Nedôveru premiérovi vyslovia aj tarabovci
Koaličná Kríza HN v Národnej rade zisťovali, ako sa poslanci zachovajú pri odvolávaní vlády. Po nechutnej rozprave bude tesné hlasovanie, hovoria.
Bratislava – Najprv spolu vládli, neskôr sa celé leto dohadovali v atmosfére ultimáta a napokon sa definitívne rozišli. Strana SAS najskôr avizovala prístup konštruktívneho opozičného subjektu, dnes však už na svojich bývalých koaličných partnerov OĽANO, Sme rodina a Za ľudí nemá dobré slovo. A práve z radov SAS vzišiel návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde Eduarda Hegera.
Rokovať sa začne vo štvrtok, definitívny verdikt by mal padnúť budúci utorok. Očakáva sa ostrá rozprava a veľmi tesné hlasovanie. „Bude to dlhé a nechutné, lebo tam bude Igor Matovič,“reagovala poslankyňa SAS Jana Bittó Cigániková na otázku, aký bude podľa nej priebeh rokovania. Na jeho konci by sa však mohla iniciatíva strany SAS ukázať ako neúspešná. Hlasy síce prisľúbilo viacero opozičných poslancov vrátane tarabovcov, ktorí v minulosti podržali aj Matoviča, no nemusí to stačiť. Pomôcť môže aj absencia opozičníkov na hlasovaní.
Dohoda na stole
Tesné odvolávanie zažili vládni predstavitelia pred pár dňami v prípade ministra vnútra Romana Mikulca, no ešte vyhrotenejšie to bolo pred dvomi mesiacmi, keď sa rozhodovalo o zotrvaní Igora Matoviča na poste ministra financií. Vtedy chýbali tri hlasy, aby vo vláde skončil. Na stoličke ho nepriamo podržala trojica poslancov Tomáš Taraba a Štefan a Filip Kuffovci. Na hlasovaní sa totiž nezúčastnili. Očakávalo sa, že pri rozhodovaní o kabinete by sa mohli zachovať podobne. „My budeme hlasovať za pád vlády,“ avizuje tentoraz Taraba. Ešte predtým však navrhuje, aby sa vláda dohodla s opozíciou na konaní predčasných volieb. Ak by k takému konsenzu došlo, nechali by kabinet normálne dovládnuť. Po vyslovení nedôvery totiž majú vo svojich kompetenciách takpovediac len kúrenie a svietenie. „A tak by sa dalo baviť aj o tom, že by jej prešiel aj rozpočet, skrátilo by sa obdobie vlády a eliminovala by sa neistota, čo môže nastať po páde vlády,“vysvetlil rozhodnutie Taraba.
Konzultoval to už údajne aj s Borisom Kollárom, pretože jeho hnutie predložilo návrh na skrátenie volebného obdobia, ktorý však bol vetom Igora Matoviča zablokovaný. Stále ho však nestiahol, a tak sa môže stať, že ešte pred hlasovaním o nedôvere Hegerovmu kabinetu parlament odobrí ústavnú možnosť skrátiť si volebné obdobie. Taraba a Kuffovci, ktorí sa do Národnej rady dostali na kandidátke ĽSNS, tak opäť tlačia na predčasné voľby, napriek tomu, že nie sú v ich politickom záujme. Strana Život, v ktorej pôsobia, totiž podľa posledných prieskumov nemá ani pol percenta voličov. V minulosti však Boris Kollár nevylúčil, že sa skupina objaví v ďalších voľbách práve na kandidátke hnutia Sme rodina.
Nedostatočná opozícia
Juraj Šeliga zo strany Za ľudí tvrdí, že ani liberáli v tom nemajú úplne jasno. „Podľa mojich informácií SAS vôbec nie je jednotná,“hovorí. Strana Richarda Sulíka však vyhlasuje, že za návrh, ktorý sami iniciovali a podpísali, zahlasuje kompletný 20-členný klub. K nim by sa mal pridať Hlas, Smer a Republika. To je spolu 63 poslancov, na vyslovenie nedôvery je potrebných 76 hlasov.
Veľkou skupinou v rámci opozície sú aj poslanci ĽSNS, ktorí majú v pléne sedem členov. Aj keď idú vo svojich vyjadreniach proti koalícii, predčasné voľby, ku ktorým by mohlo dôjsť po páde vlády, nie sú v skutočnosti v ich záujme, lebo sú pod hranicou zvoliteľnosti a Marian Kotleba by definitívne nemohol kandidovať. „Viem si živo predstaviť, že teraz prebiehajú rokovania medzi poslancami ĽSNS a predstaviteľmi vlády o tom, či náhodou niekto nebude mať daný deň defekt,“uviedol Valášek s náznakom, že by niektorí zákonodarcovia mohli kabinetu pomôcť aj svojou neúčasťou. Nejasný je aj postoj Slavěny Vorobelovej, ktorá obsadila mandát po Kotlebovi a väčšinou hlasovala v súlade s opozíciou. Rozhodujúce tak budú postoje nezaradených aj ich účasť na hlasovaní. Očakáva sa, že kabinet podrží celá koalícia, čiže 47 poslancov hnutia OĽANO, 20 členov Sme rodina aj traja zákonodarcovia strany Za ľudí.
K nim by sa mali pridať aj nezaradení členovia pléna, ktorí boli v minulosti súčasťou koalície, a to Ján Mičovský, Katarína Hatráková aj Martin Klus. Spolu je to teda 73 členov pléna, od ktorých sa očakáva, že vládu podržia. Pôjde o jedno z najkľúčovejších rozhodnutí tohto volebného obdobia.
Budeme hlasovať
za pád vlády.
Tomáš Taraba, opozičný poslanec