Arbitráž vo Washingtone. Slovnaft chce žalovať vládu
Šéf Slovnaftu Oszkár Világi hovorí o investičnom tlaku pre ropné embargo na Rusko. Nová daň je podľa neho nespravodlivá.
Bratislava – Slovnaft stojí pred výzvami. Už od leta sa musela rafinéria začať pripravovať na embargo na ruskú ropu, ktoré platí od 5. decembra.
Zároveň sa Vladimir Putin vyhráža, že čiernu komoditu môže cez ropovod Družba zastaviť celkom. Práve táto infraštruktúra bude pritom budúci rok pre zásobovanie stále dôležitá. A pomyselnú tretiu ranu pre podnik prináša vláda.
Tá minulý týždeň odklepla takzvaný solidárny príspevok, ktorý rafinérii zoberie stovky miliónov eur. Slovnaft preto varuje štát, že s daňou majú problém, a ak príde jej definitívne odklepnutie, hrozí až medzinárodným sporom za veľkou mlákou.
Takto podnik vo vlastníctve maďarského MOL-U reaguje na nový bič zo strany financmajstra Igora Matoviča. Ten chce spracovateľom ropy, ťažiarom uhlia alebo plynu zobrať spolu pol miliardy eur za rok.
Vláda túto sumu vníma ako nadvýnos, ktorý vznikol energetickou krízou. Predstavená novela je reakciou na opatrenie, ktoré odobrila Európska únia, ktorá odporúča taxu minimálne 33 percent.
Sadzba slovenského príspevku je však až 70 percent. „Príspevkovým obdobím je 12 bezprostredne za sebou nasledujúcich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po príslušnom zdaňovacom období,“tvrdí dôvodová správa.
Slovnaft hrozí súdom vo Washingtone
„Ak bude platiť 70-percentná daň, pôjdeme do arbitráže do Washingtonu a myslíme si, že to môžeme aj vyhrať,“varuje generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi.
Dvojnásobná tarifa je podľa neho neprimeraná a nespravodlivá. „Navyše 70 percent nie je pravdivé číslo, lebo potrebujeme zaplatiť aj 21-percentnú daň z príjmu právnických osôb, takže konečná suma je 91 percent,“tvrdí generálny riaditeľ. Világi hovorí, že podnik sa nachádza pod investičným tlakom kvôli embargu. Musia vložiť dodatočné zdroje do technológií, aby mohli zásobovať slovenský a český trh. V najbližších rokoch dosiahnu investície objem 200 miliárd dolárov.
Novinky sa týkajú výmeny metalurgie, teda ide o výmeny rúr, nainštalovanie iných čerpadiel a kompresorov alebo využitie súčiastok z iných kovov, aby to všetko znášalo iné zloženie spracúvanej ropy. Podľa Világiho bola ziskovosť firmy tento rok pôvodne nastavená v dobrých hodnotách. „Počítali sme, že časť investícií vykryjeme z tohto profitu, no keď nám ho zoberú, tak budeme v inej situácii,“tvrdí.
V ostatných krajinách na starom kontinente prebiehajú podľa neho rokovania o solidárnej dani na úrovni 30 až 40 percent. „Bolo nám sľúbené, že na investície, ktoré súvisia s embargom, dostaneme štátnu pomoc,“približuje. Tú však podnik nedostal. Generálny riaditeľ dodáva, že nemôžu platiť aj daň a investovať.
Slovensko nie je jediná krajina, ktorá zavádza solidárne príspevky. Náš severný sused Poľsko navrhuje 50-percentný odvod na roky 2022 a 2023, dotkne sa všetkých firiem nad 250 zamestnancov.
Česká vláda predstavila úhradu do výšky 60 percent na roky 2023 až 2025. Rakúsko napríklad len 40-percentnú taxu, pričom je možnosť zníženia na 33 percent, ak podnik investuje do obnoviteľných zdrojov. Príspevok sa týka tohto aj budúceho roka.
Právnik: Sú tu multilaterálne zmluvy
Generálny riaditeľ Slovnaftu avizoval arbitrážny súd vo Washingtone. Právnik tvrdí, že takýto postup možný je. Slovensko malo historicky uzavretých približne 70 bilaterálnych zmlúv o ochrane investícií a tieto zmluvy hovorili, že ak zmluvný štát tejto zmluvy vyvlastní alebo zásadne poškodí podnikateľa zo štátu, ktorý je druhou zmluvnou stranou, vznikajú podnikateľovi nároky na náhradu škody, vysvetľuje pre HN Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
„Podnikateľ nemusí ísť na lokálne súdy, ale ide na nezávislý, takzvaný rozhodcovský alebo arbitrážny súd,“dodáva. Pri arbitrážnom súde si každá strana zvolí vlastného sudcu a sudcovia si zvolia predsedajúceho a títo sudcovia rozhodnú, či napríklad štát v rozpore so svojimi záväzkami z bilaterálnej zmluvy zasiahol do vlastníckeho práva podnikateľa.
Leontiev hovorí, že Maďarsko a Slovensko mali takúto zmluvu z roku 1993, kde je napríklad zjednodušene napísané, že nie je dovolené, aby maďarskému podnikateľovi znárodnili alebo znehodnotili jeho investíciu na Slovensku bez toho, aby mu za to zaplatili primeranú kompenzáciu.
„Podľa judikatúry za vyvlastnenie možno považovať aj konanie štátu, ktoré zásadným a nepredvídateľným spôsobom zníži hodnotu podniku alebo budúce zisky podnikateľa,“vysvetľuje.
Leontiev však doplňuje, že bilaterálna zmluva medzi Maďarskom a Slovenskom zanikla v dôsledku iniciatívy Európskej komisie v roku 2020.
„Existujú však aj multilaterálne zmluvy o ochrane investícií, kde je aj Slovensko a Maďarsko zmluvná strana, ktoré môžu byť stále platné,“myslí si. Podľa neho by sa však medzi členskými štátmi Únie a ich podnikateľmi nemali riešiť spory medzinárodnou investičnou arbitrážou; naopak, podnikatelia by mali žalovať na lokálnych súdoch v tom členskom štáte, kde im údajne vznikla škoda.
Podnikateľ nemusí ísť na lokálne súdy, ale ide na nezávislý rozhodcovský alebo arbitrážny súd.
Andrej Leontiev, advokát