U Žilinku obhajovali, prečo zrušili Súmrak
Generálna prokuratúra označila obvinenia pri politikoch Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi za nejednoznačné. Nevedeli definovať hierarchiu skupiny.
Jana Šimíčková
Bratislava – „Je len ťažko predstaviteľné, že na účasť na zosnovaní zločineckej skupiny a členstvo v skupine tak významných a exponovaných osôb pôsobiacich dlhé roky v politickom živote si vypovedajúce osoby nespomenuli už pri svojich skôr realizovaných výsluchoch, ale až s odstupom času sa pamäťová stopa všetkých vypočúvaných osôb obnovila, rozšírila a dostala do sféry tohto zistenia a poznania,“píše sa okrem iného v anonymizovanom uznesení, ktoré na svojej stránke zverejnila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
Dokument je zaujímavý tým, že si v ňom môže aj široká verejnosť naštudovať dôvody, pre ktoré úrad vedený Marošom Žilinkom na základe paragrafu 363 zasiahol do kauzy Súmrak. V nej obvineniam čelia bývalý premiér Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák, ale i niekdajší policajný prezident Tibor Gašpar a nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Pod rozhodnutím je podpísaný prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. Ten na vyše 60 stranách vysvetľuje, prečo bolo podľa neho stíhanie uvedených osôb nezákonné.
Pamäťová stopa
Ako je známe, bývalých vysokopostavených funkcionárov a ich blízkeho človeka obvinil vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry pod dohľadom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry v apríli tohto roka z niekoľkých zločinov. Okrem iného zo zosnovania, založenia a z členstva v zločineckej skupine. Urobil tak na základe svedectiev spolupracujúcich obvinených, ktorými okrem iných boli expredstavitelia Finančnej správy František Imrecze a Ľudovít Makó, ale tiež bývalý policajný funkcionár Bernard Slobodník.
Kanderovej pozornosti neušiel v tejto súvislosti údajne nepochybný fakt, že osoby, na výpovediach ktorých je založené obvinenie Fica a Kaliňáka, čo sa zločineckej skupiny týka, boli opakovane vypočúvané aj v kauze Očistec. Neodpustil si poznámku, že uvedené neobyčajné obnovenie pamäťovej stopy u dotyčných je vzácnejšie a prekvapujúcejšie.
Kvantita, nie však kvalita
Z uvedeného vyplýva, že Kandera vo svojom rozhodnutí podrobil značnej kritike najmä časť obvinenia, ktorá sa týkala práve zločineckej skupiny. „Po preskúmaní veci bolo potrebné skonštatovať neurčitosť, nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť skutkovej vety vo vzťahu ku skutku v tomto bode obvinenia, keďže vyšetrovateľ nešpecifikoval okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu skutku, v ktorom sa vidí trestný čin,“píše sa v uznesení. Vysvetľuje zároveň, že hoci je obvinenie naozaj rozsiahle, čo do kvantity, nespĺňa náležitosti, čo do kvality.
„Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonné pomenovanie trestného činu,“vymenúva Kandera. Tvrdí, že všetko uvedené v prípade obvinenia Fica a Kaliňáka chýba. V rozpore s Trestným poriadkom podľa neho absentuje aj vymedzenie obdobia a miesta, na ktorom malo zo strany obvinených dôjsť k zosnovaniu zločineckej skupiny. Rovnako absentuje aj vymedzenie obdobia, v ktorom mali v tejto skupine pôsobiť už ako jej členovia, vymedzenie miesta, kde mala zločinecká skupina v rámci územia Slovenska pôsobiť, ale známa nie je ani jej presná štruktúra.
Obvinenie bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je trestným
činom.
Žiadna štruktúra
Podľa neho zo skutku nevyplýva ani to, že údajne išlo o štruktúrovanú skupinu, keďže podľa neho nie je možné identifikovať jej organizačnú štruktúru. „V inkriminovanom skutku sú vymenovaní desiati funkcionári Policajného zboru a Finančnej správy s uvedením ich služobného zaradenia a časového obdobia, v ktorom zastávali jednotlivé funkcie. Z toho však nie je možné zistiť ich zaradenie v rámci zločineckej skupiny,“vysvetľuje Kandera. V tejto súvislosti upozornil, že predmetom trestného stíhania nie je pomenovanie trestného činu s jeho zákonným označením, ale konkrétny skutok páchateľa. „Obvinenie tak bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je žiadnym trestným činom,“zdôrazňuje prvý námestník. Dodáva, že tým došlo k porušeniu zásady stíhania len zo zákonných dôvodov.
Jozef Kandera, generálna prokuratúra