Ruský plyn už nepotrebujeme
Vojna na Ukrajine a ňou spôsobená energetická kríza nám ukázali, že nie je dobré, keď sa kontinent naviaže len na jedného dodávateľa ropy a ďalších surovín.
Bratislava – Svet sa po 24. februári zmenil. Ruský prezident Vladimir Putin vydal príkaz na bezprecedentný útok na nášho východného suseda. Od tohto momentu sú mestá a obce na Ukrajine pod neustálou paľbou ruských rakiet. Vojna nemala presahy len na politiku, no aj na energetickú bezpečnosť Európy. Rusko totiž bojuje aj na druhom fronte. Kremeľ sedí na enormnom energetickom poklade, ktorý je základným pilierom jeho hospodárstva a ročne prináša do štátnej kasy miliardy dolárov. Moskva bola pred februárovým útokom považovaná za hlavného importéra plynu a ropy do Únie. Preto sa útok prejavil aj na cenách.
Ešte v deň invázie vystrelil plyn na holandskej burze na 127 eur za megawatthodinu. Na ilustráciu, rovnaký objem stál rok pred vojnou 17 eur. Trhy začali panikáriť. Vrchol zatiaľ prišiel na konci augusta. Komodita sa obchodovala za závratných 350 eur. Panika sa však neprejavovala len pri spomínanej komodite a domino efekt zasiahol aj elektrinu. Z plynu sa totiž v Európe vyrobí vyše 20 percent prúdu. Cena elektriny vyskočila na burze v Prahe pri začatí vojny na sumu 147 eur za megawatthodinu, pričom pred rokom bola o 93 eur nižšia. Najhoršie však prišlo rovnako na konci augusta, keď sa jeden deň prúd obchodoval za vyše tisíc eur. Biznis, ktorý bol odkázaný na neisté trhové ceny, krvácal.
Anomália na pumpách
Lavína však pokračovala. Analytici bezprostredne po invázii zdvíhali varovné prsty, že ani slovenskí motoristi už nemôžu pokojne spávať a na éru lacných pohonných látok môžeme zabudnúť. Podľa údajov zo štatistického úradu stál predvojnový benzín okolo 1,57 eura za liter. Diesel bol dokonca ešte lacnejší o desať centov. Avšak v polovici marca obe pohonné látky zhodne zdraželi približne o 20 centov. Motoristi netušili, že najväčšiu drahotu majú ešte len pred sebou. Na konci mája a v úvode júna sme už tankovali skoro za dve eurá. Pomyslenú hranicu sme nepresiahli. Na pumpách sa však udial zvláštny fenomén.
Dlhoročne lacnejšia nafta predbehla v cenách benzín. Analytici to pripisovali najmä nedostatočným európskym zásobám diesla a dopytu po vykurovacích olejoch. Avšak ku koncu roka vidíme, že trend je opačný a tankovanie lacnie. Minulý týždeň sa ceny benzínu dokonca dostali na predvojnovú úroveň. Do karát motoristom zahral veľký výpredaj ruskej ropy pred plánovaným embargom, ktoré sa začína piateho decembra. Na trh sa tak dostáva viac ropy, ako sa dokáže spotrebovať.
Bez ruského uhlia sme prežili
Embargo na ruskú ropu prichádza po mesiacoch diskusií. Európska únia si dobre uvedomovala, že Vladimir Putin drží našu energetiku v šachu. Preto sa čoraz častejšie začali objavovať hlasy na odstrihnutie sa od ruských energií až po tom, keď boli objednané tankery s palivami z iných oblastí sveta. Prezident Ukrajiny nazýval ruské energie krvavé, ktorými financujeme zabíjanie civilistov v jeho krajine. Prvý sankčný balík bol prijatý ešte deň pred inváziou. Hlavnú tepnu ruského hospodárstva však nezasiahol. Až piaty balík bol ten, ktorý sa dotkol dodávok energií. Európski lídri ho prijali 8. apríla a zakázal dovoz ruského uhlia. Sankcia má Kremeľ stáť osem miliárd dolárov ročne.
