský dôchodok v roku 2023 môže byť 21 eur a 80 centov. Pri priemernom dôchodku 550 eur sa bavíme o tom, že rodičovský dôchodok je vo výške štyroch percent z mesačnej sumy.
Je to marginálna až zanedbateľná vec z hľadiska príjmu dôchodcu. Nehovoríme teda o nejakej zásadnej veci. Rodičovský dôchodok alebo bonus nie je súčasťou starobného dôchodku, ale ide o novú dávku, na ktorú má po dovŕšení dôchodkového veku nárok dôchodca poberajúci starobný, výsluhový alebo invalidný dôchodok. Tento nárok sa môže naplniť, ak jeho dieťa zároveň pracuje na Slovensku a odvádza tu odvody. Respektíve odvádzalo dva roky pred dnešným dňom. Takto sa definuje nárok. Pre rodičovský dôchodok sme zaviedli predvolenú stratégiu. Keď dieťa nepovie nie, tak to automaticky znamená, že súhlasí s tým, aby štát spojil toto konkrétne dieťa s rodičom, ktorý je na dôchodku. Automaticky potom počas piatich rokov začne na mesačnej báze vyplácať túto dávku. Budúci rok je výnimka. V roku 2023 sa ročná suma rodičovského dôchodku vyplatí v októbri jednorazovo.
A potom?
Potom už to bude tak, že každý mesiac sa dva roky spätne Sociálna poisťovňa pozrie, či dané dieťa pracovalo, a na základe jeho mzdy vypočíta výšku rodičovského odvodu. Fakt je, že túto dávku neplatí dieťa, ale platí sa zo spoločnej kasy. Takže vypočítaná je na základe príjmu konkrétneho dieťaťa, ale platíme to všetci. Je tam veľa neduhov či nedorobkov, keďže je to experiment, ktorý zatiaľ nebol nikde na svete zavedený. Vychádza z teórií ešte z roku 1960. Neberú sa do úvahy moderné technológie, moderné ponímanie spoločnosti ani funkčnosť vzťahov a podobne. Do nášho individuálneho systému poistenia vnáša rodinné prvky. Individuálny systém poistenia je postavený na jasnej premise, že váš dôchodok je závislý od toho, koľko a ako dlho si vy prispievate. Ale teraz tam vložíme prvok, ktorý nie je založený na jednotlivcovi, ale je založený na tom, aké má rodinné vzťahy. Tento systém teoreticky nazývame rodinné účty, to znamená, že to nie je individuálny systém poistenia, ale rodinný systém poistenia.
Existujú takéto systémy aj v zahraničí?
Existujú krajiny, ktoré to nemajú v dôchodkovom systéme, ale používajú to v iných systémoch. Napríklad rodičia sporia deťom a štát ich za to podporuje, môžu si to odpočítať z daňového základu. Alebo pracujúci rodič platí svojmu partnerovi, partnerke či svojim deťom napríklad zdravotné poistenie. Takéto veci fungujú, je to rodinný systém poistenia. My takéto niečo ideme skĺbiť s naším individuálnym systémom poistenia. Tento rodičovský bonus, ktorý sme zaviedli, sme však neurobili rodinný, ale vybrali sme len jeden vzťah, teda pracujúce dieťa a rodič na dôchodku. Rodinný systém poistenia sme degradovali na prerozdeľovací mechanizmus medzi pracujúcim dieťaťom a rodičom na dôchodku.
A čo ostatné rodinné vzťahy?
Ostatné rodinné vzťahy ignorujeme. Ak by sme ho chceli urobiť naozaj rodinný, tak by rodič nezaopatrenému dieťaťu platil poistné alebo v prípade partnerov v domácnosti, keď sa jeden stará o dieťa, s ním druhý zdieľa dôchodkové právo alebo mu môže prispievať na poistné. Jednoducho ten systém mal byť vertikálne aj horizontálne solidárny. My sme však povedali nie a vybrali sme si len jeden druh solidarity, teda že dieťa prispieva svojim rodičom. Z výskumov však vieme, že 40 percent rodín má medzi sebou finančné transfery. Vo väčšine prípadov to nie je medzi rodičmi a deťmi, ale starými rodičmi a vnúčatami. Zároveň tie transfery prebiehajú aj tak, že partneri majú medzi sebou rozdelené, na čo prispievajú. Takže v rámci komplexu rodinných finančných vzťahov nechceme posilňovať rodinné vzťahy, ale len jeden vybraný vzťah.
