Ak padne vláda, moc bude mať prezidentka
V prípade, že budú poslanci vo štvrtok hlasovať za koniec garnitúry Eduarda Hegera, v najbližších mesiacoch sú sa črtajú tri scenáre.
Bratislava – Zostáva len čosi vyše roka do parlamentných volieb a vláda Eduarda Hegera môže predčasne padnúť. Kým ešte v pondelok to vyzeralo, že hegerovci môžu odvolávanie ustáť, po odchode dvoch koaličných poslancov z klubu Sme rodina sa situácia výrazne zmenila v ich neprospech.
Ján Krošlák a Martin Borguľa spolu s nezaradenými poslancami Martinom Čepčekom a Slavěnou Vorobelovou sa stali povestnými jazýčkami na váhach. Na odvolanie treba najmenej 76 hlasov, momentálne je za povalenie hegerovcov až 77 zákonodarcov.
Ak sa tak stane, najbližšie mesiace sú pravdepodobné tri scenáre: prezidentka Zuzana Čaputová vládu odvolá a poverí Eduarda Hegera, aby pokračovali ako vláda v demisii. Alebo nechá koalíciu, aby si zvolila novú vládu, no takisto ona môže vymenovať svojho premiéra, ktorý by stál na čele úradníckej vlády až do skončenia volebného obdobia. Parlament je však pripravený aj na tretí krok, odhlasovať si predčasné voľby.
1. Vláda v demisii
Ak sa vo štvrtok rozhodne o páde Hegerovej vlády, prezidentka Zuzana Čaputová musí kabinet podľa Ústavy odvolať. Ministri sa však nemusia okamžite pobaliť, naopak, budú pokračovať v práci v demisii, a to do vymenovania nového kabinetu. V tomto prípade Ústava nestanovuje žiadne časové ohraničenie, a tak môžu hegerovci zotrvať vo vláde v demisii trebárs aj do najbližších volieb. Jej pôsobnosť však bude viazaná na súhlas prezidentky, ktorá kroky rezortných šéfov bude mať pod kontrolou. Obdobná situácia nastala pred jedenástimi rokmi, v októbri 2011, keď vtedajšia premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Národná rada vyslovila kabinetu nedôveru a následne si odhlasovala predčasné voľby. Radičová tak vládla v demisii takmer pol roka. Tu treba však zdôrazniť, že vláda v demisii má obmedzené kompetencie len na návrhy zákonov či medzinárodné zmluvy. Avšak pokiaľ by Heger chcel rozhodnúť napríklad o kompenzáciách vysokých cien, potreboval by na to súhlas hlavy štátu. A ako dlho by mohol takýto stav trvať? Záviselo by to od rozhodnutí parlamentu aj prezidentky.
2. Úradníci či nová 76
Hlava štátu však nemusí poveriť vládnutím v demisii práve Hegerov kabinet. Môže si vybrať iného politika alebo odborníka, ktorého by navrhla na post premiéra. Ten by musel do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred parlament, predložiť svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery.
Zuzana Čaputová by si teda mohla vybrať aj takzvanú úradnícku vládu. Tento výraz podľa politológa Radoslava Štefančíka slovenská Ústava nepozná a prezidentka sa dokonca vyjadrila, že takúto vládu ani nemá v pláne vymenovať. No ak by sa tak stalo, aj úradnícka vláda sa musí uchádzať o dôveru najmenej 76 poslancov. No takisto môže fungovať aj bez jej dôvery. Stačilo by, ak by prezidentka inú vládu nemenovala. Takto by si zvolila vlastných ministrov, čo by jej uľahčilo komunikáciu.
Koalícia, ale aj veľká časť opozície sa už vyjadrili proti úradníckej vláde, zrejme by preto tlačili na skorší termín predčasných volieb. Je tu ešte možnosť, že si parlament odsúhlasí nového premiéra. Podľa Hegera a najsilnejšej parlamentnej strany však ministerská rekonštrukcia neprichádza do úvahy. Takúto vládu si môže podľa politológa poskladať aj opozícia, ak k tomu získa 76 hlasov. Jej lídri sa však už vyjadrili, že sú skôr za predčasné voľby.
3. Predčasné voľby
Odvolanie hegerovcov automaticky neznamená, že nás čakajú predčasné voľby. Hoci podľa odborníkov sú najpravdepodobnejším scenárom. Najskôr by bola nutná zmena Ústavy, ktorou by si parlament zaviedol právomoc rozhodnúť o ich konaní. A aké termíny prichádzajú do úvahy? Ak by tak odhlasovali v januári, voľby vyhlasuje predseda parlamentu najneskôr 110 dní pred prístuppom voličov k urnám.
Termín predčasných volieb by závisel v prvom rade od poslancov. Teoreticky by sa tak mohli konať už budúci rok v apríli, máji či júni, čo by zrejme vyhovovalo Smeru a Hlasu. Teda stranám, ktoré majú v súčasnosti najvyššie preferencie. V posledných dňoch sa začal ako možný termín spomínať aj september. Predseda parlamentu Boris Kollár sa však nechal počuť, že v prípade povalenia vlády je za čo najskorší termín volieb.