Krivé zrkadlá

Vtreťom štvrťroku na Slovensku z preinvestovaných 7,1 miliardy eur celú štvrtinu pohltili investície do nehnuteľností. Kým celkovo sa investície v treťom štvrťroku zvýšili o pätinu, ich časť smerujúca do nehnuteľností medziročne poskočila o 31,8 percenta. Štatistiky potvrdzujú, že nehnuteľnosti sú pýchou aj prekliatím tejto krajiny zároveň. Investície v priemysle boli s 19,9 percenta na druhom mieste, hoci ten sa na tvorbe HDP podieľa 21,7 percenta.

To však nie je štatistická diskrepancia, inak povedané škandál. Je prirodzené, že pri 15-percentnej inflácii je snaha chrliť na trh domy a byty veľká. Stavbári chcú čo najskôr zrealizovať zisk z práce, do ktorej investovali už dávno predtým, a na strane dopytu tento rok výrazne podkurujú inflačné turbulencie, ktoré z hibernácie prebudili aj geriatriu v ECB. Obavy z inflačného znehodnotenia peňazí v čase rastúcich úrokových sadzieb boli dôvodom, že počet dokončených domov a bytov stúpol o 1,5 percenta na 5 422. Napriek tomu za rekordom spred dvoch rokov zaostal o 507 bytov. Ak sa však na novostavby pozrieme optikou prietokového ohrievača, od prekonania rekordu sa vzďaľujeme.

Začalo sa stavať o pätinu menej ako pred rokom, takže o dva roky nás tento pokles na inpute prekvapí na outpute, len keď sme v koži bratislavských cestárov, ktorých prvý sneh prekvapuje každý rok. Žijeme v krajine šliapačov vody. Nemáme víziu ani príbeh, ktorému by mladí uverili ako kedysi my. Niet koho velebiť na piedestáli. A tak sme uväznení v realite krivých zrkadiel a nič nestíhame. No takto sa ani ciest, nieto ešte bytov v jagavej budúcnosti nedočkáme.