Aký bude mať vplyv tento rodičovský dôchodok na verejné financie?
Predpokladajme, že tu máme vyplácaných približne 1,1 milióna dôchodkových dávok. To znamená, že 80 percent z týchto dôchodcov bude mať nárok na rodičovský bonus. Jednoducho teda môžeme povedať, že ak bude priemerný nárok okolo 15 eur a je zhruba 880-tisíc dôchodcov, ktorí budú mať nárok, bavíme sa o sume od 300 do 350 miliónov eur budúci rok. Do budúcnosti bude suma narastať najmä o tempo rastu mzdy.
Ďalšou dôležitou zmenou v prípade prvého piliera je naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života. To by malo výrazne pomôcť udržateľnosti dôchodkového systému. Vedeli by ste detailnejšie opísať, ako presne?
Treba povedať, že v súčasnosti nemáme naviazaný dôchodkový vek na strednú dĺžku dožitia, ale dvíha sa pravidelne o dva mesiace každý rok, až kým sa nedosiahne 64 rokov. A táto novela hovorí, že keď sa tak stane, od toho momentu sa už nebude pravidelne dvíhať o dva mesiace, ale zapne sa automat. Ten sa pozrie, aká je mediánová zmena strednej dĺžky dožitia, už nie priemerná zmena, za posledných päť rokov, a na základe nej zmeníme smerom hore alebo smerom dole dôchodkový vek.
Medzi zmenami v dôchodkovej reforme je však aj nový druh predčasného dôchodku, keď bude môcť ísť človek do penzie už po 40 odpracovaných rokoch. Nie je to práve v nesúlade s tým, že chceme motivovať ľudí, aby pracovali dlhšie?
Všeobecne môžeme povedať, že predčasný dôchodok nie je štandardný konštrukt v dôchodkovom systéme. Vo väčšine prípadov, keď sa konštruuje predčasný dôchodok, sa nadväzuje na to, čo sme tam zaviedli, a teda že získate nárok po odpracovaní minimálneho počtu rokov. U nás je to 15 rokov, čo je extrémne nízke číslo. Stačí, že odpracujete 15 rokov, dovŕšite zákonný dôchodkový vek a máte nárok na dôchodok. Vo väčšine krajín je práve ten minimálny počet rokov výrazne dlhší. Je to preto, lebo spoločný dôchodkový fond si veľmi silno strážia najmä odbory, aby im niekto nečerpal zo spoločného fondu, tým že jednoducho odpracoval len 15 rokov. Vo väčšine krajín stačí tých 15 rokov len na to, aby ste vôbec dostali základnú dávku, aj to nie zo základného dôchodkového systému, ale cez štátne dávky mimo neho.
Ako teda chceme odradiť ľudí od predčasného dôchodku?
Na Slovensku už dlho poznáme predčasný dôchodok, pričom počet predčasných dôchodcov ubúda. Je nastavený tak, že dva roky pred dovŕšením zákonného dôchodkového veku môžete požiadať o predčasný dôchodok. Je tam však pokuta. Tá je za prvý rok 6,5 percenta alebo 0,5 percenta za každých začatých 30 dní. Za dva roky je pokuta 12,5 percenta. To znamená, že sa vám vypočíta normálny starobný dôchodok a následne sa skráti o túto pokutu. Zároveň dnes platí podmienka, že takto vypočítaný dôchodok nesmie byť nižší ako 1,2-násobok životného minima. Životné minimum je dnes 234 eur, takže to musí byť približne 280 eur. Touto reformou sme zmenili podmienku, že po novom musí byť predčasný dôchodok aspoň vo výške 1,6-násobku životného minima, to znamená, že značná časť ľudí, ktorí pracovali krátko a platili si odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, napríklad živnostníci alebo nízkokvalifikovaní ľudia, v podstate nedosiahnu na predčasný dôchodok. Tým obmedzujeme prístup k predčasnému dôchodku.
A ten odchod do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch?
Reformou sme zaviedli nový typ predčasného dôchodku, ktorý je už štandardnejší aj v iných krajinách. To znamená, že môžete ísť do dôchodku bez ohľadu na zákonný dôchodkový vek, ak aspoň 40 rokov prispievate do spoločného dôchodkového fondu. Vo väčšine krajín to majú tak, že dôchodkový vek je napríklad 67 rokov a zároveň musíte 40 rokov prispievať. Aj u nás sme to tak mohli urobiť, zrejme v budúcnosti sa tieto dva predčasné dôchodky zlúčia a bude to minimálne 40 rokov prispievania do dôchodkového fondu plus minimálny zákonný dôchodkový vek. Toto je v iných krajinách štandard.
