Univerzitný incest
Na úvod pochvala, ak sa štát snaží talenty zadržať doma peniazmi, je to lepšie, ako by ich strieľal na hraniciach. Napriek tomu snaha platiť nadaným za štúdium doma pripomína podomového obchodníka, ktorý vďačne prihodí čosi zadarmo (štipendium), aby kupujúci prehliadol kvalitu tovaru (vzdelania). Čo z toho, že si udržíme najlepších, ak ich potenciál nevyužijeme. Talentom ani ich kariére veľmi nepomôžeme, ak ich zahltíme memorovaním, potlačíme chuť tvoriť a vezmeme im možnosť porovnávať sa s najlepšími v cudzine. To, že sľúbené peniaze ešte aj meškajú, je na študentoch druhý podvod, ale aj cenná lekcia, aby zistili, v akom systéme žijú.
Súhlasím, že je lepšie, ak našich top žiakov necháme vyštudovať na kvalitných školách vonku, a potom sa ich pokúsime stiahnuť späť. Trvalo sa nedá spoliehať na zahraničné akadémie. Bájna vzdelanostná ekonomika potrebuje silné vedecké pracoviská, kde sa robí výskum. Na to treba dobré zázemie a originálny pohľad. Pravidelne počúvam, že v zahraničí sa snaha pokračovať po promóciách v doktorandskom štúdiu na rovnakej univerzite prirovnáva k incestu.
Aj preto naše školy nepotrebujú, aby sme im dali maturantov, ktorých si staré štruktúry vychovajú na svoj obraz, ale nadšencov, ktorí to chcú robiť inak. Bude lepšie platiť za návrat doktorandom, nie za zotrvanie maturantom. No hlavne treba uvoľniť systém, aby na školách mali zodpovedajúci priestor. Mnohí súčasní profesori a docenti sa zmenám bránia. Lenže akademická sloboda neznamená právo učiť podľa starých textov. Naše školy dostali absurdný odkaz: Ak neviete predávať vzdelanie, kúpte si študentov.