Banky v kríze stredného veku
Podľa regulátora je slovenské prostredie menej atraktívne. Aj napriek masívnej digitalizácii zánik pobočiek rozhodne nie je téma. Len sa mení ich úloha.
Bratislava – Ak hľadíme na celkové prostredie biznisu, tak práve banky sú tí seriózni páni v oblekoch, ktorí dlhodobo vzbudzujú dôveru. Zároveň sa však čoraz viac ocitajú v stave, ktorý psychológia označuje za krízu stredného veku. Hľadajú nové (biznisové) dobrodružstvá, snažia sa zaujať mladšie ročníky a zároveň samy pôsobiť mladistvejšie a byť „in“či „cool“. Výrazným príkladom je banka z portfólia J&T. Tá sa dlho hrdila názvom Poštová, no s cieľom osloviť mladšie ročníky priniesla subbrand 365, pri ktorom sa klientom prednastavene tyká. Vlani však realizovali významnú zmenu modelu. Hlavným názvom sa stal mladistvý 365.bank a Poštová banka ostala ako vedľajšia značka pre starších klientov, ktorí dôverujú práve inštitúcii v adjektíve názvu.
Podobných pokusov vyzliecť si pomyselné sivé obleky nájdeme naprieč trhom mnoho. Slovenská sporiteľňa oživila pomocou nových technológií hlas Júliusa Satinského, pričom tušíme, že viac ako priniesť samotný odkaz oživeného hlasu chcela zdôrazniť, že to dokáže. ČSOB si zas zaplatila reklamný post na satirickej stránke „Zomri“. Finančné domy tiež dobre vedia, že potrebujú úzko spolupracovať s fintechmi, aby sa s možnou konkurenciou naučili fungovať v symbióze.
Radosť z vypnutej tlačiarne
Napriek modernizácii a zmenám však v jednej oblasti vidíme návrat k tradičnému bankovníctvu. A to vďaka tomu, že ECB zastavila tlačiareň na peniaze. Na jednej strane to síce ovplyvní zvyšovanie sadzieb trh s úvermi, no ako dodáva člen predstavenstva VÚB Martin Techman: „Výrazne sa zvýši priestor pre vyvážené finančné riešenia z dlhodobejšej perspektívy, teda pre správnu kombináciu sporiacich, investičných i úverových produktov s možnosťami zabezpečenia proti nečakaným situáciám v budúcnosti.“Myslí si, že súčasná situácia otvorí priestor byť pre klienta užitočnejší. „Samozrejme, v spojení s fungujúcim transakčným bankovníctvom.“
Generálny riaditeľ mbank Slovensko Robert Chrištof dodáva: „Po veľmi dlhom čase nebudú totiž banky takmer výhradne závislé od príjmov z úverov a poplatkov. Aj naďalej to budú úrokové príjmy, len sa bude meniť ich pomer viac k depozitom.“
Toto je veľmi dôležité. „Banky v ére záporných úrokových sadzieb totiž nielenže nemali úrokové príjmy na depozitnej strane, ale dokonca boli do určitej miery penalizované za depozitá svojich klientov,“upozorňuje analytik Tatra banky Andrej Martiška, a preto nárast depozitnej sadzby ECB do kladných čísiel považuje z hľadiska bankového podnikania za určitý návrat do normálu.
Hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková potvrdzuje návrat ku klasickému biznis modelu: „Úrokový vynos sa opäť stáva hlavným príjmom, ako to bolo v minulosti. Konečne môžeme hovoriť aj o tom, čo ideme robiť pre klientov na strane depozít, môžeme radiť ľuďom, aby mali rozdelené prostriedky na bežnom účte, na termínovanom vklade, čo investovať do dlhopisov či do akcií.“
Zmenu už potvrdzuje aj NBS v Správe o finančnej stabilite. Význam nárastu čistých výnosov z poplatkov a provízií na celkovom medziročnom výsledku bánk od konca prvého štvrťroka 2022 klesá. Dôvodom je nielen spomalenie dynamiky ich rastu, ale predovšetkým silnejúce prírastky čistého úrokového výnosu. Zaujímavé je, že ten akceleruje napriek prudko rastúcim úrokovým nákladom – medziročne sú vyššie o 25 percent, medzištvrťročne takmer o 50 percent –, ktoré z nárastu úrokových výnosov ukrojili približne polovicu.
