Neviem, ako nahrávky v kauze Súmrak unikli
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Juraj Chylo vysvetľuje, prečo záujem médií vyšetrovaniu skôr škodí.
Vaše meno je známe z niekoľkých káuz. Dozorujete prípad nehody zo Zochovej ulice, ale na stole máte i vec obvinených vyšetrovateľov kriminálnej agentúry. Vnímate isté verejné či mediálne tlaky?
Orgány činné v trestnom konaní, a teda ani prokurátor nesmú prihliadať na verejnú mienku, tlaky či na nejaké petície. Veď sa skúsme v tejto súvislosti obhliadnuť do minulosti. Napríklad v päťdesiatych rokoch žiadali závodné výbory najprísnejšie potrestanie Milady Horákovej. To by malo byť memento pre orgány činné v trestnom konaní, aby nepodliehali a neprihliadali na akékoľvek tlaky.
Nemá mediálny záujem vplyv na to, že sú veci riešené čo najobjektívnejšie?
Ešte som nezažil trestnú vec, ktorej by mediálny záujem pomohol. Osobne rešpektujem záujem verejnosti o trestné konania, rešpektujem prácu novinárov, ale opakujem, nezažil som trestnú vec, ktorej by to pomohlo, bez výzvy polície či prokuratúry k verejnosti so žiadosťou o pomoc.
Z čoho pri tejto skepse vychádzate?
Zo skúseností.
Môžete byť konkrétnejší? Prečo záujem médií podľa vás vyšetrovaniu skôr škodí?
Pretože má vplyv na trestné konanie, môže napríklad ovplyvňovať svedkov.
Ako?
Prípravné konanie je neverejné a je neverejné preto, aby nedochádzalo k zmareniu účelu trestného konania, napríklad vo forme ovplyvňovania svedkov. Svedok si môže niečo prečítať v novinách a na druhý deň môže vedieť, čo má vypovedať. Jednoducho svoju výpoveď prispôsobí výpovediam iných svedkov alebo tomu, čo si myslí verejnosť, čo si myslia médiá. Zrazu mu tak nejako môže dôjsť, čo má hovoriť. Ľudská pamäť je navyše veľmi nespoľahlivá a človek si po prečítaní médií mnohokrát, v dobrej viere, čosi primyslí, domyslí, ale i vymyslí.
S tým ste sa osobne stretli?
Samozrejme, to sú reálne situácie.
Vo všeobecnosti teda tvrdíte, že médiá objektívnemu vyšetrovaniu veľmi nepomáhajú?
Nie, a najmä ak sa vynášajú veci zo spisov, to je jedna veľká tragédia. Problémom sú aj mediálne útoky na jednotlivých prokurátorov. Prokurátor sa totiž nemôže postaviť a začať prezentovať svoje stanovisko k veci, nemôže sa nejakým spôsobom brániť.
Podľa vás majú médiá či ostatné subjekty trestného konania v podstate voľné ruky, prokurátor však nie?
Áno, je to tak.
Prečo sa nemôže prokurátor brániť, bolo by zrejme aj v záujme verejnosti poznať v niektorých prípadoch stanovisko prokurátora?
Lebo prokurátor zastupuje štát a má jasne danú úlohu stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel a nemá čo vystupovať voči verejnosti. Miestom pre jeho vyjadrenia sú jeho rozhodnutia, návrhy, porady s vyšetrovateľmi, pojednávacie miestnosti.
Ale nevyzerá smerom k verejnosti prijateľnejší povedzme postoj súčasného špeciálneho prokurátora, ktorý sa napríklad cez sociálnu sieť zastane svojich podriadených?
Neprináleží mi vyjadrovať sa k Úradu špeciálnej prokuratúry.
Rozumiem, ale mňa zaujíma, že ak čosi také začal praktizovať pán Daniel Lipšic, či to nie je cesta aj pre iné prokuratúry?
Bez toho, aby som sa vyjadroval k iným zložkám prokuratúry, v zásade platilo a platí, že prokurátor má byť zdržanlivý, teda sa musí zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo nejakým spôsobom ohroziť objektivitu vyšetrovania, ako aj celého trestného konania, nad ktorým on vykonáva dozor ako „pán prípravného konania“.
Spomenuli ste, že vás vyrušujú úniky zo spisov. Nedávno zverejnili obvinení v kauze Súmrak časti nahrávok, ktoré podľa všetkého pochádzajú z trestnej veci, ktorú dozorujete. Ide o prípad obvinených vyšetrovateľov. Viete si vysvetliť, ako sa tieto nahrávky dostali k aktérom Súmraku?
Ako dozorový prokurátor vami spomenutej trestnej veci si to vysvetliť neviem. Krajská prokuratúra Bratislava nezverejňovala predmetné nahrávky a nemám vedomosť, že by tieto nahrávky oficiálne zverejňoval vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby. Je však pravdou, že nahrávky, ktoré boli prepísané, už nie sú utajované a majú k nim prístup rôzne subjekty trestného konania.
