Orbán si na benzíne spálil prsty
Maďarský premiér po zrušení stropu na ceny pohonných látok zaútočil na „mimoriadne zisky“z lacnejšej ruskej ropnej zmesi.
Bratislava – Rady na tankovanie, obmedzené litre, ale aj výlety za lacným beznínom na Slovensko. Týmto všetkým si prešlo množstvo občanov Maďarska kvôli regulácii cien pohonných látok. Čo sa vlastne u našich susedov stalo, aké ekonomické zákonitosti zaúradovali a ako sa môže situácia vyvíjať po uvoľnení cien?
Plné pumpy
Pred týždňom a pol sa v Budapešti a na viacerých miestach Maďarska minuli pohonné látky. Pri čerpacích staniciach sa začali tvoriť rady. Väčšina z vodičov pritom chcela natankovať palivo za zastropované ceny, ktorého predávané množstvo začali v Maďarsku limitovať, avšak na viacerých čerpacích staniciach obmedzili množstvo pohonných látok aj v prípade benzínu a nafty s trhovou cenou, píše server napi. hu. Potom sa obyvatelia Maďarska dostali ku SMS správe, ktorá oznamovala, že už na druhý deň má byť zrušený cenový strop. Paniku mohlo spôsobiť práve to, lebo každý si chcel natankovať za regulovanú cenu. Problémy s dodávkami pohonných látok sa však v skutočnosti začali už predtým, informovalo napi.hu.
Maďarská vláda od novembra 2021 nariadila úradnú cenu základných druhov pohonných látok vo výške 480 forintov (1,17 eura) za liter. Od júla regulované ceny mohli využívať iba súkromné vozidlá s maďarským evidenčným číslom, poľnohospodárske stroje a taxíky.
MOL na konci s dychom
Maďarsko nakoniec zrušilo zastropovanie cien pohonných látok. Podľa dostupných informácií tak urobilo na návrh skupiny MOL. Skupina predtým varovala, že situácia so zásobovaním pohonnými látkami v Maďarsku je kritická. Ako riešenie videla len vytvorenie podmienok na zvýšenie dovozu, informovala agentúra MTI. Zahraničné podniky obmedzili dodávky palív do Maďarska po tom, čo tamojšia vláda vlani zaviedla cenový strop 480 forintov, čo je asi 1,17 eura za liter na benzín aj naftu.
Čo MOL videl ako problém? Situáciu podľa firmy skomplikovali snahy ľudí vytvárať si zásoby pohonných látok. Tých bol v krajine nedostatok a cez víkend si rad motoristov zašiel natankovať do susedných krajín vrátane Slovenska. „MOL je na konci svojich síl,“povedal minulý týždeň podľa agentúry MTI generálny riaditeľ Zsolt Hernádi. Uviedol, že pohonné látky si od nej na čerpacích staniciach minulý týždeň kúpilo 2,2 milióna zákazníkov, čo zodpovedá „vrcholu najrušnejšej turistickej sezóny“.
Energetický analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX hovorí, že problém nie je kvôli tomu, že by Mol „nestíhal“, ale kvôli tomu, že zastropovanie cien palív vyhnalo iných dodávateľov z maďarského trhu, a tak všetka záťaž zostala na MOL-E. „A ten nemá kapacitu pre celé Maďarsko. Navyše mu to generovalo straty,“dodáva odborník. Samotné zastropovanie cien Pišta nevidí ako dobrý nápad. Oveľa lepšie je podľa neho riešiť takéto kritické situácie sociálnou pomocou potrebným a kompenzáciami podnikom, ktoré to potrebujú. „Na to však musí mať štát vybudované funkčné mechanizmy, čo mnohé krajiny zanedbávali,“vraví.
V Maďarsku vodiči niekoľko dní tankovali aj na prídel, na pohonné látky sa čakalo v kolónach a natankovať sa dalo rádovo len niekoľko litrov za deň. Má tento stav v energetike vôbec niekde obdobu, ak nepočítame vojnou zmietané oblasti alebo socialisticky riadené krajiny, ako je Venezuela?
„Počas ropnej krízy v roku 1973 zažíval západný svet podobné obmedzenia. Pretože krajiny kartelu OPEC značne obmedzili dodávky ropy. Čína dodávala v tomto aj v minulom roku elektrinu na prídel v niektorých provinciách. Obmedzenia v dodávke elektriny zažili aj Američania na západnom pobreží a v Texase,“hovorí Ján Pišta, analytik spoločnosti JPX. Pred dvomi rokmi, keď sa začala pandémia covidu-19, sme všetci v obchodoch zažili obmedzenia. Múka, cukor, toaletný papier boli zrazu nedostatkové. Lenže to nebolo spôsobené problematickými dodávkami, ale neočakávane vysokým dopytom. Za socializmu boli takéto opatrenia bežné. „Ak je niečoho nedostatok, iná cesta ako obmedzenie nákupu nie je,“vraví.