Pri predčasnom dôchodku po 40 odpracovaných rokoch je však iná pokuta. Nie je to 0,5 percenta, ale 0,3 percenta za každých začatých 30 dní, respektíve nie 6,5 percenta, ale 3,9 percenta za prvý rok. Za dva roky je to celkovo 7,5 percenta. Táto pokuta sa použije v prípade, ak preukážete, že máte 40 odpracovaných rokov a zároveň zaplatené poistné. Nemôžete si spätne poistné doplácať. Napríklad keď máte 38 odpracovaných rokov, ale boli ste dva roky nezamestnaní, tak si to dnes doplatíte. To v prípade predčasného dôchodku nemôžete urobiť.
Aké pozitíva podľa vás prinesie automatická účasť v druhom pilieri?
Konečne zabezpečí to, čo je napísané v Ústave, že základný systém dôchodkového zabezpečenia je systém dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Lebo doteraz sme to síce mali napísané v Ústave, ale každý to bral tak, že vy nemusíte byť v druhom pilieri. Odteraz je jasné, že je to univerzálny systém, ktorý je rozdelený v pomere dva k jednej. Váš dôchodok tak závisí od výkonnosti dvoch prvkov, výkonnosti domáceho trhu práce a výkonnosti finančných trhov. Z dvoch častí je váš dôchodok závislý od toho, koľko ľudí tu pracuje, teda od výkonnosti trhu práce, a tam zhruba vieme, aké sú projekcie. Z jednej tretiny je tiež závislý od toho, ako sa vyvíjajú najmä zahraničné finančné trhy.
Ako by ste zhrnuli celkové zlepšenie udržateľnosti dôchodkového systému?
Je evidentné, že reforma v prvom pilieri sľubuje do budúcnosti relatívne nižšie dôchodky v porovnaní s tým, čo priznáva dnes, za cenu toho, že zvyšuje pravdepodobnosť, že takto vypočítané dôchodky vydržia. To znamená, že má pozitívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť. Inak povedané, môžete viac dôverovať, že takto nastavený systém v prvom pilieri alebo spôsob výpočtu dôchodku vydrží. Nebudeme musieť do nastavenia systému výraznejšie zasahovať a do budúcnosti škrtať dôchodkové nároky nad rámec toho, čo je tam teraz napísané, alebo, naopak, výraznejšie zvyšovať odvody.
Po dlhých rokoch tu máme reformy, ktoré naozaj prinášajú stabilitu do prvého piliera, aj keď za cenu nižších dôchodkov v budúcnosti.
Aby sme teda prínosy zmien v druhom pilieri zhrnuli, o koľko viac pomôžu celkovo ľuďom nasporiť?
Keď si porovnáme prípad, v ktorom je človek celý život v dlhopisoch, s prípadom, že by bol celý život v novej predvolenej investičnej stratégii so zníženými poplatkami, tak môže mať nasporené raz toľko. Teda dvojnásobne viac by v tejto novej stratégii zarobil. Keď ste celý život v dlhopisoch, nemáte šancu prekonať výkonnosť prvého piliera, aj napriek zavedeniu redukcie ADH. ADH rastie o nominálne zvýšenie miezd a po indexácii je to 95 percent tohto rastu a ten je vyšší ako výnos, ktorý dostanete na dlhopisoch. Tam máte dokonca veľmi vysokú pravdepodobnosť, že neprekonáte ani len infláciu. Toto je základný dôvod, prečo by mala byť predvolená stratégia, pretože ona dokáže zarobiť výrazne viac. Podľa našich prepočtov je to o približne 90 percent viac, plus znížením poplatkov ešte ďalších 14 percent. Keď tam niekto nabehne na posledných päť rokov, tak to však nebude výraznejšia pomoc.
Aké vidíte výzvy na zlepšovanie dôchodkového systému do budúcnosti?
Prvý a druhý pilier nebude stačiť na slušný život na dôchodku. Zároveň by som možno pripojil aj apel, že tieto zmeny, o ktorých sme sa bavili, sú naozaj dobré. Dajme teda na chvíľu pokoj prvému a druhému pilieru a konečne sa poďme venovať tomu, čo potrebujú ľudia, teda nastaviť kvalitné schémy doplnkovej formy sporenia. Či už je to podpora pre tretí pilier, alebo súkromné formy dôchodkového sporenia.