Žaloba mala smerovať voči družke
Z dôvodu neuskutočnenia trvalého príkazu bankou prišiel poistenec o svoje záruky. Škodu nemal kto uhradiť.
Najvyšší súd rozhodoval o prípade žalobcu, ktorý uzatvoril s poisťovňou Kooperativa zmluvu o životnom poistení. Jeho družka sa zaviazala uhrádzať mesačné poistné 64 eur zo svojho účtu. Na tento účel zriadila trvalý príkaz. Z dôvodu technického pochybenia banky, ktorou bola Všeobecná úverová banka, došlo k dočasnému zrušeniu trvalého príkazu na niekoľko mesiacov, v dôsledku čoho poisťovňa v danom období poistnú zmluvu zredukovala.
Práve v tomto období utrpel žalobca úraz. Poisťovňa mu oznámila, že ak by zmluva nebola redukovaná, mal by právo na vyššie poistné plnenie. Preto banke oznámil, že jej zavinením mu nevznikol nárok na poistné plnenie, a žiadal nahradiť takto vzniknutú škodu. V prípade, ak by zmluva v danom období nebola redukovaná, poistenému by vznikol nárok voči poisťovni na poistné plnenie v celkovej sume 6 518,15 eura ako dôsledok trvalých následkov zapríčinených úrazom.
Prvostupňový súd žalobu zamietol
Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vo veci rozhodoval v prvej inštancii, rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu, že žalobca podľa neho nebol v spore aktívne vecne legitimovaný – teda že nebol oprávnený podať žalobu. Podľa názoru okresného súdu majiteľkou účtu bola družka žalobcu, ktorá mu len umožnila s účtom disponovať. Vzhľadom na to namietať možné pochybenia zo strany banky mohla len majiteľka účtu, teda družka, a nie sám žalobca.
Krajský súd mal iný názor, ale rozsudok potvrdil
Banskobystrický krajský súd v konaní o odvolaní prvostupňový rozsudok potvrdil. Avšak v tomto bode sa s názorom okresného súdu nestotožnil. Podľa neho bolo zrejmé, že žalobca bol poškodeným. Nebyť škodovej udalosti (ktorou bola redukcia poistnej zmluvy v dôsledku neplatenia poistného spôsobeného nedôvodným zrušením trvalého príkazu), žalobcovi by nevznikla škoda, ktorej zaplatenia sa domáhal v prejednávanom spore. Naopak, v prípade družky žalobcu (teda majiteľky účtu) jej z konania banky nevyplývala žiadna konkrétna škoda. Teda aktívne vecne legitimovaný bol skutočne žalobca, nie jeho družka, a teda v tomto s okresným súdom nesúhlasil.
Rozsudok však vyhodnotil ako správny v tom zmysle, že žaloba
Rozširovanie zmluvnej zodpovednosti aj na škodu, ktorá vznikla tretej osobe, je možné iba výnimočne. Najvyšší súd
skutočne mala byť zamietnutá. Nie však z dôvodu „nesprávneho žalobcu“, ale z dôvodu „nesprávneho žalovaného“, teda pasívne vecne legitimovaného.
Podľa krajského súdu žaloba nemala smerovať voči banke, ale voči družke.
Krajský súd uviedol, že banka porušila svoju zmluvnú povinnosť voči majiteľke účtu. Vo vzťahu k žalobcovi bola v pozícii tretej osoby. Teda osoby, ktorá s ním nie je v právnom vzťahu.
Odvolací súd tu dospel k záveru, argumentujúc názormi právnej teórie, že vo všeobecnosti naďalej platí zásada, že zo záväzkov iných osôb nemajú tretie osoby odvodzovať práva ani povinnosti. Zároveň však pripustil, respektíve nevylúčil výnimky z tejto zásady v prípadoch, keď osobitné okolnosti posudzovanej veci odôvodňujú, aby aj tretia osoba mala právo na náhradu škody, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti zo zmluvného vzťahu iných subjektov. Banka však nemohla mať ani vedomosť, že družka žalobcu zriadi trvalý príkaz na splnenie povinnosti tretej osoby – žalobcu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nejde o také výnimočné skutkové okolnosti, na základe ktorých by prichádzal do úvahy záver o zodpovednosti žalovanej za škodu žalobcu na základe porušenia zmluvného záväzku žalovanej voči majiteľke účtu (družke žalobcu).
Takéto výnimočné okolnosti nemali byť naplnené aj preto, že existoval neformálny zmluvný vzťah medzi žalobcom a jeho družkou, ktorého podstatou bolo zabezpečenie úhrad jeho životného poistenia. Žalobca tak má možnosť uplatniť nárok na náhradu škody voči svojej družke. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca rozhodol brániť mimoriadnym opravným prostriedkom.
Najvyšší súd s krajským súhlasil
Najvyšší súd ako súd dovolací dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, nie však dôvodné.
Právne závery odvolacieho súdu považoval Najvyšší súd za správne.
Podľa názoru dovolacieho súdu z hľadiska platného práva rozširovanie zmluvnej zodpovednosti aj na škodu, ktorá vznikla tretej osobe, je možné iba výnimočne, ak identita, respektíve vymedzenie a ochrana tretej osoby museli byť druhej strane pri uzatváraní zmluvy známe. Inak povedané, zmluvná strana môže niesť zodpovednosť za škodu iba voči tretím osobám, u ktorých pri uzavretí zmluvy mohla rozumne predpokladať, že môžu byť dotknuté porušením jej zmluvnej povinnosti.
Takým prípadom bolo napríklad nesplnenie povinnosti sprevádzkovať verejnú kanalizáciu, v dôsledku čoho nedošlo ku kolaudácii stavby so vznikom škody v podobe zmareného nájomného a skutočnej škody v dôsledku zvlhnutia suterénu rodinného domu.
Ako teda mal postupovať?
Domáhanie sa náhrady škody voči tretej osobe, teda tej, s ktorou nie sme v zmluvnom vzťahu, nie je absolútne vylúčené. Avšak je možné sa jej dovolávať len vo výnimočných situáciách.
V danom prípade nešlo o takúto výnimočnú situáciu. Náhradu škody mal žiadať od svojej družky. Tá mala zabezpečiť uskutočnenie platby. Následne by potom mohla požadovať náhradu od banky, ktorá porušila svoje zmluvné povinnosti voči nej – išlo by o takzvaný regresný nárok – keďže pre technické problémy nerealizovala trvalé príkazy.
Táto otázka však bola mimo rámca prejednávaného sporu a súdy sa ňou práve z tohto dôvodu nezaoberali.