Putinovi sa rýchlo míňajú spojenci
Od šéfa Kremľa sa už odvracia aj maďarský premiér Viktor Orbán či indický premiér Nárendra Módí. Zostal mu napríklad Castrov nástupca Díaz-canel.
Bratislava – Bielorusko, Kuba, Sýria či Severná Kórea. Okruh krajín, ktoré po februárovom vypuknutí konfliktu na Ukrajine zostali stáť po boku ruského prezidenta Vladimira Putina, sa neustále zužuje. Opúšťajú ho donedávna ešte verní spojenci. A, naopak, vzťahy s Ruskom upevňujú štáty s autoritárskymi či priamo diktátorskými režimami, ktoré Moskve poskytujú aspoň zdanie akejsi legitimity na globálnej geopolitickej šachovnici.
Aby Putin ukázal, že spolu s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom nezostali vo svete úplne sami, prijíma vo svojom moskovskom sídle lídrov, o ktorých sa pred začiatkom vojny príliš nezaujímal. Len minulý týždeň privítal kubánskeho prezidenta Miguela Díaza-canela, s ktorým spoločne odhalili sochu legendárneho vodcu komunistickej revolúcie na „ostrove slobody“Fidela Castra. A iba pár dní predtým sa jeden z najoddanejších Putinových spolupracovníkov – tajomník mocnej ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev – vydal do Teheránu, aby s najvyššími iránskymi predstaviteľmi rokoval o vojenskej pomoci určenej ruským jednotkám bojujúcim v konflikte na Ukrajine.
Na druhej strane sa od ruského prezidenta postupne odvracajú lídri, ktorí boli ešte vlani považovaní za jeho priateľov. Dnes sa čoraz viac prikláňajú k Západu. „Teraz nie je čas na vojnu,“povedal Putinovi počas septembrového samitu Šanghajskej organizácie spolupráce v uzbeckom Samarkande indický premiér Nárendra Módí. Práve on spoločne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom pripojil svoj podpis pod vyhlásenie, v ktorom účastníci nedávneho samitu skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali odsúdili ruskú vojenskú inváziu na Ukrajine.
1. Koho prijíma Putin v kremeľskom sídle?
Za bývalého režimu to bolo bežnou praxou aj v socialistickom Československu. V rámci upevňovania vzťahov v duchu hesla „Proletári všetkých krajín, spojte sa“prichádzali na návštevu Prahy a občas i Bratislavy najvyšší predstavitelia spriatelených krajín – sovietsky vodca Leonid Iľjič Brežnev, kubánsky prezident Fidel Castro či palestínsky predák Jásir Arafat. Stretávanie sa so západnými predstaviteľmi prakticky neexistovalo – a ak aj áno, tak skôr na neutrálnej pôde, ako je Valné zhromaždenie OSN. S obrovským záujmom sa preto stretla napríklad návšteva francúzskeho prezidenta Francoisa Mitteranda v Prahe, ku ktorej došlo na samom sklonku existencie režimu – v decembri 1988, teda ani nie rok pred Nežnou revolúciou. Komunistická garnitúra navyše musela prehltnúť nevídané poníženie, keď prezidenta Gustáva Husáka predbehol v poradí čakateľov na schôdzku s Mitterandom disident Václav Havel – práve stretnutím s ním na pôde francúzskej ambasády podmienil vtedajší šéf Elyzejského paláca svoju cestu do Československa.
Zdá sa, že k rovnakému „súdružskému“módu sa v súčasnosti začína vracať Putin, ktorý v čase komunizmu pracoval ako agent obávanej sovietskej tajnej služby KGB. Pred niekoľkými dňami prijal v Moskve súčasného kubánskeho vodcu Díaza-canela, ktorý Putina a predstaviteľov jeho administratívy označil za priateľov. Podobne ako Castro v druhej polovici minulého storočia, aj Díaz-canel absolvoval turné po spriatelených krajinách. Okrem Ruska ho zaviedlo aj do Alžírska, Turecka a Číny.
Podobného rangu sú aj ďalšie návštevy v Moskve. V októbri hostil Putin v Kremli prezidenta Spojených arabských emirátov – šejka Muhammada bin Zájida al-nahjána, ktorý na Západe takisto býva terčom častej kritiky pre nedemokratické spôsoby vládnutia. Diskutovali spolu o „priateľských vzťahoch“, ktoré sú podľa Putina dôležitým faktorom stability v regióne.
