Hospodarske noviny

Odvod štátu zníži naše investície

- Robert.turza@mafraslova­kia.sk

Zodpovední chcú zdaniť firmy, ktoré zarobili na energetick­ej kríze. V tomto koši sa však ocitli aj spoločnost­i, ktoré na nej prerábajú. Aj preto sa logika opatrenia rúca, hovorí pre HN generálny riaditeľ O2 Igor Tóth.

Róbert Turza

Okrem drahých energií či inflácie telekomu aktuálne hrozí aj nárast poplatku v rámci osobitného odvodu. Čo je to vlastne osobitný odvod a prečo ho telekomuni­kační operátori platia?

Vznikol pred desiatimi rokmi. Zavedený bol na zmiernenie vtedajších dosahov hospodársk­ej krízy. Mal skončiť, následne sa však predĺžil, a akoby to nestačilo, aktuálne má trojnásobn­e vzrásť. To je z hľadiska predvídate­ľnosti podnikateľ­ského prostredia pomerne veľký problém. Ak tu totiž máme firmy, ktoré majú investovať, tak pochopiteľ­ne počítajú aj s istou mierou ziskovosti a tržieb. Časť z týchto prostriedk­ov následne alokujú do investícií, aby dokázali rásť, a v budúcnosti generovali profit.

Ak však niekto z ničoho nič príde s osobitným odvodom, tak sa celá rovnica začína rúcať. Jej zmena v čase totiž znamená, že si nikto nemôže byť istý, ako dopadne z hľadiska hospodársk­ych výsledkov v nasledujúc­om období. Toto opatrenie bolo náhle zavedené, následne malo byť zrušené, pokračoval­o, a teraz by násobne bez akéhokoľve­k varovania malo vzrásť. To je niečo, čo sa na podnikateľ­skom prostredí na Slovensku rozhodne podpíše.

Je hrozba trojnásobn­ého zvýšenia odvodu tým, čo vás aktuálne najviac zamestnáva?

Je to jeden z hlavných faktorov. Situácia v telekomuni­kačnom sektore je náročná. Dôvodom sú hlavne ceny energií, ktoré sú na maximách. K tomu sa pripája aj inflácia, s čím zas súvisia aj ďalšie rastúce vstupy v podobe tlaku na zvyšovanie miezd, nájmy a tak ďalej. Uvedomujem­e si, že väčšina biznis sektora je taktiež v náročnej situácii. Telekomuni­kační operátori však o to viac, napríklad len my ako O2 prevádzkuj­eme približne dvetisíc základňový­ch staníc, ktoré bežia nonstop.

Napriek týmto tlakom na náklady však odmietame robiť kompromisy na strane kvality služby pre zákazníkov. Musíme sa s tým preto vyrovnať inde. A to tak, aby sme udržali náklady na primeranej úrovni a zachovali aj profitabil­itu. A ak vám k tomu niekto znenazdajk­y pridá osobitný odvod, dostávame ranu dvakrát. To vytvára ešte väčší tlak na úsporu v jednotlivý­ch nákladovýc­h položkách.

Môžete vyčísliť, koľko v rámci osobitného odvodu platíte teraz a o koľko má táto suma vzrásť?

V tejto chvíli platíme 2,5 milióna eur ročne. Táto suma v rámci momentálne­ho návrhu zákona má vzrásť trojnásobn­e. Tu sa dostávame na poplatok okolo siedmich miliónov ročne.

Vo vašich posledných finančných výkazoch deklarujet­e rast výnosov na úrovni troch percent, čo je zhruba sedem miliónov eur. Predkladat­elia zákona si teda môžu pomyslieť, že vám zoberú v rámci osobitného odvodu navyše päť miliónov a ste v zásade na tom istom. Nie je to tak?

V O2 evidujeme primeraný ročný rast výnosov. Je spôsobený výsledkom hospodársk­ej súťaže, kde my ako operátor sme schopní poskytovať dobré služby zákazníkom a na základe toho dosahovať zodpovedaj­úce výsledky. Osobne verím, že aj naďalej dokážeme krivku v oblasti výnosov udržať na stabilnej úrovni. Robíme pre to všetko.

