Deštruktuum mobile

Predstavte si človeka, ktorý si 23. decembra ráno uvedomí, že neotočil stránku v kalendári a Vianoce sú už zajtra, a nie až o týždeň. V panike hádže v hypermarkete do košíka, čo asi potrebuje. S vládou je to podobné. Až v piatok sme sa dozvedeli, že samosprávy predsa dostanú kompenzácie nižších výnosov z dane a nižšia DPH bude nielen pre vleky. Deň predtým bola ohlásená forma kompenzácií za drahé energie domácnostiam. Ako vysvetlil Igor Matovič, cez odvod sa na výdavky poskladá „niekoľko sto extrémne bohatých firiem“. To znie super. Zdanlivo...

No treba si uvedomiť, že väčšina „regulovaných subjektov“poskytuje služby bežnej populácii a zvýšené náklady prenesie do cien. Navyše vysoké náklady na reguláciu spôsobujú koncentráciu na trhu. Menej hráčov znamená vyššie ceny a horšie služby. Natíska sa sugestívna otázka, či si spotrebiteľ vie vyjednať lepšie podmienky vďaka tomu, že ho chráni štát, alebo vďaka ešte ako-tak silnej konkurencii.

Je fajn, že štát nechá ľuďom z ich vlastnej výplaty viac na deti, a aj mnohé ďalšie opatrenia dávajú zmysel. No pre pár „highlightov“, poväčšine hodených do košíka na poslednú chvíľu, opäť nie je chuť ani čas na debatu, či sa nedá ušetriť inde a ktoré služby štátu naozaj potrebujeme. Ak by sme aj veľkoryso prijali fakt, že štát je altruistický, stále dokáže minúť len tie peniaze, ktoré vytvoria „sebeckí“kapitalisti. Počas covidu položili chaotické opatrenia na kolená viacero sektorov, trebárs gastro. Samozrejme, vo verejnom záujme. Teraz je tu (logická) snaha pomôcť mu, hoci aj z peňazí sektorov, ktorým sa zatiaľ darí. Tiež vo verejnom záujme. Je čas rozmýšľať, koho zdaníme o rok, keď bude treba pomôcť im.