Zisk do lona

Ak nejaké firmy majú nadmerné zisky v dôsledku takej pochmúrnej udalosti, ako je napríklad vojna, prichádza otázka, čo s nimi urobiť. Odpoveď na to, ako by sa mal profit čo najspravodlivejšie rozdeliť medzi vlastníkov a štát, nie je jednoznačná. Najmä, ak sa do rozhodovania o zdanení zapájajú okrem technokracie aj prvky nemerateľnej etiky alebo spoločenskej zodpovednosti.

Európska komisia poskytla členským štátom Únie relatívne zhovievavý vzorec riešiaci nezaslúžený zisk. Spodnú hranicu jeho zdanenia určila na 33 percent. Zvyšný rozsah nechala na štátoch a ich prístupe k firmám a občanom. Napríklad v Holandsku zostali na dolnom limite, na Slovensku je to 70 percent. Získané peniaze sa majú použiť na boj s vysokými cenami energií. Keď bude zase raz vládna cháska ukazovať šesť miliárd, ktorými pomôže udržať účty za elektrinu a plyn pod kontrolou, spomeňme si, že takmer desať percent vzala z nadmerných ziskov firiem zo sektora energetických surovín. A dodajme, že napríklad extra zdanený Slovnaft musí navyše investovať do novej infraštruktúry v dôsledku európskych protiruských energetických riešení. Komisia nazvala daň solidárnym príspevkom. Asi si myslela, že tento eufemizmus nebude firmy tak bolieť, veď predsa solidarita je spolupatričnosť, ktorú v kríze tak veľmi potrebujeme.

Nezaslúžený zisk môžeme prirovnať k niečomu, čo bez námahy padne do lona. Ak by si tento frazeologizmus dotknuté firmy včas osvojili, nemalo by ich prekvapiť, že čoskoro sa objaví voš lonová, ktorá sa z neho výdatne napije.