Dokedy bude ECB zvyšovať sadzby?
Centrálne banky v USA aj eurozóne opäť zvýšia oficiálne úrokové sadzby. Bude to posledné zvýšenie sadzieb v tomto roku. Nebude to však posledné zvýšenie sadzieb v tomto cykle, hoci niektorí pozorovatelia aj takémuto scenáru pripisujú nenulovú pravdepodobnosť. Ostatne, vďaka poklesu inflácie v USA a najnovšie aj v samotnej eurozóne finančné trhy zredukovali očakávaný vrchol depozitnej sadzby ECB z aktuálnej úrovne 1,50 percenta na úroveň 2,75 percenta niekedy v máji nadchádzajúceho roka. Pred pár týždňami pritom trhy očakávali vrchol na úrovni až 3,50 percenta. Z môjho pohľadu je toto ostatné zníženie predpokladaného menového sprísnenia unáhlené. Skôr by som čakal, že nastane korekcia smerom k opätovnému nárastu sadzieb, a tým aj dlhodobých výnosov. Podobne ako sa stalo uprostred leta.
Prečo si myslím, že aj v budúcom roku nás čaká ešte niekoľko zvýšení sadzieb? Po prvé, inflácia klesla vďaka nižším cenám energií na globálnych trhoch. Naopak, tlaky na rast cien mimo energií, takzvanú jadrovú infláciu, za ostatný mesiac skôr zosilneli. Pokles cien energií spôsobí, že spotrebiteľom zostane vo vreckách viac peňazí, ako sa donedávna nazdávali. Vďaka tomu sú zrazu vyhliadky európskej ekonomiky v najbližších mesiacoch menej hrozivé a, naopak, prognózy dynamiky inflácie menej priaznivé.
Asi najrukolapnejšie sa o tom budeme môcť presvedčiť u nás, ak prejde navrhovaná dotácia cien energií spotrebiteľom v celkovej výške šesť miliárd eur. Vďaka obrovskej dotácii by sa slovenská ekonomika zrejme budúci rok vyhla recesii. A tým aj hrozbe poklesu cien v niektorých segmentoch spotrebiteľského koša. Otázkou je cena, ktorú za takúto fiškálnu štedrosť zaplatíme v budúcnosti, ale to je na inú debatu.
Späť k inflácii a krátkodobým sadzbám. Aj po ostatnom poklese ostáva miera inflácie v eurozóne a najmä jej očakávania výrazne nad komfortnou zónou menových politikov. Aktuálne prognózy inflácie v eurozóne podľa ECB ukazujú na pokles zo súčasnej úrovne 10 percent na 4,5 percenta na konci budúceho roka a na 2,6 percenta na konci roku 2024. Pokles na úrovne pod dve percentá – čo je cieľ ECB – sa neočakáva skôr ako v roku 2025. A podľa prieskumov spotrebiteľských očakávaní ECB mediánový spotrebiteľ v najväčších krajinách menovej únie očakáva infláciu o tri roky na úrovni tri percentá, rovnako ako pred mesiacom. U priemerného spotrebiteľa inflačné očakávania dokonca ešte mierne stúpli. Aj preto vo Frankfurte bude zrejme pretrvávať skôr náchylnosť smerom k prísnejšej menovej politike, než s akou finančné trhy aktuálne počítajú.
Pokles na úrovne pod dve percentá – čo je cieľ ECB – sa neočakáva
skôr ako v roku 2025.