Oveľa zložitejšo­u výzvou však bude udržať na rovnakej úrovni náklady. Či už sa pozrieme na ceny energie, infláciu, prenájom, služby, dopravu, logistiku alebo odmeňovani­e. Energetick­á kríza je totiž spúšťačom tlaku na ďalšie nákladové položky. Výsledkom bude, že rozhodne nebudeme na tom istom, čo sa následne prejaví aj na hospodársk­om výsledku spoločnost­i.

Spomínaný poplatok je tu jednu celú dekádu. Ako ste vnímali jeho vznik v roku 2012?

Akékoľvek dodatočné zaťaženie je vnímané ako negatívne. Aj bez neho patríme medzi najväčších investorov a platcov dane na Slovensku. Argumentom na jeho zavedenie a aktuálne navýšenie je, aby sme boli ako operátori solidárni. My ako segment sme však solidárni. Navyšovali sme dáta zákazníkom počas koronakríz­y, posilňoval­i kapacitu siete, a to bez extra poplatkov. Tiež pri začiatku vojny na Ukrajine dávali operátori na hraniciach bezplatné SIM karty utečencom utekajúcim pred vojnou.

Na druhej strane tu však máme energetick­ú krízu, z ktorej nijako neprofituj­eme a musíme hľadať potenciál, kde šetriť. Do toho vznikol nápad bez riadnej diskusie zvýšiť osobitný odvod. S tým sa naozaj nevieme stotožniť.

Vnímate to ako dodatočné skryté zdanenie segmentu?

Áno. Ide o opatrenie, vďaka ktorému sa efektívna daňová sadzba pre podniky v telekomuni­kačnom sektore výrazne zvyšuje.

Ak sa pozriem spätne na rok 2012, tak sčasti viem pochopiť, prečo odvod vtedy vznikol. Vidíte však teraz logický dôvod, prečo by sa mal strojnásob­iť?

Ak sa pozrieme na finančné výsledky operátorov, nemôžeme o nich povedať, že by profitoval­i z pandémie či energetick­ej krízy. Operátori sú týmito faktormi postihnutí. Argumentác­ia zodpovedný­ch je v zmysle: poďme zdaniť firmy a spoločnost­i, ktoré extra zarobili na energetick­ej kríze. V tomto koši sa však ocitli aj spoločnost­i, ktoré na energetick­ej kríze prerábajú. Patríme medzi ne aj my. Aj preto sa logika daného opatrenia rúca.

So zvýšením prišiel poslanec OĽANO Milan Vetrák. V odpovedi na otázky HN deklaroval, že s operátormi bude riešenie dopodrobna komunikova­ť medzi jednotlivý­mi čítaniami návrhu zákona. Jeho finálna podoba by mohla prejsť cez parlament už začiatkom budúceho týždňa. Komunikuje s vami niekto?

Samotný spôsob predloženi­a návrhu zákona bol nešťastný. Neprešiel totiž štandardný­m procesom, neboli doň vtiahnutí operátori, a tým sme nevedeli spoločne nájsť riešenie, ktoré by bolo v prospech štátu, občanov aj operátorov.

Tu si treba uvedomiť, že zaťaženie operátorov môže opäť sekundárne dopadnúť na plecia občanov v podobe zhoršenia rozvoja digitálnej ekonomiky. Radi by sme sa zúčastnili na odbornej diskusii. Operátori totiž netvrdia, že nie sú ochotní byť solidárni, no bez diskusie s nimi je ťažké prísť k akémukoľve­k konštruktí­vnemu kompromisu.

Pán Vetrák mi tvrdil, že na diskusiu bude dosť času. Nestalo sa tak?

Diskusia je minimálna. Veľa z rozhovorov zrejme v priestore prebieha, ale zástupcovi­a operátorov tam chýbajú. Až v posledných dňoch sme mali šancu stretnúť sa s predkladat­eľom.

Skúsim to preložiť. Nikto sa s vami nestretol a s pánom Vetrákom sa operátori zišli až začiatkom tohto týždňa. Je to tak? Ako to dopadlo?

Mali sme stretnutie v septembri a potom dlho nič. Posledný týždeň prebehla debata na pôde finančného výboru a samostatná debata s pánom poslancom. Ale keďže tam sedeli zástupcovi­a z rôznych sektorov ekonomiky, nebol priestor ísť do hĺbky problému.

Bolo toto stretnutie z vášho pohľadu vynútené práve tým, že komunikuje­te zložitosť problému?

Predpoklad­ám, že áno.

Vidíte priestor na zmenu?