Slovensko odoberalo z Ruska podľa Eurostatu asi milión ton spomínanej suroviny ročne. „Vieme s tým žiť. Odstavujeme naše uhoľné elektrárne a navyše tá, ktorá funguje v Novákoch, ide na slovenské uhlie,“povedal na margo embarga bývalý minister hospodárstva Richard Sulík. Exminister komentoval, že zákaz uhlia zvýši dopyt po plyne, čo spôsobí tlak na jeho ceny.
Ako „zarezali“Slovnaft
Kľúčovejšia rana pre štátnu kasu Moskvy prišla 3. júna. Komisia predstavila šiesty balík sankcií, ktorý obmedzuje ruskú ropu. „Balíkom ukladáme ďalšie hospodárske sankcie, ktoré ešte viac obmedzia schopnosť Kremľa financovať vojnu,“povedal Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v Európskej komisii. Nové obmedzenia dovozu pripravia podľa Bruselu ruskú ekonomiku o sedem miliárd eur. Embargo začne platiť už od 5. decembra a týka sa ropy, ktorá je prepravovaná po mori.
Naša rafinéria ešte v lete varovala, že odklepnutá sankcia ich tvrdo poškodí. Spracováva výhradne ruskú ropu a úplný prechod na neruské zmesi si vyžiada čas a najmä miliónové investície. Aj preto dostal Slovnaft výnimku, hoci nie je taká, ako sa pôvodne predpokladalo. Rafinéria požadovala trojročné prechodné obdobie, aby stihli pripraviť úpravy na spracovávanie neruskej zmesi. Lenže Brusel Slovnaftu čas na prípravu výrazne okresal. „Viac sa vybaviť nedalo,“komentoval prísnejšiu schému Sulík.
Prísnejší plán hovorí, že od 5. februára smie Slovnaft do konca roku 2023 svoje finálne produkty z ruskej ropy posielať na slovenský a český trh. Podiel nafty, ktorý odoberá náš západný sused, tvorí až 27 percent z produkcie podniku. Rafinéria predikovala technické obmedzenia a dokonca menej diesla v našom regióne. Ak bude chcieť zásobovať aj ostatné európske trhy, tak podnik to musí dosiahnuť alternatívnou zmesou. Slovnaft si v novembri takúto zmes už vyskúšal a chce ísť na budúci rok na ruskej rope už len na 60 percent. „Päť až šesť dní fungovala rafinéria len zo stopercentne alternatívnej ropy z Blízkeho východu. Cez tento test sme si chceli potvrdiť niekoľko prepočtov a údajov. Prvotné technické zmeny budú v rámci výroby, aby mohlo nastať fyzické zmiešavanie rôp,“priblížil pre HN hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Apeninský polostrov vymenil Sibír
Obmedzovanie ruských energetických komodít sa tento rok nedialo len na strane starého kontinentu. Ako bolo spomínané, aj samotná Moskva škrtila a dokonca vypínala dodávky suroviny cez plynovod Nord Stream 1 či Jamal. Výsledkom je, že kým po minulé roky Únia odoberala približne 45 percent svojej komodity z východu, tak dnes je to len okolo sedem percent. Pokles je viditeľný aj na Slovensku, ktoré bolo dlhé roky závislé od ich plynu na okolo 95 percent, no dnes nám Rusi posielajú približne 33 percent. Ako je možné, že hospodárstvo Európy a Slovenska nepadlo po prvých týždňoch na kolená?
Kľúčové boli alternatívne trasy, ktoré sme podľa analytikov dlhé roky zanedbávali. Krátko po začatí vojny SPP prvýkrát uzatvoril kontrakt na nákup skvapalnenej suroviny LNG v objeme 80 miliónov kubických metrov. Tanker dorazil do terminálu na chorvátskom ostrove Krk. Skvapalnený plyn bol už k dispozícii od prvého marca. „Vďaka tejto dodávke budeme mať pohodlne dosť suroviny až do konca marca alebo do konca vykurovacej sezóny nielen pre domácnosti, ale aj pre podniky, a to bez akýchkoľvek prerušení,“skonštatoval vo februári Sulík. Od tejto chvíle smeruje na Slovensko každý mesiac minimálne jeden takýto tanker. Ďalší historický moment nastal pre Slovensko v máji. Vtedy začal platiť prelomový kontrakt na komoditu zo Severného mora. Biznis SPP dohadoval ešte minulú jeseň. „Ak budeme vedieť využiť všetky dohodnuté množstvá v rozsahu LNG, plus využijeme ťažobné polia v Severnom mori, tak budeme vedieť takýmto spôsobom nahradiť do 70 percent objemu dodávok z Ruska,“povedal v máji v rozhovore pre HN bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. Severným morom sa diverzifikácia neskončila.
