Novinka poráža miliónový projekt
Štátny úrad potvrdil, že počas pandémie im nesedeli v oficiálnych štatistikách dáta a niektoré registre sa roky neaktualizovali. Pomôcť má marketing.
Bratislava – Keď v júni začala fungovať novinka s názvom EPN, teda elektronická verzia výkazu o dočasnej pracovnej neschopnosti, prinieslo to niekoľko nedostatkov. V praxi to znamená, že zamestnanec už nemusel chodiť s papierom do poisťovne, ale lekár to urobí za neho prostredníctvom elektronického systému. Niektorí doktori sa pri spustení novinky pre HN sťažovali, že majú problém vôbec sa pripojiť k softvéru. Po šiestich mesiacoch je situácia úplne iná. Každá PN, ktorú doteraz lekári vypísali, bola elektronická. Jedna z ambulancií, kde ju denne riešia, je aj u všeobecnej lekárky pre dospelých Kataríny Jankovičovej z košickej mestskej časti Západ. Elektronickú verziu spomínaného tlačiva, teda EPN, si po mesiacoch nevie vynachváliť.
Popularita EPN stúpa
„Je to jednoduchšie ako papierová, klasický spôsob už ani nepoužívame,“hovorí Jankovičová. Zároveň však upozorňuje, že systém má stále nedostatky. „Máme s tým problém, keď chce pacient upraviť dĺžku pracovnej neschopnosti, napríklad ak ide do zamestnania skôr. Nevieme mu s tým pomôcť na počkanie,“pripomína lekárka.
Nárast popularity vidieť aj na číslach. Prvý mesiac fungovania EPN bola vystavená len v desiatich percentách zo všetkých výkazov o pracovnej neschopnosti. V októbri to bolo z vyše 61-tisíc až 34-tisíc elektronických. Dáta za november poisťovňa nevedela uviesť. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií ju doteraz využilo 1 385 lekárov.
Očakáva sa, že počet môže stúpať. Len predposledný novembrový týždeň stúpla chorobnosť respiračných ochorení na Slovensku o vyše šesť percent. Znamená to, že na 100-tisíc obyvateľov hlásilo ochorenie 118 ľudí. Najviac to bolo v Banskobystrickom kraji. Až 29 vzdelávacích inštitúcií – materské a základné školy – museli pre chorobnosť zatvoriť svoje brány, uvádza úrad verejného zdravotníctva.
ezdravie za milióny eur stále nefunguje
Zatiaľ čo EPN sa darí, jej materský projekt ezdravie, teda elektronický systém, ktorý by voviedol zdravotníctvo do 21. storočia, sa dostal pod ostrú paľbu kritiky. Nešlo pritom o lacnú záležitosť. Vývoj, realizácia a zavedenie tohto nástroja stálo Štátnu pokladnicu viac ako 120 miliónov eur. Štátni kontrolóri však zistili, že v rokoch 2019 až 2021, za bývalého vedenia Národného centra zdravotníckych informácií, aplikácia pri ezdraví zlyhávala. Uvádza sa to v správach z auditu, ktorý zverejnil úrad Ľubomíra Andrassyho koncom minulého týždňa. Okrem nefunkčnej aplikácie za milióny eur išlo aj o zlyhanie často sa meniaceho vedenia.
Začiatkom pandémie – teda aj v období auditu – centrum viedol Peter Bielik. Toho následne v marci 2021 vystriedal Robert Suja, ktorý vydržal iba tri mesiace. Suja na otázky HN, či súhlasí so závermi kontroly, do uzávierky neodpovedal. V októbri neúspešne kandidoval za stranu Hlas do čela košickej župy. Personálne rošády počas pandémie sa v štátnom centre neskončili. Suju v roku 2020 vystriedal Pavol Capek, ktorého na jeseň v roku 2021 nahradil súčasný šéf organizácie Peter Lukáč. Samotné centrum malo problém s riadením. „Oblasť národných zdravotných registrov nebola adekvátne riadená z dôvodu viacerých manažérskych zlyhaní,“píše sa v správe. Nefungoval správne ani zber a vyhodnocovanie dát, a tak centrum nemalo objektívne informácie o počte pacientov. Išlo pritom o obdobie, keď Slovensko bojovalo s pandémiou nového koronavírusu a tisíce ľudí denne sledovali nové údaje o počte infikovaných osôb.
„Dáta z väčšiny registrov nemohli byť v praxi plnohodnotne využiteľné, a to najmä z dôvodu nefunkčnosti a nenaplnenosti registrov, neaktuálnosti dát, neoverovania ich spoľahlivosti. Z týchto dôvodov sa znižuje, dokonca až úplne stráca ich informačná hodnota,“dodali kontrolóri. Problémom boli aj údaje o onkologických pacientoch, ktoré sú podľa zistení zastarané. Posledné čísla pochádzajú z roku 2012.
Práve nedostatkom presných dát a manažovania dát trpel aj systém ezdravie. Správa kontrolného úradu informuje o tom, že v danom období mal viacero obmedzení. To sa prejavilo aj na počte ľudí, ktorí mali o novú aplikáciu záujem a chceli ju vyskúšať. Podľa oficiálnych zistení ju v roku 2021 použilo len 0,33 percenta Slovákov. Navyše ju potápa aj nedostatočná kampaň a verejnosť o nej má len útržkové informácie.
Pomôcť má informačná kampaň
Súčasné vedenie centra potvrdzuje zistené pochybenia. Argumentuje tým, že po nástupe Lukáča spustili interné kontroly, ktoré zistili rovnaké výsledky ako nedávno štátni kontrolóri. „Okrem iného nebola organizácia procesne dobre riadená, projekt ezdravie nebol riadený štandardizovane. Neexistoval jeden veľký dokument, všetky zmenové požiadavky sa diali ad hoc podľa zmeny legislatívy bez akejkoľvek stratégie rozvoja a komunikácie,“objasnila hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií Veronika Daničová. Na náprave chýb pracujú.
Samotné centrum priznáva, že elektronický systém zdravotníctva využíva málo ľudí. Podľa posledných dát to je len 50-tisíc ľudí. Plánujú to napraviť pomocou marketingovej kampane. Nie všetci doktori, ktorí využívajú EPN, využívajú aj elektronické zdravotníctvo. „Do ezdravia aktívne zapisuje evyšetrenia 60 percent oprávnených zdravotníckych pracovníkov, no napríklad až 95 percent všetkých vystavených receptov je elektronických. Napriek legislatívnej povinnosti nie všetci lekári zapisujú do ezdravia. Nevidíme zmysel v represiách a postihovaní lekárov,“dodáva Daničová. Ako riešenie vidia, že posilnia pri oslovovaní ambulancí svoj marketing.