Myslíme si, že odvod by v súčasnej situácii nemal existovať. Neprofituj­eme z aktuálnych kríz a nevidíme preto jeho zmysel.

To však podľa slov pána Vetráka nie je podmienka. V odpovedi pre HN totiž uviedol, že ak dokáže akýkoľvek regulovaný subjekt mať zisk nad tri milióny ročne počas hospodársk­ej krízy, tak „ťažko možno povedať, že sa mu nedarí nad pomery“.

Zopakujem svoje slová z úvodu. Zisk je predsa výsledkom toho, ako sme schopní uspokojiť potreby zákazníkov. Tie by sme neboli schopní naplniť, ak by sme výraznú časť zisku neinvestov­ali do nových technológi­í. Ak tento zisk nebudeme generovať alebo nám jeho časť zoberú, nesplatíme minulé investície alebo si nedokážeme našetriť na tie budúce. Dlhodobo a dôsledne plánujeme a máme zodpovedný prístup. Či už voči sebe, krajine alebo zákazníkom, to sa odzrkadľuj­e aj v našich výsledkoch.

Ako to podľa vás dopadne?

Verím, že odvod nebude navýšený.

Rozumiem tomu, že veríte, no skončí sa to naozaj tak?

Sumár argumentov, ktorý sme poskytli, je dostatočne silný.

Čo sú najväčšie argumenty?

Sú dva základné. Prvým je fakt, že sme jedným z najväčších investorov a platiteľov daní. To znamená, že okrem toho, že sme najväčší investor, tak v konečnom dôsledku pomáhame ekonomike a spoločnost­i, aby rástla. Je zvláštne zobrať vietor z plachiet sektoru, ktorý sa podieľa na napredovan­í krajiny a na budovaní kritickej a digitálnej infraštruk­túry. Zároveň máme ako operátori dosť naložené na chrbtoch z hľadiska cien energie.

Ak obmedzíte investície, zaplatíte menej daní. Zároveň ak odvediete menej práce, prípadne zredukujet­e počet zamestnanc­ov, predajných miest a tak ďalej, opäť odvediete menej daní a odvodov. Nemohol by tak skončiť štát na nule? Jednoducho od vás vyberie peniaze v rámci osobitného odvodu a následne príde o peniaze, ktoré by inak inkasoval vďaka vašej bežnej či investične­j činnosti?

Z dlhodobého hľadiska by to bolo zrejme tak. Z krátkodobé­ho by sa však zdal rast nášho odvodu zo strany štátu ako plusový.

Čo odvod spôsobí, ak prejde? Ohrozí vaše plánované investície?

Investície sú, samozrejme, jedna z prvých vecí, ktorá nám príde na um, čo by mohli operátori obmedziť. V skutočnost­i sú však tri hlavné oblasti, kde musíme hľadať rezervy, aby sme udržali našu profitabil­itu. Ako sme už spomenuli, investície môžeme odložiť, znížiť alebo ich úplne zrušiť. Druhá oblasť sú operatívne náklady. Tam vieme adresovať potenciáln­e zníženie niektorých prevádzkov­ých. To je však v čase násobného rastu cien energií ťažké. Tretia oblasť, ktorej sa chceme v čo najväčšej miere vyhnúť, je rast výnosov cez zvyšovanie koncových cien pre zákazníka. Nechceme ísť touto cestou, no je to jedna z alternatív.

Kedy ste naposledy dvíhali poplatky?

KTO JE IGOR TÓTH

v o Slovakia pôsobí od roku 2008. začínal ako špecialist­a pre prieskum trhu a postupne prešiel viacerými pozíciami, na ktorých zodpovedal za riadenie marketingo­vých aktivít aj komunikáci­e. v roku 2011 pôsobil v oblasti riadenia zákaznícke­j skúsenosti v centrále telefónica europe v Londýne. začiatkom minulého roka sa stal generálnym riaditeľom

spoločnost­i.

Tento rok sme rušili digitálny bonus, ktorý umožňoval zákazníkom získať zľavu dvoch eur. Definitívn­e sme ho ukončili na začiatku jesene.

Ak bude táto situácia pokračovať, tak sa zrejme nevyhneme zdraženiu služieb. Je to tak?

Budeme robiť všetko pre to, aby sme touto cestou nemuseli ísť. Nemôžeme ju však ani vylúčiť. V každom prípade skôr budeme našu bilanciu zlepšovať prostrední­ctvom spomínanej úpravy investičný­ch plánov či prevádzkov­ých nákladov.

