Priemysel prežil turbulentný rok
Veľké výrobné podniky na Slovensku sa museli popasovať s vojnou na Ukrajine, s infláciou i nárastom cien energií. Všetky boli nútené prijať zmeny.
Pavel Novotný
Bratislava – Vojna na Ukrajine a výpadok trhov, ale i dvojciferná inflácia, prudký nárast cien energií a s tým súvisiaca znížená predvídateľnosť podnikania. Aj s takýmito problémami museli v turbulentnom roku 2022 zápasiť naše výrobné podniky. Niektoré z nich sa v dôsledku komplikácií ocitli na hrane prežitia, ďalšie ich zvládli aj vďaka tomu, že včas prijali nové stratégie. Pre všetky firmy však platí, že ich krízy prinútili k razantným zmenám.
Nabúrané vzťahy
Kovospracujúci segment zasiahli problémy hneď dvakrát – Ukrajina bola významným importérom plechov, ocele a ďalších komodít do Európskej únie. A ťažký priemysel patrí medzi energeticky najnáročnejšie odvetvia vôbec. Rok 2022 sa tak naplno dotkol aj oceliarní U. S. Steel Košice, ktoré sú najvýznamnejším zamestnávateľom na východnom Slovensku. „Vojna na Ukrajine nabúrala dodávateľské vzťahy a úplne zmenila toky surovín, čo je nesmierne náročné na logistiku. Samozrejme, v konečnom dôsledku to zvyšuje náklady. Treba zdôrazniť, že sa to deje v čase, keď podiel importov z ázijských krajín vzrastá,“uviedol pre HN Ján Bača, riaditeľ pre vonkajšie vzťahy oceliarní.
Energeticky náročné je aj spracovanie ropy, ktorej dovoz bol navyše ešte v nedávnej minulosti do istej miery naviazaný práve na Rusko. Európske rafinérie pritom už v uplynulom období začali pociťovať vplyv protiruských sankcií, na zmeny sa tak mohli pripravovať dlhšie. Vojna na Ukrajine ich len urýchlila. „Spoločnosť Slovnaft robí všetky možné opatrenia, aby transformáciu zvládla, hoci čas bol skrátený z pôvodne požadovaných troch rokov na jeden rok. Aktuálne sme v procese testovania rôznych zmesí rôp – tak, aby sme splnili nové podmienky, ktoré vytvoria sankcie. Rok 2023 z tohto hľadiska nebude jednoduchý a komplikácie pri spracovaní sa môžu ukázať až počas samotnej prevádzky,“zdôraznila pre HN Tatiana Novotná z oddelenia externej a internej komunikácie Slovnaftu.
Spoločnosť sa na možné problémy snaží nachystať masívnymi investíciami do budúceho rozvoja. „V spolupráci s americkou projektovou firmou a po detailnej internej analýze našimi technológmi sme v skupine MOL Group pripravili program vyše dvoch desiatok investícií, ktoré je nevyhnutné urobiť v ďalších zhruba troch až štyroch rokoch. Približne polovica z týchto projektov sa týka Slovnaftu. Nutné investície predstavujú hodnotu približne 200 miliónov dolárov,“pripomína Tatiana Novotná.
Investície sa podľa nej sústreďujú na technologické úpravy v rafinérii i na posilnenie prepravných a skladovacích kapacít časti dodávateľského reťazca so zámerom spracovávať viaceré typy rôp a ich zmesí, a to vrátane REBCO – Russian Export Blend Crude Oil. „Cieľom týchto úprav bude to, aby sme boli schopní pokiaľ možno čo najviac si zachovať obdobný produktový mix a efektivitu ako v súčasnosti. V Slovnafte sme práve v tomto období otestovali počas niekoľkých dní sto percent spracovania alternatívnej ropy s cieľom potvrdiť naše výpočty.“
Výpadky dodávok dielov
Turbulencie na trhu udreli aj na automobilový segment, ktorý patrí medzi hlavné exportné odvetvia nášho priemyslu. Pocítil ich takisto bratislavský Volkswagen. „Udalosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine zasiahli našu spoločnosť ľudsky aj pracovne. V úvode roka to viedlo k dočasnému výpadku káblových zväzkov, bez ktorých nebolo možné vozidlá vyrábať. Ako súčasť koncernu Volkswagen sme celý čas stáli pri našich dodávateľoch s prevádzkami v postihnutej krajine,“podčiarkla pre HN hovorkyňa Volkswagenu Lucia Kovarovič Makayová.