Rekordné hypotéky sa lúčia
Končiaci sa rok bol z hľadiska hypoték rekordný. Objem nových obchodov bol za prvých osem mesiacov vyšší než za hociktorý kompletný rok. Dôvodom však bolo predovšetkým refinancovanie. V septembri a októbri sme s nárastom priemerných sadzieb videli ochladenie a to bude pokračovať, keďže pominú dôvody na refinancovanie.
Tu je dôležité poznamenať, že nárast úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie súvisí najmä s prudkým nárastom dlhodobých úrokových sadzieb na trhoch. Ako poznamenáva NBS, napríklad výnosy slovenských štátnych dlhopisov v októbri prekročili tri percentá. „Ich nákup pritom možno z hľadiska bánk považovať za priamu alternatívu k poskytovaniu hypoték,“vysvetľuje regulátor. V praxi to znamená, že pre banky je lepšie zarábať na štátnych bondoch než na úveroch, ktoré sú predsa len rizikovejšie, aj preto NBS tvrdí, že „situácia, v ktorej je výnos vyšší, nie je dlhodobo udržateľná“. Treba počítať s tým, že sadzby budú nad výnosmi štátnych dlhopisov.
Slovensko bolo v zaujímavej situácii, keď sa drahé hypotéky postupne dostali k najlacnejším v Európe. A to nielen pre zdroje, ale najmä pre silný konkurenčný boj. „To, že sa úrokové sadzby roky radili medzi najnižšie v Európskej únii, pričom tento vývoj nekorešpondoval s kľúčovými ekonomickými ukazovateľmi, sme nepovažovali za zdravé,“hovorí A. Jamborová. V ČSOB si však netrúfajú odhadnúť, do akej miery bude konkurenčný boj v budúcnosti tlačiť na úrokové sadzby.
„Slovensko je a bude veľmi konkurenčným prostredím predovšetkým z dôvodu veľkosti trhu. To je faktor, ktorý sa v princípe nezmení, pretože nejde len o samotný trhový podiel, ale zároveň o získanie kritickej masy a súvisiacich úspor,“podáva podrobnejšie vysvetlenie M. Tachman z VÚB. „Veľmi nízke sadzby hypoték vyvolala predovšetkým zmena podmienok predčasného splatenia existujúcich úverov v čase klesajúcich sadzieb, respektíve následné očakávania
Riziká tieňového bankovníctva
podľa nbs investičné a penzijné fondy, poisťovne a ďalšie subjekty takzvaného tieňového bankovníctva v čase nízkych sadzieb výraznejšie investovali do rizikovejších a menej likvidných aktív či využívali páku. počas sprísňovania menovej politiky môžu byť zdrojom strát, ani nie tak pre negatívnu výkonnosť, ale v „potenciáli rozšíriť prvotný cenový šok naprieč systémom“. ide najmä o hrozbu vynútených odpredajov aktív pod cenu v snahe rýchlo získať likviditu pre zvýšené redemácie alebo ako kolaterál v derivátových obchodoch. ich budúceho rastu a snaha získať nízke sadzby na dlhšie obdobie.“
Podľa R. Chrištofa z mbank Slovensko je trh síce veľmi konkurenčný, ale nie viac ako v okolitých krajinách. „Nie je možné vylúčiť, že niektoré subjekty opäť pôjdu, v snahe o maximalizáciu podielov, až na hranu profitability. Táto stratégia síce nie je dlhodobo udržateľná, ale vylúčiť ju nemožno,“dodáva.
Víta vás umelá inteligencia
Pri otázke o najinovatívnejšom počine sa bankári zhodujú na digitalizácii. V sporiteľni majú prvú 3D holografickú bankárku Vesnu. V Tatre chatbot Adam zlepšuje úroveň porozumenia konverzačnej umelej inteligencie. V ČSOB sa o klientov stará hlasová asistentka Kate.