Obvinení vyšetrovatelia však cez svojho advokáta pána Kubinu tvrdia, že k nahrávkam prístup nemajú.
Treba odlíšiť situáciu neprepísaných nahrávok, respektíve nahrávok v celosti, ktoré sú ešte stále utajované. Sú riešené v inom trestnom konaní, kde boli aj vyhotovené a tam sú spracúvané. Z tohto konania bola časť nahrávok odstúpená do inej trestnej veci, v rámci ktorej už boli prepísané a odtajnené. Tieto sa používajú ako dôkaz.
Znamená to, že pokiaľ ide o nahrávky, využité sú v dvoch konaniach?
Áno, pričom jedno konanie sa týka trestnej veci, v ktorej sa vyšetrujú podozrenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenie spravodlivosti, to je ten pôvodný spis.
Hovoríte o spise, ktorého základy, ak sa to dá tak povedať, založila Slovenská informačná služba?
Takto by som to nepovedal, je však pravdou, že jeden z podnetov na založenie spisu bola aj informácia zo Slovenskej informačnej služby. V tomto konaní boli nasadené, súdom povolené informačnotechnické pomôcky, teda takzvané ITP. V rámci tohto konania, pri spracúvaní nahrávok sa zistilo, respektíve bolo identifikované podozrenie z inej trestnej činnosti, ktoré bolo, povedané naším žargónom, vyťažené a odstúpené na samostatné trestné konanie. A to bolo zhodou okolností pridelené mne.
A to je to, kde obvineniu čelia známi vyšetrovatelia?
Zjednodušene povedané, áno.
Ako dochádza k odčleneniu konania?
Vo všeobecnosti to funguje asi takto: vedie sa nejaké trestné konanie a keď v rámci toho prokurátor alebo vyšetrovateľ zistí podozrenie z inej trestnej činnosti, ako je tá, pre ktorú bolo konanie začaté, tak tento napíše na príslušnú prokuratúru, ktorej dá na vedomie, že jej odstupuje na vybavenie podozrenia zistené v inej trestnej veci. Následne sa k tejto odstúpenej veci založí nový spis, pridelí sa konkrétnemu prokurátorovi, ktorý s tým naďalej pracuje.
Ako sa konkrétne konanie dostane ku konkrétnemu prokurátorovi? Ide o náhodné prideľovanie, ako je to na súdoch?
Nie, najskôr sa určí vecná a miestna príslušnosť prokuratúry. Následne sa to dostane na stôl šéfa danej prokuratúry, ktorý určí, na ktoré oddelenie sa vec zapíše. No a potom vedúci príslušného úseku určí meno konkrétneho prokurátora, ktorý sa bude týmktorým konaním zaoberať, teda ho bude dozorovať.
Svedok si môže niečo prečítať v novinách a na druhý deň môže vedieť, čo má vypovedať.
Môže prokurátor povedať, že prípad dozorovať nechce?
Nie, v zásade sa prokurátor nemôže vzdať spisu. Ak je mu spis pridelený na vybavenie, nemôže prokurátor povedať, že to robiť nebude, že táto problematika ho nebaví, že sa bojí, že toto jednoducho nevybaví. Prokurátor sa môže jedine vylúčiť z konania pre zaujatosť – pomer k stranám alebo k veci.
Uviedli ste, že mediálne známa vec, ktorú dozorujete, bola vyčlenená z iného konania. V tom pôvodnom konaní teda nie sú vyšetrovatelia podozriví?
Nechcem sa vyjadrovať k inej trestnej veci.
Má konanie vo veci vyšetrovateľov niečo spoločné s prípadom, na ktorom pracoval tím Oblúk? Ten fungoval v rámci Úradu inšpekčnej služby a viedla ho Diana Santusová.
Nie, vec, ktorú dozorujem a v ktorej sú obvinené konkrétne osoby, nerobil Oblúk. Na konaní, kde sú medzi obvinenými mediálne známi príslušníci NAKA, so mnou spolupracujú iní príslušníci Úradu inšpekčnej služby.
Nikdy to nebola Diana Santusová?
Nie. Pod mojím dozorom a s mojím súhlasom podozrivým vzniesol obvinenie úplne iný vyšetrovateľ.
V prípade nahrávok súvisiacich s prípadom, ktorý dozorujete, tie už boli všetky prepísané, odtajnené a aj poskytnuté obvineným? Advokát Kubina nehovorí pravdu, keď tvrdí, že jeho klienti ich nemajú?
Nechcem sa vyjadrovať k jednotlivým obhajcom, respektíve k jednotlivým obvineným, ale pravdou je, že existujú dve kategórie nahrávok. Nahrávky v celosti a nahrávky, ktoré slúžia ako dôkaz, ku ktorým sa podľa možnosti pripojil ich prepis. Tie sú založené vo vyšetrovacom spise, a tým k nim má obhajoba prístup. Nahrávky ako celok sa nachádzajú v pôvodnej veci, teda v tej, na iniciovanie ktorej dala podnet, okrem iných, aj Slovenská informačná služba.