Situácia s dodávkami dielov z Ukrajiny sa v priebehu roka postupne stabilizovala. To však podľa hovorkyne nič nemení na tom, že dostupnosť dielov je vo všeobecnosti dlhodobo náročná téma, keďže aj naďalej pretrvávajú problémy v dodávateľskej sieti v dôsledku nepriaznivých globálnych podmienok. Spoločnosť pritom musí zároveň čeliť energetickej kríze, ktorá prišla ako dôsledok vojny na Ukrajine. „Vo Volkswagen Slovakia vyvíjame automatické softvérové riešenia, ktoré optimalizujú prevádzku výrobných a energetických zariadení. Neustále hľadáme moderné možnosti znižovania produkcie emisií oxidu uhličitého a dekarbonizácie v priemysle prostredníctvom BAT technológií. Pri nových projektoch implementujeme tepelné čerpadlá, ktoré dokážu využiť potenciál odpadového tepla bez nutnosti spaľovania zemného plynu a produkcie emisií CO2. Napriek dlhému času návratnosti ďalej hľadáme aj možnosti rozšírenia vlastnej výroby elektrickej energie na strechách hál prostredníctvom fotovoltiky,“doplnila Lucia Kovarovič Makayová.
Jedným z ťahúňov slovenského priemyslu je i spoločnosť Peikko. Fínsky dodávateľ komponentov v stavebnom priemysle zamestnáva vo svojej fabrike v Kráľovej nad Váhom neďaleko Šale zhruba štyri stovky ľudí. „Spracovanie ocele je samo osebe energeticky náročné. Energie si väčšinou zazmluvňujeme na jeden až dva roky dopredu. Za dobrú skúsenosť považujem fakt, že v minulosti, ešte pri nízkych cenách energií, sme vyskúšali aj spotový nákup. Musím skonštatovať, že napriek očakávaniam sa nám priemerná cena energií nakupovaných touto formou zvýšila,“upozornil pre HN šéf firmy Milan Ďurčovič.
Preto sa firma dlhodobo vrátila k zmluvne dohodnutým cenám. Vďaka týmto skúsenostiam a rôznym ďalším aktivitám sa jej darí energetickú krízu zvládať lepšie než niektorým iným spoločnostiam. „Čo sa týka zemného plynu, ten používame nielen na vykurovanie našich kancelárskych priestorov, ale je to aj technologické médium. Využíva sa hlavne pri tepelnom delení plechov väčších hrúbok a pri procese povrchovej úpravy.“
Peikko zároveň začalo s organizačnými opatreniami, ktoré vedú k úsporám. Ide o energetické audity, zmeny v plánovaní výrobných procesov, kontrolu teploty vo všetkých priestoroch, úpravy na svetelných zdrojoch či elektrickej sústave a podobne. Taktiež plánuje ďalšie investície, napríklad komplexný systém na meranie a reguláciu energií a médií.
Hľadanie nových trhov
Zmeny nútia mnohé firmy obzerať sa po nových trhoch, na ktoré by mohli exportovať svoje výrobky. V tom sa im snaží pomáhať i slovenská diplomacia prostredníctvom siete svojich zastúpení vo svete. Týka sa to napríklad chemického priemyslu. „Môžem potvrdiť, že ochota aj kontakty na ministerstve zahraničných vecí sú. A čím dlhšie tento proces trvá, tým produktívnejšia je aj táto spolupráca,“povedal pre HN Jaroslav Mervart, generálny riaditeľ spoločnosti Chemosvit.
Cieľom je podľa neho dostať sa na dosiaľ neznáme teritóriá, nadviazať nové kontakty a začať rozvíjať obojstranne výhodné obchodné vzťahy. „V tejto súvislosti chcem rovnako vyzdvihnúť spoluprácu s Radou exportérov, ktorá na základe vlastných skúseností a kontaktov, ale aj v kooperácii s rezortom diplomacie či ďalšími organizáciami vie tiež pomôcť pri presadení sa slovenských podnikateľov v zahraničí.“
Nová geopolitická realita, ktorá priniesla výpadok ruského či bieloruského trhu, spôsobila záujem exportovať aj do exotickejších regiónov, ako je Ázia či Afrika. „Teoreticky je možné vyvážať i sem. Ak však hovoríme napríklad o výrobe potravinárskych obalov, vo všeobecnosti tu platí, že vzhľadom na nízku cenu tovaru a veľké množstvá, v ktorých sa obalové materiály produkujú, je ich transport efektívny v rozsahu do tisíc, maximálne 1 500 kilometrov. Obaly nie sú komoditou, ktorá by sa mohla vyvážať veľmi ďaleko, lebo obal má byť ľahký, lacný a funkčný. Čiže aj v prípade produktov firmy Chemosvit Folie je väčšina zákazníkov na európskom kontinente,“uzavrel Jaroslav Mervart.