Kto velí Argentíne? Scaloni, futbalový šéf v teplákoch
Nenápadný, no efektívny. A úspešný. Dokáže šéf argentínskej lavičky nájsť recept aj na Chorvátov v ostro sledovanom semifinále?
Praha – Asi viete, že sa im azda odjakživa hovorí Albiceleste, čiže bielo-modrí. Ale všimli ste si, že v posledných mesiacoch majú futbalisti Argentíny novú chytľavú prezývku? Národný tím je teraz známejší ako La Scaloneta. To slovo sa do slovenčiny preložiť nedá, ale je celkom jasné, na koho odkazuje.
Tak veľmi si fanatických fanúšikov získal muž, od ktorého sa to najskôr vôbec nečakalo. Milióny Argentínčanov pred semifinále proti Chorvátsku (pozn. – zápas sa skončil po uzávierke) verili, že Lionel Scaloni – vo veku 44 rokov najmladší tréner na katarskom svetovom šampionáte – je tým, kto im po 36 rokoch konečne splní zlatý sen.
„Cítim sa zvláštne, keď sa o tíme hovorí ako o Scalonete,“priznal kouč tento rok na jar. „Veľmi si vážim všetkých, ktorí národnému tímu fandia a dýchajú preň. A ak sa ľuďom tá prezývka zapáčila, nebudem im ju predsa brať. Ale som z toho viac nervózny, než aby ma to tešilo.“
Odkiaľ sa nové pomenovanie vlastne vzalo? Začalo sa to vlani počas majstrovstiev Južnej Ameriky, keď sa po štvrťfinálovej výhre 3:0 nad Ekvádorom začal na sociálnych sieťach masovo šíriť kreslený obrázok argentínskeho mikrobusu so Scalonim za volantom, s Messim na mieste spolujazdca a nápisom La Scaloneta nad čelným sklom.
A teraz dôležitejšia otázka: Kde sa vzal Scaloni? Ide o poctivého krajného obrancu, ktorý hral za La Coruňu, West Ham, Santander, Lazio Rím, Mallorcu či Atalantu Bergamo. V reprezentácii sa skôr mihol, za tri roky pozbieral len sedem štartov. Pretože vedel rýchlo trieliť, mal prezývku Galgo, teda chrt.
Ako hráč býval upätý
Žiadna hviezda ani výrazná persóna, skôr nenápadný pracant. A tiež nervák, ktorého až príliš drvili očakávania: „Keď sa niečo nepodarilo, ako hráč som cítil väčšiu zodpovednosť ako teraz ako kouč. Trochu bláznivé, nie?“
Bláznivý však bol hlavne štart jeho trénerskej kariéry. Kým dostal v zime 2018 na povel reprezentáciu, nikdy žiaden seniorský tím sám neviedol a skúsenosti naberal len ako analytik predchádzajúceho kouča Sampaoliho. Nečakané Scaloniho povýšenie, hoci spočiatku podľa šéfov zväzu len na prechodné obdobie, vyzeralo ako zúfalý ťah alebo snaha ušetriť. „Scaloni? Fajn chlapec, ale ten predsa nemôže riadiť ani dopravu na križovatke,“rypol si vtedy aj Diego Maradona, pre Argentínčanov dodnes najväčšia futbalová modla. „Mám ho rád, pokojne ho pozvem na barbecue. Ale tréner národného mužstva? Nie! To je šialenosť,“dodal ešte božský Diego.
Maradona sa mýlil
Ak sa však teraz Diego odkiaľsi zhora pozerá na výkony svojich pokračovateľov v národnom drese, iste rád uzná, že sa mýlil, rovnako ako fanúšikovia, ktorí proti Scalonimu protestovali. Priali si mať na lavičke mazáka, osobnosť, slávne meno. Ale teraz vidia, že to ide aj inak.
Veď zatiaľ čo predchádzajúcich desať trénerov nezískalo za 28 rokov jedinú veľkú trofej, Scaloni už toho za štyri roky na lavičke dokázal dosť.
Najskôr získal s mužstvom bronz z juhoamerického šampionátu v roku 2019, potom o dva roky neskôr vysnívané zlato – prvé od leta 1993. K tomu dlhočizná séria 36 zápasov bez porážky, ktorá sa skončila až v Katare, prekvapujúco po zakopnutí na úvod proti Saudskej Arábii.
Ako to práve Scaloni, vlastne celkom nenápadný chlapík v teplákoch, dokázal? Možno, že argentínske hviezdy potrebovali, aby im velil niekto, kto k nim má blízko vekovo. Kto rovnako ako ony vie, aké to je, hrať po boku Messiho a vyrovnávať sa s obrovským očakávaním.
Preto Argentína nielen dúfa, ale už aj verí: Lionelovia nám splnia sen!