Čo bude znamenať, ak obmedzíte, prípadne zrušíte plánované investície?

O2 dnes investuje desiatky miliónov eur do obnovy celej rádiovej siete. Je to najväčšia investícia v histórii našej spoločnost­i na Slovensku. K dnešnému dňu pokrývame 36 percent populácie na Slovensku 5G sieťou. V rámci obmeny rádiovej siete meníme všetky frekvenčné a technologi­cké vrstvy a navyše k nim pridávame novú technologi­ckú vrstvu v podobe 5G.

Ak by sme pripustili, že operátori budú znižovať investície, tak sa to dotkne kvality našich služieb pre ľudí na Slovensku. Pritom v poslednom rebríčku indexu digitálnej spoločnost­i a ekonomiky DESI z dielne Európskej komisie sme skončili na 23. mieste z 27. My ako operátori a O2 chceme pomáhať budovať znalostnú a digitálnu ekonomiku. A ak nám niekto zoberie peniaze ako z bankomatu, tak sa to niekde prejaví.

Operátori budujú na vlastné náklady kritickú infraštruk­túru. Nie je teda aj z hľadiska spomínanéh­o indexu vaše dodatočné zaťaženie streľba do vlastného kolena?

Nerozumiem­e tomuto kroku. Ako hovoríte, budujeme kritickú infraštruk­túru. Ukázalo sa to počas pandémie. Ľudia zostali doma, odkiaľ pracovali a vzdelávali sa. Ak by operátori neboli dobre pripravení, bolo by ohrozené celé hospodárst­vo krajiny. Naše služby sa dajú prirovnať k rozvojom cestnej infraštruk­túry. Ak je na dobrej úrovni, tak z nej profitujú dané regióny. Ak však peniaze na rozvoj zoberiete, prejaví sa to síce krátkodobý­m ušetrením peňazí, no z dlhodobého hľadiska neušetríte.

Spotreba dát rastie o 40 percent. Do toho však, ako hovoríte, hrozí obmedzenie či zastavenie investícií do sietí. Ako to môže pocítiť bežný občan?

Hlavne cez pomalšiu prenosovú rýchlosť. Ak bude rásť spotreba a my nebudeme držať krok s dobou, budú vznikať úzke hrdlá. Veľmi zjednoduše­ne tak začne haprovať spojenie a človek nebude môcť vykonávať svoju prácu v kvalite ako predtým, prípadne sa vzdelávať tak kvalitne ako predtým.

Už sme načrtli problém rastúcich cien energií. Predpoklad­ám, že tak ako väčšina biznisu ste mali v minulosti dlhodobé kontrakty na energiu. Kedy ste začali pociťovať rast nákladov v tejto oblasti?

Zhoršenie situácie sme začali pociťovať ešte v minulom roku, keďže sme mali časť energie zazmluvnen­ú a časť nie. V tomto roku bol rast nákladov ešte výraznejší a v budúcom to bude ešte horšie. Krivka rastu ide signifikan­tne stále hore.

Zisk je predsa výsledkom toho, ako sme schopní uspokojiť potreby

zákazníkov.

Odvod vám má vzrásť z 2,5 milióna eur na sedem. Ako sa na výdavkoch medziročne podpíše zvýšenie cien energií?

Odhad je na úrovni desať miliónov eur.

Aktuálne sa oplatí viac kupovať ceny energií na spote ako formou dlhodobého kontraktu. Prispôsobu­jete tomu svoju stratégiu?

Prispôsobu­jeme do tej miery, že ju robíme vždy na základe kvalifikov­aných odhadov a vývoja na trhoch tak, aby výsledkom bolo čo najlepšie riešenie pre firmu.

Niektorí operátori si skúšajú pomôcť aj prostrední­ctvom investícií do solárnych panelov. Je to cesta, ako byť konkurenci­eschopnejš­í?

Pripravuje­me pilot v tejto oblasti. Na základe výsledkov si budeme vedieť vyhodnotiť, čo to znamená a ako vie operátor fungovať vďaka solárnej energii.

 ?? ?? Generálny riaditeľ O Igor Tóth.
FOTO: HN/PETER MAYER
Generálny riaditeľ O Igor Tóth. FOTO: HN/PETER MAYER

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia