Parlamentná komédia: Zachráňte nevojaka Igora
Ak by sa v OĽANO zbavili Matoviča, vláda by mohla ďalej pokračovať.
Už to bude takmer štvrťstoročie od vzniku vojnovej drámy Zachráňte vojaka Ryana. Steven Spielberg natočil príbeh o tom, koľko životov je možné obetovať za záchranu jedného. Dnes je jasné, že televízni diváci dostali na vianočné obrazovky slovenský remake: Zachráňte nevojaka Igora. Bez ohľadu na to, ako bravúrne sa herci vo vedľajších úlohách chopili svojich rolí, hlavnou postavou je šéf OĽANO.
Štábny generál, majiteľ štátu a pomsty totiž rozhodol, že život a majetok každého občana tejto krajiny je potrebné obetovať pre jeho vlastnú záchranu. Zúfalá snaha o rokovanie na poslednú chvíľu a odloženie hlasovania iba potvrdili, že cieľom nie je udržanie „protikorupčnej vlády“, ale ponechanie ministra financií v kresle, aby si tento samozvaný generál protikovidového povstania s modrou knižkou mohol vymýšľať ďalšie atómovky a s kľúčom od štátnej pokladnice si udržať nezdravú moc nad krajinou.
Pritom je jasné, že ak by v OĽANO odstavili Matoviča, vláda mohla bez strachu pokračovať. Samozrejme, vo vyspelých krajinách by po jeho konci nemuseli volať koaliční partneri, ale odstavila by ho vlastná strana vo chvíli, keď by zistila, že jej berie preferencie.
Napríklad preto sa britskí konzervatívci za posledné tri roky zbavili Theresy Mayovej, Borisa Johnsona aj Liz Trussovej. A nikoho nebolo treba nechať vyviesť ochrankou, odišli v podstate sami. Matovič to nedokáže urobiť sám, pretože politická kultúra tak nie je nastavená. Spolustraníci sa ho zas zbaviť nevedia, pretože strana je jeho majetkom.
Poslanci všeobecne (pri OĽANO dvojnásobne) sa nezodpovedajú voličom, ale šéfovi, on rozhodne, kto sa dostane na zvoliteľné miesto na kandidátke. Toto je najväčší problém jednomandátového obvodu. Paradoxne, Richard Sulík, ktorý sa chce Matoviča zbaviť, jednomandátový systém obhajuje. Možno aj preto, že stranu, podobne ako obyčajný Trnavčan, postavil na silnom predsedovi. Komicky si tiež vybral nástupcu pred ostatnými parlamentnými voľbami, a keď ponuku Robert Mistrík odmietol, vyhlásil Sulík, že debata o novom predsedovi je tým ukončená. Kim Čong-un tlieska.
Netreba zabúdať, že Sulík je politický otec Igora Matoviča, aj preto mu klesajúcimi preferenciami voliči dávajú najavo, že od neho čakali v tejto vláde viac zodpovednosti. Namiesto úteku mal zotrvať v koalícii a hasiť atómovky. Jedna vec je, že Matovič vo vláde nemá čo robiť, no kým tam je, treba ho strážiť. Takto sa iba posilnila pozícia Borisa Kollára a hnedej opozície, ktorá preložením hlasovania získala čas handlovať.
Keďže pred hlasovaním sa hlasy nerozhodnutých nakláňali na vyslovenie nedôvery vláde, odloženie vytvára priestor pre rôzne obchody. Tušíme, že za hlasy extrémistov by Matovič stratil podporu liberálnej platformy v OĽANO. No túto dilemu by vôbec nemuseli riešiť, keby našli odvahu nadobro zakývať predsedovi.
Igor Matovič si pred odvolávaním tiež spomenul na Toma Hanksa, no nie v úlohe kapitána Millera, ale ako na Forresta Gumpa, keď na sociálnej sieti zverejnil meme so Sulíkovou tvárou a s textom: „Život je ako bonboniéra, nikdy nevieš, koľko vlád povalíš.“Aj film o Gumpovi má svoj vojnový motív, a to nielen scény z Vietnamu, ale aj reč na protivojnovom zhromaždení vo Washingtone, ktorú pre technický zásah vôbec nepočuť. Možno práve tu by mal Matovič hľadať inšpiráciu. Pre zmenu nepovedať národu nič a rozbehnúť sa preč. Za nadšeného skandovania davu: bež, Igor, bež!
Britskí konzervatívci sa za tri roky zbavili troch premiérov, no nikoho nemusela nasilu vyviesť ochranka.