No nie všetko vyrieši umelá inteligencia, najmä nie v jej súčasnej podobe. Aj preto M. Techman z VÚB poznamenáva, aké je dôležité, že „priamy kontakt medzi bankárom a klientom môže prebiehať aj bez nutnosti fyzickej návštevy pobočky s cieľom odovzdania alebo podpísania dokumentu“. Podobný koncept vyzdvihuje aj Unicredit. „Ak klient rieši s operátorom nášho call centra úpravu technických parametrov produktu alebo ponuku spotrebiteľského úveru, obaja pracujú s rovnakými informáciami, technickým rozhraním, a aj s rovnakým vizuálom,“dodáva hovorkyňa Zuzana Ďuďáková. Aj vďaka tomu predávajú polovicu spotrebákov plne digitálne a pri účtoch je to až 60 percent.
Napriek snahe digitalizovať sa banky zhodujú, že pobočky prežijú. Myslia si to aj v internetovej mbank. „Už dnes zohrávajú inú úlohu ako v minulosti a vývoj bude pokračovať. Sú menej orientované na predaj, o to viac sa však budú zameriavať na edukáciu klienta v tom, ako pracovať v online prostredí,“uvádza Chrištof.
Menej atraktívne prostredie
Či už hovoríme o výhodnejších hypotékach, alebo kvalitnejších platobných službách, je v záujme klienta, aby bolo na trhu čo najviac hráčov. Silná domáca i európska regulácia však tlačí na koncentráciu trhu. Od zavedenia eura na Slovensku zanikli zlúčením Istrobanka, Volksbank, OTP. Unicredit sa zasa transformovala na pobočku s českou licenciou. Vlastniť banku na Slovensku nemusí byť až také výhodné. Ako upozorňuje NBS, „medziročne stabilný zisk domáceho sektora stavia domáci bankový sektor v porovnaní s krajinami EÚ medzi tie menej atraktívne“. Z hľadiska anualizovanej návratnosti kapitálu dosahujú naše banky dlhodobo hodnoty na úrovni mediánu krajín EÚ či dokonca mierne pod ním. Aj napriek postupnému poklesu miery kapitálovej primeranosti zostávajú dostatočne odolné. Problémov so splácaním sa neobávajú aj vďaka relatívne prísnym opatreniam NBS proti nadmernému zadlžovaniu.
Problémom sektora by mohlo byť extra zaťaženie v podobe špeciálneho odvodu, o ktorom rokuje parlament, a to bez pripomienkového konania na základe poslaneckého návrhu. Slovenská banková asociácia upozornila, že jeho zavedenie by obmedzilo tvorbu vlastného kapitálu, ktorý je nevyhnutný na úverovanie a hospodársky rast ekonomiky: „Banky financujú takmer dve tretiny slovenskej ekonomiky,“dodala asociácia. Minister financií Igor Matovič napokon potvrdil, že bánk sa týkať nebude, ctí si podpísané memorandum. Finančníci sa vtedy zaviazali posilňovať vlastné zdroje nevyplatením dividend a zvýšiť úverovanie a financovanie ekonomiky.
Osobitný odvod sa však predsa len rozšíri a zvýši, zasiahnuť by mal všetky ostatné regulované finančné subjekty. Tie budú platiť každý mesiac navyše jedno percento zisku, ročne to prakticky znamená k základnej sadzbe dane z príjmu ďalších 12 percent. Pôjde o poisťovne, lízingovky a nebankové financovanie, správcovské spoločnosti vrátane II. a III. piliera, obchodníkov s cennými papiermi a sprostredkovateľov. Poisťovne sú v oveľa zložitejšej situácii ako banky. Teraz platia odvod v nižšej výške a od klientov musia vyberať aj poistnú daň, vlani to bolo 58 miliónov, ktoré si štát zobral z vreciek poistencov. Na odvode poslali štátu v roku 2020 takmer 16 miliónov a vlani 11 miliónov. Po novom to bude násobne viac.
Ziskovosť sektora je pritom komplikovanejšia. Ako vysvetľuje regulátor, profit síce v prvom polroku vzrástol o 14 percent, ale pre mimoriadne vplyvy. Bez nich by zisk medziročne poklesol o 3,6 percenta. Tiež platí, že hospodársky výsledok medziročne poklesol vo väčšine poisťovní.