V októbri začal tiecť plyn z juhu. Konkrétne z Talianska. Tento kontrakt bol na Apeninskom polostrove vybavovať premiér Eduard Heger spolu s bývalým riaditeľom SPP Richardom Prokypčákom. Zmluva, ktorú podpísali, zabezpečí Slovensku plyn vo výške 10 percent objemu zásobníkov. Tento objem bude prichádzať v poslednom štvrťroku tohto roka a v prvom štvrťroku 2023. „Máme zabezpečenú nórsku komoditu, ktorá prichádza cez Poľsko. Taktiež máme zabezpečené dodávky do chorvátskeho LNG terminálu. Teraz hovoríme o talianskom terminále. Takže vidíte, že Slovensko nezaháľalo za posledné mesiace a zabezpečovalo dostatok plynu,“povedal pri podpísaní zmluvy premiér Eduard Heger.
Ceny pre domácnosti
Hoci Únia nahrádzala krvavý plyn, vrásky na čele jej spôsobilo odstavenie jednej z najhlavnejších tepien Nord Stream 1. Moskva ešte v júni znížila dodávky plynovodom na 40 percent kapacity a v júli až na 20 percent. Úplné zastavenie prišlo kvôli chýbajúcej turbíne do prečerpávajúcej stanice Portovaja.
Všetky tieto okolnosti vyhnali trhové ceny plynu nahor a slovenským domácnostiam napokon hrozilo od januára viac ako 100-percentné zdraženie energií. Napokon po štátnej intervencii v rozsahu šesť miliárd eur majú ceny elektriny zostať v budúcom roku na úrovni tohto roka. Plyn a teplo z centrálnych zdrojov majú zároveň zdražieť len o 15 percent.
Pred touto zimou sa oči Európanov upierajú na zásobníky plynu. Dobrou správou je, že skladovacie kapacity na starom kontinente sú aktuálne plné na 95 percent, pričom pred rokom v nich bolo o 20 percentuálnych bodov suroviny menej.
Čo bude v roku 2023
Posledná prognóza Medzinárodnej energetickej agentúry hovorí, že surovinou v zásobníkoch by sme mali tento rok šetriť. Agentúra odhaduje, že Európe by mohlo na budúce leto chýbať 30 miliárd kubíkov. Toto číslo predstavuje takmer polovicu plynu potrebného na naplnenie zásobníkov na 95 percent ich kapacity pred začiatkom zimy a zabezpečenie fungovania ekonomiky. Odborníci očakávajú, že ak Rusko vypne plyn do Európy a v Číne sa zvýši dopyt po LNG, tak tento objem bude na našom kontinente chýbať.
„Tento výpadok by mohol znamenať, že sa krajinám EÚ nepodarí naplniť cieľ, aby boli pred budúcou zimou podzemné zásobníky naplnené na 90 percent, čo by zvyšovalo riziko, že počas nasledujúcej zimy by bolo riziko obmedzovania dodávok omnoho vyššie ako v súčasnosti,“povedal Richard Kvasňovský zo Slovenského plynárenského a naftového zväzu.
Problémy v lete
Ak sa podarí ušetriť aspoň 10 miliárd kubíkov, ktoré zostanú v zásobníkoch, leto nebude také horúce, myslí si Pišta. „A tá ďalšia zima tiež nie. Koncom roku 2023 pribudnú Európe ďalšie LNG kapacity, takže v roku 2024 bude môcť prísť uvoľnenie a v roku 2025 budeme mať to najhoršie za sebou,“myslí si analytik.