Recesia Fed ani ECB od zvýšenia úrokov neodradí
Z inverzie výnosovej krivky vyplynie, že úroky nestúpnu až tak vysoko.
Inverzia výnosovej krivky na amerických vládnych dlhopisoch nastáva zriedkakedy, no za posledné polstoročie táto anomália predchádzala každej recesii. Keď krátkodobé úrokové sadzby prevyšujú tie dlhodobé, nálada na trhu naznačuje, že dlhodobý výhľad je zlý a výnosy budú musieť naďalej klesať. Pre globálnu povahu trhu s dlhom americkej vlády sa tento názor v poslednom čase spochybňuje, keďže zahraničné nákupy cenných papierov emitovaných americkou vládou vytvorili vysokú a trvalú úroveň dopytu po produktoch krytých americkým štátnym dlhom. Keď investori agresívne vyhľadávajú dlhové nástroje, dlžník môže ponúknuť nižšie úrokové sadzby. Keď k tomu dôjde, mnohí tvrdia, že sú to skôr zákony ponuky a dopytu než hroziaca hospodárska skaza, ktoré umožňujú veriteľom prilákať kupujúcich bez toho, aby museli platiť vyššie úrokové sadzby.
No výnosy do splatnosti na dvojročných dlhopisoch americkej vlády poskočili deň po Mikulášovi na 4,2 percenta, kým desaťročný sa obchodoval za 3,4 percenta. Rozdiel medzi nimi sa natiahol na 84 bázických bodov, čo rozpútalo intenzívnu diskusiu o charaktere nadchádzajúcej recesie. V centre diania na dlhopisovom trhu je nedávne vystúpenie Jeroma Powella, ktorý síce naznačil, že Fed už 14. decembra pribrzdí tempo zvyšovania úrokových sadzieb zo 75 na 50 bázických bodov, no vôbec neberie do úvahy to, že úroky zároveň ostanú vyššie dlhší čas, ako sa pôvodne očakávalo. To všetko ešte čaká možno ďalšie precenenie, ktoré zohľadní nielen samotnú úpravu výšky úrokových sadzieb, ale aj ich projekciu na ďalšie tri roky vo svetle najnovšej makroekonomickej predikcie. Scenárov je veľa, základný však naznačuje, že úrokové sadzby Fedu dosiahnu vrchol na úrovni päť percent v marci budúceho roka.
Vysoká inflácia a prudký rast úrokových sadzieb spôsobia recesiu, ktorá ďalej utlmí cenové tlaky v ekonomike. Zmierňujúca sa inflácia nakoniec spôsobí uvoľnenie oprát menovej politiky už v priebehu tretieho štvrťroka 2023, keď Fed príde so štvrťpercentným znížením úrokových sadzieb. ECB sa síce do kolotoča centrálnych bánk pripojila zvyšovaním úrokových sadzieb až koncom júla, no referenčnú sadzbu stihne z úrovne –0,5 percenta zvýšiť minimálne na rovné dve percentá už nasledujúci deň po americkom Fede. Kým v prípade ECB je v hre aj zvýšenie úrokov o 75 bázických bodov na 2,25 percenta, britská Bank of England pridá pre zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu len netradičných 35 bázických bodov. Menej je niekedy viac, aj taký je liek na zmiernenie následkov recesie, keď centrálne banky zverejnia čerstvú dávku svojich makroekonomických prognóz.
To, že vizionári veštiaci budúce čísla rastu HDP a inflácie s odhadmi chronicky netriafajú, už dávno vieme. No teraz, keď novembrová inflácia v eurozóne zmiernila svoj rast na desať percent, môžu leštiči krištáľovej gule prekvapiť a konečne pripustia jarnú recesiu eurozóny či dokonca konečne trafia aspoň do širších obrysov jej budúcoročného zmierňovania. Dali by za pravdu trhovému oceneniu, pretože nemecká výnosová krivka je podobne ako americká v krutej inverzii ako počasie u nás medzi Dušičkami a Vianocami. Výnos dvojročného Bundu je nad dvoma percentami, kým jeho desaťročný brat sa obchoduje za 1,83 percenta. Recesia je, zdá sa, novou istotou budúceho roka. Hľadá sa len jej prívlastok. Na zmiernenie bolesti zatiaľ prevláda označenie „technická“. Či naozaj bude krátkodobá a dočasná, uvidíme.
Leštiči krištáľovej gule v ECB môžu len prekvapiť, keď konečne pripustia, že na jar postihne eurozónu recesia.