Ktoré dobré správy urobia tento týždeň akciám zle?
Zmiernenie inflácie umožní Fedu ubrať z plynu zvyšovania úrokov.
Dvojciferné tempo rastu cien už druhý mesiac za sebou je podľa prognóz analytikov najpravdepodobnejší scenár pre eurozónu. Hoci sa novembrová inflácia v porovnaní s októbrovým 10,6 percenta zrejme o dve desatiny percenta zmierni, stále to bude pre Radu guvernérov ten najčerstvejší údaj, ktorý budú brať do úvahy na svojom zasadnutí 15. decembra. Po dvoch za sebou nasledujúcich zvýšeniach úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov v septembri a októbri je sprísnenie menových podmienok rovnakého rozsahu v hre aj 15. decembra. A rozhodujúcim faktorom je práce dvojciferný rast cien. Hoci vrcholní predstavitelia centrálnej banky si musia byť vedomí toho, že zdražovaním peňazí energiami a potravinami spôsobený inflačný šok neutlmia, aj tak sú na vysokú infláciu mimoriadne citliví. Vyjadrenie viceprezidenta ECB Luisa de Guindosa, ktorý nedávno povedal, že v dôsledku série „negatívnych prekvapení“počíta s tým, že inflácia sa tak rýchlo nezmierni, je toho potvrdením.
Podobne aj vehemencia komunikačného oddelenia ECB, s ktorou médiám členských krajín eurozóny minulý štvrtok avizovali, že hlavný ekonóm ECB Philip Lane zverejní svoj blog o príčinách inflácie. Nech je to akokoľvek vyzdrojovaný a kvalitný text, v rozsahu 100-tisíc znakov aj s medzerami by naplnil desať zo 16 strán HN, takže sa hodí skôr do vedeckého žurnálu. Ak sa účinok menovej politiky počíta na rok až rok a pol od času zmeny úrokov, potom musí byť guvernérom jasné, že plnokrvné účinky ich lieku sa dostavia v čase, keď bude centrálna banka možno čeliť diametrálne odlišnému prostrediu. Už len bázický efekt začiatku vojny prinesie v marci a apríli cenový útlm pri veľkej časti potravín a v lete 2023 aj pri energiách.
Pri mnohých tovaroch sa zrejme preklopíme do deflácie, a ak si nechcú v ECB urobiť hanbu, že infláciu naháňajú ako šteňa vlastný chvost, tak asi uprednostnia striedmejší variant polpercentného zvyšovania úrokových sadzieb. Je nepravdepodobné, že by v ECB zohľadnili rozhodovanie Fedu, ktorý rozhoduje o budúcnosti dolárových úrokov deň pred zasadnutím banky vo Frankfurte nad Mohanom, ale ten vzhľadom na zmiernenie americkej inflácie môže chcieť skrátiť svoj krok a zvýšiť sadzby menej dynamicky ako posledné štyri zasadnutia za sebou. Pri duálnom mandáte Fedu veľa napovedia v prvý decembrový piatok údaje o novembrovom trhu práce. Miera nezamestnanosti by mala v USA dosiahnuť 3,7 percenta a počet novovytvorených pracovných miest by mal dosiahnuť 200-tisíc. Ak údaje z amerického trhu práce pozitívne prekvapia, pre Wall Street to bude paradoxne zle. Bude to totiž znamenať, že Fed si môže dovoliť byť na zmiernenie dopytových tlakov v ekonomike oveľa prísnejší a zvýši úrokové sadzby razantnejšie. To by bol scenár, ktorý by podporil aj americký dolár.
Nech už to znie akokoľvek zvrátene, pre americké akciové trhy sú negatívne prekvapenia na trhu práce požehnaním. Vzhľadom na to, že Fed pri rozhodovaní o úrokových sadzbách bude brať do úvahy hlavne infláciu a trh práce, údaje o vývoji amerického HDP v treťom štvrťroku či mesačné dáta o spotrebiteľskej dôvere, ktoré sú na programe koncom novembra, budú v orchestri ekonomických správ hrať druhé a tretie husle. No o orchestroch je známe, že dobrý dirigent vie aj zo slabších individuálnych hráčov vykúzliť dokonalú harmóniu celku. Čína sa však opäť uzatvára a Číňania proti tomu masívne protestujú, preto hrozí, že reťaze globálneho systému dodávok tovaru ostanú popretrhávané.
Asi to znie zvrátene, no pre americké akciové trhy sú negatívne prekvapenia na trhu práce požehnaním.