Ceny sa teraz v Maďarsku síce uvoľnili, ale chvíľu potrvá, kým sa iní dodávatelia vrátia na trh. „Myslím si, že je dosť naštrbená dôvera, že štát znovu nezasiahne, ak opäť vznikne nejaká kritická situácia. Avšak keď sa ceny dostanú na európsku úroveň, vidím to tak, že situácia sa stabilizuje,“uzatvára Pišta.
Odčerpanie ziskov z ropy
Za zrušením cenového stropu na pohonné látky môže byť aj iná motivácia. Môže ísť o sankcie Európskej únie týkajúce sa ruskej ropy. „Zavedenie sankcií spôsobilo výrazné problémy so zásobovaním Maďarska energetickými surovinami,“tvrdí šéf kabinetu maďarského konzervatívneho premiéra Viktora Orbána Gergely Gulyás. TASR informovala, že šéf maďarskej vlády, ktorý má z dôležitých politikov v EÚ najbližšie k Rusku, dlhodobo kritizuje únijné sankcie proti Moskve. Európsku ekonomiku podľa neho poškodzujú viac ako tú ruskú.
Orbán sám po zrušení stropu na ceny pohonných látok zaútočil na „mimoriadne zisky“z ropy. Maďarská vláda tak podľa agentúry Reuters bude odčerpávať takmer všetky zisky z lacnejšej ropy dovážanej z Ruska. Uvádza sa to v nariadení, ktoré vyšlo deň po tom, čo kabinet premiéra Orbána zrušil spomenutý limit na maloobchodné ceny pohonných látok v dôsledku nedostatku dodávok.
Vo vládnom nariadení sa píše, že ropné spoločnosti budú musieť platiť špeciálnu sadzbu dane z rozpätia Brent – Urals vo výške 95 percent. Je to podstatné zvýšenie oproti predchádzajúcim 40 percentám. Týmto krokom sa prudko zvýšila existujúca mimoriadna daň na zaplátanie rozpočtových dier.
Orbán, ktorý bol v apríli opätovne zvolený na štvrté funkčné obdobie za sebou, čelí svojej doteraz najťažšej hospodárskej výzve. Inflácia prekračuje 20 percent, hospodárstvo smeruje k stagnácii a forint v tomto roku klesol oproti euru o 10 percent. Politik vyhlásil, že bude pokračovať v úsilí chrániť domácnosti pred rastúcimi nákladmi na energie v roku 2023, hoci prudký nárast cien plynu v Európe už prinútil vládu obmedziť roky platný strop na účty za energie pre domácnosti.
Orbána varoval aj guvernér Maďarskej centrálnej banky. Gyorgy Matolcsy Orbána vyzval, aby zrušil všetky stropy na palivá, rôzne potraviny a úrokové sadzby, pričom uviedol, že ekonomika je v neistom stave a inflácia stále rastie.
„Zlé dieťa“EÚ
Orbánove kroky treba vidieť v kontexte širších politických súvislostí. „Hoci je prínos Orbánovho proruského postoja pre Maďarsko veľmi otázny, je nepravdepodobné, aby sa postoj Maďarska k Rusku priblížil postoju jeho čoraz frustrovanejších západných spojencov,“napísala v analýze maďarského postoja politologička Zsuzsanna Végh pre portál DW.
Odhliadnime teraz od obvyklej kritiky zo strany inštitúcií EÚ a Spojených štátov v súvislosti s otázkami právneho štátu. „Tie už upevnili obraz Maďarska ako problémového dieťaťa EÚ,“vraví Végh. Postoj maďarskej vlády k Rusku ju stojí jej doposiaľ najdôležitejšieho spojenca: poľskú vládu strany Právo a spravodlivosť. Podľa poľského premiéra Mateusza Morawieckého sa cesty oboch krajín rozchádzajú. Dokonca aj Orbán v auguste hovoril o tom, že spoluprácu si necháva na obdobie po vojne.
Ďalší dvaja vyšehradskí spojenci Maďarska, Slovensko a Česká republika, sa od maďarskej vlády odvracali už pred vojnou. Proruský postoj Maďarska ich nezhody len prehĺbil.
Rozpad vzťahov medzi poľskou PIS a Orbánovým Fideszom tiež podkopáva Orbánovu ambíciu vytvoriť novú pravicovú alianciu v celej EÚ.
„Fidesz sa však chystá pokračovať v pestovaní týchto väzieb v rôznych európskych krajinách bez ohľadu na to, či bude pokračovať v nádeji, že sa tieto strany jedného dňa spoločne dostanú k moci,“vraví politologička.