2. Odvracajú sa od Ruska doterajší spojenci?
Rusko v dôsledku invázie stráca spojencov, na ktorých sa pred februárom tohto roka mohlo plne spoľahnúť. Týka sa to povedzme stredoázijských krajín na čele s Kazachstanom, ale i veľkých hráčov ako India a Čína. Práve India mala podľa zdrojov v Naí Dillí stáť za rozhodným odsúdením vojny na Ukrajine počas nedávneho samitu skupiny najmocnejších ekonomík sveta G20 na Bali. „Odkaz premiéra Módího, že teraz nie je čas na vojnu, veľmi rezonoval pri všetkých delegáciách a pomohol postaviť most naprieč rôznymi stranami,“citoval portál stanice CNN indického ministra zahraničných vecí Vinaya Kwatru. Západ sa túto situáciu snaží využiť a zlanáriť do svojho tábora Indiu, ktorej by mala patriť globálna ekonomická budúcnosť. Bruselský portál Politico koncom minulého týždňa informoval, že práve tento cieľ si stanovil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Pre Paríž to pritom znamená nielen politickú, ale aj ekonomickú rovinu. Na dosiahnutie svojich plánov chce totiž šéf Elyzejského paláca využiť narastajúcu nespoľahlivosť Ruska ako veľkého dodávateľa zbraní. Podľa predstáv Macrona by sa Indovia mali v tomto smere obrátiť od Moskvy práve na Paríž. Pre Francúzov je to dôležité aj z hľadiska posilnenia svojej pozície v indo-pacifickom regióne. Uplynulú nedeľu mieril s týmto zámerom do Indie francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu. A samotný Macron by mal navštíviť Naí Dillí na budúci rok.
Macron sa ešte v začiatkoch vojny snažil s Putinom rokovať po dobrom. Dokonca ho pár dní pred vypuknutím konfliktu v prvej polovici februára navštívil priamo v Kremli. Aj v počiatočných mesiacoch vojny veril, že konflikt pomôže ako sprostredkovateľ urovnať. V októbri však už Paríž zriadil fond na vojenskú pomoc
Kyjevu, ktorý slúži na priamy nákup zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia ukrajinskej armády. Na minimum sa obmedzili aj predtým pomerne časté kontakty Macrona s Putinom. Poslednýkrát spolu telefonovali 11. septembra. Francúzsky prezident mal ruskému lídrovi volať aj o niekoľko dní, nakoniec však z toho nebolo nič. „Rozhovor sa neuskutoční pred nadchádzajúcou Macronovou návštevou v Spojených štátoch,“citoval denník Le Parisien vyhlásenie Elyzejského paláca.
Od Putina sa pred časom odvrátil i turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, s ktorým pôvodne udržiavali priateľské vzťahy. Dnes Ankara pomáha Ukrajine vyspelými bezpilotnými lietadlami Bayraktar, ktoré ruskej armáde spôsobujú ťažké straty. Turci dokonca súhlasili s tým, že na Ukrajine vznikne továreň na výrobu dronov Bayraktar. A svoju tradične prokremeľskú rétoriku zmierňuje už aj maďarský premiér Viktor Orbán, dosiaľ považovaný za hlavnú spojku Putina v Európskej únii. Predseda vlády v Budapešti na minulotýždňovom samite premiérov krajín Vyšehradskej štvorky v Košiciach ubezpečil, že jeho krajina plne podporí vstup Švédska a Fínska do NATO. A v sobotu zašiel ešte ďalej. Vyhlásil, že Európa potrebuje suverénny ukrajinský štát, aby pre ňu Rusko nepredstavovalo žiadnu hrozbu. Ide o zásadný obrat v jeho rétorike.
3. Aké aliancie sa utužujú vo východnej Ázii?
Spojenectvá sa však v dôsledku rastúceho geopolitického napätia utužujú aj v iných regiónoch sveta. Vo východnej Ázii je najväčšou hrozbou Čína, ktorá vyvoláva obavy nielen na Taiwane, ale aj v Japonsku, Južnej Kórei či v ďalších krajinách. Japonci už oznámili, že sa chystajú do konca tohto roka upraviť prísne pacifistickú ústavu platnú ešte od konca druhej svetovej vojny. Nervozitu Tokia zvyšuje aj Rusko, s ktorým je už desaťročia v spore o štyri okupované Kurilské ostrovy.
Aj preto Japonci posilňujú spoluprácu nielen s Američanmi, ale i Južnou Kóreou, s ktorou už tradične súperia o pozíciu hlavného hráča regiónu. Nedávno sa uskutočnili spoločné námorné manévre Washingtonu, Soulu a Tokia. Trojica chystá aj ďalšie obranné či politické aktivity.