Trhy zažili viac pozitívnych správ
Dodávateľské reťazce sa dostávajú do pôvodnej formy, vďaka čomu rastie zisk automobiliek.
Inflácia sa v západnom svete vymkla kontrole. Európska centrálna banka (ECB) na to pôvodne nereagovala, obávala sa zdraženia dlhopisov južných štátov EÚ a finančných problémov, ktoré by mohlo zvýšenie sadzieb prehĺbiť. To sa však v júli zmenilo a odvtedy ECB zvyšuje úrokové sadzby. Európa sa recesii vyhýba, ale medziročný rast HDP EÚ aj eurozóny sa v treťom štvrťroku spomalil na 2,1 percenta, respektíve 2,4 percenta po minuloročných 4,3. Nezamestnanosť však dosiahla rekordné minimum na úrovni 6,5 percenta, a to aj napriek jej poľavujúcemu tempu.
Inflácia na začiatku
V USA sa inflácia dostala späť na úroveň zo začiatku roka. Americký Fed reagoval relatívne skoro a zatiaľ sa mu dobre darí dostať cenový rast pod kontrolu. Prvé zvýšenie sadzieb prišlo už na prelome februára a marca a odvtedy vo zvyšovaní nepoľavujú, práve naopak. Dovoľuje im to aj fakt, že HDP Spojených štátov v treťom kvartáli vzrástol o 2,9 percenta, čo je viac, ako sa očakávalo, a nízka nezamestnanosť.
Inflácia u nás doma rastie v porovnaní s EÚ a USA rýchlejšie. V marci prekročila dvojcifernú hranicu a odvtedy sa tempo inflácie zvyšuje, pričom v novembri dosiahla hodnotu 14,9 percenta. Z krajín V4 však máme najnižšiu mieru zdražovania, čo je výsledkom zastropovania cien energií, ale aj spoločnej európskej meny. Slovenské hospodárstvo medziročne rástlo v poslednom kvartáli tempom 1,2 percenta a nezamestnanosť sa znížila na šesť percent.
Z makroekonomického hľadiska čaká USA aj EÚ ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb. To bude škrtiť globálnu ekonomiku, tá by sa však mala recesii vyhnúť. Podľa najnovších prognóz by sa do recesie nemuseli dostať ani Spojené štáty, čo však neplatí o EÚ. Aká vážna bude recesia a ako dlho bude trvať, zatiaľ nevieme, ale s každým ďalším zvýšením sadzieb je pravdepodobnejšia.
Spomalenie ekonomiky
Recesia sa prejaví zníženou chuťou spotrebiteľov míňať a to sa premietne do nižšieho zisku spoločností. Tie zároveň pre nižší dopyt spotrebiteľov a vyššie úrokové sadzby na úveroch neinvestujú toľko ako predtým. Výsledkom je, že hospodárstvo sa zasekne. V tomto okamihu je štandardná (hypotetická) recesia už započítaná do ohodnotenia cenných papierov a nemala by spôsobiť výraznejšie poklesy.
Podľa predikcie OECD sa bude v eurozóne zvyšovať úroková sadzba ešte niekoľkokrát až na úroveň štyroch percent v prvých mesiacoch budúceho roka. Následne sa predpokladá rovnaká úroveň úrokových sadzieb dlhší čas tak, aby sa inflácia zrazila na požadované dve percentá. Problém však je, že odhad inflácie na budúci rok je aktuálne šesť percent, ďaleko od požadovaných dvoch.
Podobný vývoj sa očakáva aj v prípade Spojených štátov. OECD predpokladá kulmináciu sadzieb na úrovni 4,5 percenta, ale konsenzus analytikov v USA je, že v polovici budúceho roka budú sadzby medzi 4,75 až 5,50 percenta. Rovnakí analytici očakávajú, že Fed bude zvyšovať sadzby celý budúci rok. Ďalší vývoj bude závisieť od vývoja inflácie. Momentálne to však vyzerá, že sadzby budú vysoko aj celý budúci rok. To nemusí brániť rastu akciových trhov, čo mu však brániť môže, sú odchýlky od aktuálnej predikcie.
Upokojenie v USA
Dobrou správou je, že v USA sa inflácia dostáva pod kontrolu. V októbri sa v Spojených štátoch medziročne zvýšila o 7,7 percenta a spomalila sa tak zo septembrových 8,2. Táto správa prekvapila analytikov, ktorí očakávali rast spotrebiteľských cien na úrovni 7,9 percenta, a povzbudila tiež investorov. Náznaky, že by sa inflácia v USA mohla dostať pod kontrolu, vytvára optimizmus, že Fed bude zvyšovať úroky pomalšie a skončí so zvyšovaním skôr. To by znamenalo menej výrazné spomalenie ekonomiky a skoršie oživenie trhov.
V EÚ je situácia zložitejšia. Je to hlavne pre závislosť od energetických komodít z Ruska. To je veľká nevýhoda oproti USA. Zásahy štátov v podobe cenových stropov sú síce na prvý pohľad pekným riešením, pokrivujú však trh a vytvárajú možné problémy v budúcnosti. V súvislosti s európskymi akciami tak panuje určitá neistota, aj keď sú v porovnaní s americkými lacnejšie. Aj v Európe však možno nájsť pozitíva – jedným z nich je odhad Eurostatu, ktorý ráta s tým, že inflácia v novembri v eurozóne klesla z 10,6 na 10 percent, čo prekvapilo tak investorov, ako aj analytikov.
Reťazce sa scelili
Dobré správy o zmiernení rastu cien nie sú jediné. Medzi hlavné faktory, ktoré vytvárali tlak na zdražovanie tovarov, patria problémy v dodávateľských reťazcoch a zvyšovanie cien komodít, najmä energií. Zlá situácia v globálnej logistike kulminovala v októbri minulého roka, keď ceny lodnej prepravy vystrelili na desaťnásobok. Dnes je už situácia lepšia a dostáva sa do normálu. Dôkazom toho, že dodávateľské reťazce sa uvoľňujú, je, že svetové automobilky dosahujú rekordné zisky. Tie pritom donedávna trápil nedostatok polovodičov. Podľa poradenskej spoločnosti EY od júla do septembra 2022 dosiahlo 16 analyzovaných výrobcov automobilov rekordné tržby a prevádzkové zisky.
Pozitívom je aj pokles cien komodít. Ropa sa koncom novembra prepadla na najnižšiu hodnotu od začiatku roka. Pokles vyvolávajú covidové opatrenia v Číne, ktoré prehlbujú obavy o dopyt po pohonných látkach. Výrazne tiež klesli ceny ocele, medi alebo dreva, ktoré minulé mesiace tlačili na zdražovanie v stavebníctve.
V súčasnosti už možno badať prvé náznaky toho, že by sme sa mohli dostávať z najhoršieho von. To opatrne naznačuje aj indikátor ekonomického sentimentu. Dôvera v ekonomiku eurozóny tak vzrástla vôbec prvýkrát od invázie Ruska na Ukrajinu.
Po sérii negatívnych správ sa tak začínajú objavovať aj dobré. Tie však zatiaľ na obrat nestačili. Kedy ho môžeme očakávať?
Opatrnosť na mieste
Z histórie je zrejmé, že akcie po prepade znova rastú, a jedinou otázkou je, ako dlho zmena trendu potrvá. Analytici Guggenheim Partners tvrdia, že keď trh poklesne o 10 až 20 percent, návrat na pôvodnú hodnotu trvá v priemere štyri mesiace. V priemere však trvá toľko aj pokles, čo sme tento rok s prehľadom prekonali, a je dosť možné, že sa na hodnoty z konca minulého roka vrátime neskôr ako o štyri mesiace.
Finančná situácia spoločností je stále pomerne dobrá. Tak v USA, ako v EÚ síce začínajú spotrebitelia šetriť, ale ani zďaleka nie tak, ako sa pôvodne čakalo. V prípade skrotenia inflácie pri iba miernej recesii je tak možné očakávať rýchle prehodnotenie valuácií akcií a ich rast. Dôvodom na opatrnosť pre optimistickejšie predpovede môže byť Čína, ktorá ako druhé najväčšie hospodárstvo sveta čelí spoločenským, geopolitickým a ekonomickým problémom.
Náznaky, že by sa
inflácia v USA mohla dostať pod kontrolu, vytvára optimizmus, že Fed bude zvyšovať
úroky pomalšie a s touto aktivitou
skončí skôr.